Palmami obrastená hlavná Avenue Mohameda V. v hlavnom meste Rabat sa ťahá od centrálneho trhoviska až k parlamentu. Presne pred jeho budovou zaplnili trávnik mladí, ktorý hrajú mimické divadlo. Muži a ženy napodobňujú scény násilia z krajín, kde počas revolúcií došlo ku krviprelievaniu, ukazujú znamenia mieru, držia tabule s nápisom liberté, lobujú za novinárov prenasledovaných režimom. Postupne sa pridávajú ďalší a tlieskajú vynaliezavosti marockej mládeže. Túto sofistikovanú hru všetko vyjadrujúceho ticha sa neodvážia prerušiť ani parlamentné stráže.
Toto je Hnutie 20. februára, ktoré ako prvé začalo mobilizovať na protesty po Maroku. Už prvé dni po registrácii na sociálnej sieti Facebook sa k nemu virtuálne pridalo 30-tisíc sympatizantov. Neskôr ho podporila aj vládna politická strana, mimovládne organizácie na ochranu ľudských práv a odbory. Agenda členov hnutia je jasná. Volajú po zmene usporiadania krajiny na parlamentnú monarchiu a vyzývajú na pád favorizovaných rodinných klanov, ktoré držia v rukách moc a bohatstvo štátu. „Je to hnutie zväčša mladých, ktorí chcú zmeniť vládu a sociálne reformy, ale s tým, že kráľ zostane. Demonštrácie sú od začiatku pokojné, požiadavky odborov, mladých a politických strán sú v podstate veľmi prosté,” vysvetlil mi učiteľ Said, ktorý zároveň pracuje v hlavnom meste pre mimovládnu skupinu.
.toto nie je Líbya
Chudoba, vysoká nezamestnanosť mladých ľudí s vysokoškolským diplomom, a najmä všadeprítomné rodinkárstvo. To boli ingrediencie, ktoré už v troch krajinách severnej Afriky viedli k vypuknutiu revolúcií, a napokon aj prekvapujúco rýchlo k pádom dlhoročných diktátorských režimov.
V Maroku, severoafrickej krajine, susediacej s Alžírskom a s teritóriom nazvaným Západná Sahara, sú spoločenské podmienky v mnohom podobné. Mnohí pozorovatelia si preto kladú otázku, ako to, že marocký kráľ Muhammad VI. skúškou z vládnutia ešte prechádza. Revolúcia sa zatiaľ v spojení s menom tejto krajiny, ktorá patrí do jedného regiónu s Tuniskom i Líbyou, skloňovala len minimálne. Napriek tomu, že aj tam koncom februára zaplnili ulice desiatok veľkých miest nespokojní demonštranti, ktorí žiadali koniec korupčných praktík. Volali aj po rozpustení vlády a zmene ústavy, ktorá dosiaľ dáva výkonnú moc do rúk kráľovi.
Mladý monarcha sľúbil protestujúcim Maročanom zmeny a deviateho marca vyhlásil, že dokonca zriadil komisiu, ktorá pripraví návrhy na rozsiahlu ústavnú reformu. Muhammad VI. sa však stále pohodlne opiera o sympatie veľkej časti ľudu. Tie si získal najmä preto, že sa odklonil od krutovládnych praktík svojho otca Hasana II.
To všetko však môže byť len dočasné. Aj táto krajina najvzdialenejšieho západu, ako sa Maroku v stredoveku hovorilo, sa skôr či neskôr bude musieť odhodlať na zmeny tejto exekutívnej monarchie, ktorú stelesňuje kráľ. Prečo? Pretože aj v Maroku tvoria viac ako polovicu obyvateľstva mladí do tridsať rokov, ktorí prežívajú pocity frustrácie v spoločnosti, kde bohatstvo držia v rukách rodinné klany okolo kráľa. Každý piaty z týchto mladých ľudí je bez práce a podobne ako jeho egyptský a tuniský rovesník sa o svoje sklamania delí spolu s tisíckami mladých na sociálnych sieťach internetu.
.mám sen: vidieť kráľa
Muhammad VI., podľa rebríčka časopisu Forbes siedmy najbohatší monarcha sveta, je na tom s popularitou skutočne o niečo lepšie ako jeho zvrhnutí susedia. Ak sa vám niekedy podarí dostať za závesy chudobných príbytkov bez kúpeľní za múrmi mediny, neunikne vám, že steny sú okrem obrázkov Mekky obvešané aj portrétmi kráľa. Pre Maročanov je stelesnením sily a zmeny po takmer štyridsiatich rokoch tyranie jeho otca Hasana II. A keď sa marockej mladej generácie opýtate na ich panovníka, často sa stretnete s tým, že si ako odpoveď pobozkajú prsty na ruke a ukážu na nebesia. „Bohu vďaka za neho. Som pyšný na Maroko, lebo ho vedie mladý, inteligentný a reformám naklonený kráľ,” nadšene reagoval na otázku mladý študent Youssef.
Až tak im neprekáža ani prepych marockého kráľovského dvora, ktorý údajne na seba míňa desaťkrát viac peňazí ako britská kráľovská rodina. Cestou okolo záhrad jedného z prázdninových sídiel panovníckej rodiny Maročania pyšne ukazujú na hrubé múry, za ktorými trávi čas monarcha so svojou rodinou. Starší si zasa radi zaspomínajú na časy, keď ho ešte ako mladého princa bolo vídať na rabatskej pláži. „Chodil sem na pláž na vodnom skútri. Čakávali ho tam ľudia. Vždy prišiel až k nim podával im ruku,“ rozpráva mi o princovej mladosti Bushra. „Môj sen je stretnúť ho. Poviem mu, ako veľmi ho milujem. Mám známych, ktorým dal aj peniaze. Vždy dá nejakej rodine peniaze. Dobrý kráľ,“ dodáva s nádejou.
