.ako si na neho spomínate ako na človeka a hráča?
Musím povedať, že len v tom najlepšom, a to som s ním v reprezentácii dlho. Nespomínam si, že by sme mali medzi sebou nejaký problém. Bol to skvelý hráč a dobrý človek.
.ako hráč Dukly Praha ste s ním zvádzali súboje v československej lige. Hovorí sa, že sa proti nemu hralo veľmi ťažko. Je to pravda?
Aj keď hral proti mne, nemôžem na neho spomínať v zlom. Nikdy nefauloval, čo je na stredného obrancu svetový unikát. Za tie roky, čo som proti nemu hral, som zistil, že na neho nič neplatí. Nemohol som na ne neho vymyslieť žiadnu fintu, aby som ho obišiel. Keď som sa rútil proti nemu, tak som radšej nahral. Nemalo to zmysel.
.spolu s Popluhárom ste to v Čile dotiahli až do finále Majstrovstiev sveta. Čím to bolo, že ste sa dostali tak ďaleko? Dobrá partia, šťastie, výnimočná generácia futbalistov?
Z každého trochu. Hlavne sme boli veľmi dobrá partia. Toto mužstvo sa začalo tvoriť už na predchádzajúcich majstrovstvách vo Švédsku. Postupne sa formovalo a pred Čile sme už boli dobre zohratí. Samozrejme, mali sme aj šťastie.
.vraj vám médiá pred odchodom do Južnej Ameriky príliš neverili.
To je pravda. Písali, že nech tam radšej ani nejdeme. A keď tam prídeme, tak si ani nemáme rozbaľovať kufre. Vidíte, dopadlo to úplne inak.
.ak by ste mali prirovnať Jána Popluhára k dnešným futbalistom, ktorý by to bol?
K žiadnemu. Nikto z tejto generácie futbalistov na neho nemá. V obrane bol vždy spoľahlivý a veľmi dobre vplýval na ostatných hráčov, hlavne na mladých. Viete, obranná dvojica Pluskal a Popluhár, tú nám závidel celý svet. Nie je náhoda, že všetci traja sme rok po Čile hrali vo výbere sveta proti Anglicku.
.nedávno ste oslávili osemdesiatku. Ako sa máte?
Dobre. Viete, v mojom veku sa objavujú malé problémy, ale tie sa dajú zvládnuť. No keď prídu také veľké zdravotné problémy, aké postihli Janka Popluhára, tak s tým sa musí človek zmieriť.
Musím povedať, že len v tom najlepšom, a to som s ním v reprezentácii dlho. Nespomínam si, že by sme mali medzi sebou nejaký problém. Bol to skvelý hráč a dobrý človek.
.ako hráč Dukly Praha ste s ním zvádzali súboje v československej lige. Hovorí sa, že sa proti nemu hralo veľmi ťažko. Je to pravda?
Aj keď hral proti mne, nemôžem na neho spomínať v zlom. Nikdy nefauloval, čo je na stredného obrancu svetový unikát. Za tie roky, čo som proti nemu hral, som zistil, že na neho nič neplatí. Nemohol som na ne neho vymyslieť žiadnu fintu, aby som ho obišiel. Keď som sa rútil proti nemu, tak som radšej nahral. Nemalo to zmysel.
.spolu s Popluhárom ste to v Čile dotiahli až do finále Majstrovstiev sveta. Čím to bolo, že ste sa dostali tak ďaleko? Dobrá partia, šťastie, výnimočná generácia futbalistov?
Z každého trochu. Hlavne sme boli veľmi dobrá partia. Toto mužstvo sa začalo tvoriť už na predchádzajúcich majstrovstvách vo Švédsku. Postupne sa formovalo a pred Čile sme už boli dobre zohratí. Samozrejme, mali sme aj šťastie.
.vraj vám médiá pred odchodom do Južnej Ameriky príliš neverili.
To je pravda. Písali, že nech tam radšej ani nejdeme. A keď tam prídeme, tak si ani nemáme rozbaľovať kufre. Vidíte, dopadlo to úplne inak.
.ak by ste mali prirovnať Jána Popluhára k dnešným futbalistom, ktorý by to bol?
K žiadnemu. Nikto z tejto generácie futbalistov na neho nemá. V obrane bol vždy spoľahlivý a veľmi dobre vplýval na ostatných hráčov, hlavne na mladých. Viete, obranná dvojica Pluskal a Popluhár, tú nám závidel celý svet. Nie je náhoda, že všetci traja sme rok po Čile hrali vo výbere sveta proti Anglicku.
.nedávno ste oslávili osemdesiatku. Ako sa máte?
Dobre. Viete, v mojom veku sa objavujú malé problémy, ale tie sa dajú zvládnuť. No keď prídu také veľké zdravotné problémy, aké postihli Janka Popluhára, tak s tým sa musí človek zmieriť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.