.ďalšie protesty ohlásené
Muhammadovi VI., ktorý je zároveň najvyšším predstaviteľom islamu v krajine (a mnohí ho považujú za potomka Proroka), sa, zdá sa, doteraz úspešne darilo pestovať imidž reformátora krajiny. Televízne správy často uvádzajú reportáže o tom, ako otvára diaľnice, nové prístavy, alebo víta investorov a developerov, ktorí v súčasnosti menia podobu zanedbaných pobreží a budujú ich na západný obraz.
Po náhlej smrti otca nastúpil na trón ako relatívne mladý, len 36-ročný následník, a presvedčil národ, že dá definitívnu bodku za vládnutím Hasana II., ktorý bol síce najmä v arabskom svete mimoriadne uznávaný pre svoje diplomatické zručnosti, no úplne zabudol na budovanie vlastnej krajiny. Dodnes sa meno Muhammadovho otca spája so záhadným zmiznutím stoviek jeho odporcov z radov intelektuálov, rebelov, alebo islamistov.
Aj teraz Muhammad VI. zareagoval ako reformný kráľ, prakticky už po prvých protestoch koncom februára prisľúbil Maročanom rýchlejší a hlbší reformný proces. Mladá marocká generácia už totiž potrebuje viac ako jej rodičia. Nestačí jej už iba prísľub konca tyranie, na ktorú si aj tak veľmi nespomína. Hnutie 20. februára, ktoré stále naberá nových členov, chce vidieť prvé výsledky. Aj preto symbolicky ohlásilo na 20. marec, teda presne mesiac po vypuknutí nepokojov, nové protesty. Chce, aby tam kráľ skladal svojmu ľudu prvé účty.
Monarcha by mal byť pripravený. Aj v chajdách bez okien, skrytí pred horúcim slnkom a bez pobiehania medzi pracovnými stretnutiami, si mladí vďaka internetu vymieňajú názory na to, ako by si aj oni raz odkrojili z miliardových zásob na konte Muhammada VI. a najmä vyvolených okolo neho.
Autorka je publicistka.
Toto je Hnutie 20. februára, ktoré ako prvé začalo mobilizovať na protesty po Maroku. Už prvé dni po registrácii na sociálnej sieti Facebook sa k nemu virtuálne pridalo 30-tisíc sympatizantov. Neskôr ho podporila aj vládna politická strana, mimovládne organizácie na ochranu ľudských práv a odbory. Agenda členov hnutia je jasná. Volajú po zmene usporiadania krajiny na parlamentnú monarchiu a vyzývajú na pád favorizovaných rodinných klanov, ktoré držia v rukách moc a bohatstvo štátu. „Je to hnutie zväčša mladých, ktorí chcú zmeniť vládu a sociálne reformy, ale s tým, že kráľ zostane. Demonštrácie sú od začiatku pokojné, požiadavky odborov, mladých a politických strán sú v podstate veľmi prosté,” vysvetlil mi učiteľ Said, ktorý zároveň pracuje v hlavnom meste pre mimovládnu skupinu.
.toto nie je Líbya
Chudoba, vysoká nezamestnanosť mladých ľudí s vysokoškolským diplomom, a najmä všadeprítomné rodinkárstvo. To boli ingrediencie, ktoré už v troch krajinách severnej Afriky viedli k vypuknutiu revolúcií, a napokon aj prekvapujúco rýchlo k pádom dlhoročných diktátorských režimov.
V Maroku, severoafrickej krajine, susediacej s Alžírskom a s teritóriom nazvaným Západná Sahara, sú spoločenské podmienky v mnohom podobné. Mnohí pozorovatelia si preto kladú otázku, ako to, že marocký kráľ Muhammad VI. skúškou z vládnutia ešte prechádza. Revolúcia sa zatiaľ v spojení s menom tejto krajiny, ktorá patrí do jedného regiónu s Tuniskom i Líbyou, skloňovala len minimálne. Napriek tomu, že aj tam koncom februára zaplnili ulice desiatok veľkých miest nespokojní demonštranti, ktorí žiadali koniec korupčných praktík. Volali aj po rozpustení vlády a zmene ústavy, ktorá dosiaľ dáva výkonnú moc do rúk kráľovi.
Mladý monarcha sľúbil protestujúcim Maročanom zmeny a deviateho marca vyhlásil, že dokonca zriadil komisiu, ktorá pripraví návrhy na rozsiahlu ústavnú reformu. Muhammad VI. sa však stále pohodlne opiera o sympatie veľkej časti ľudu. Tie si získal najmä preto, že sa odklonil od krutovládnych praktík svojho otca Hasana II.
To všetko však môže byť len dočasné. Aj táto krajina najvzdialenejšieho západu, ako sa Maroku v stredoveku hovorilo, sa skôr či neskôr bude musieť odhodlať na zmeny tejto exekutívnej monarchie, ktorú stelesňuje kráľ. Prečo? Pretože aj v Maroku tvoria viac ako polovicu obyvateľstva mladí do tridsať rokov, ktorí prežívajú pocity frustrácie v spoločnosti, kde bohatstvo držia v rukách rodinné klany okolo kráľa. Každý piaty z týchto mladých ľudí je bez práce a podobne ako jeho egyptský a tuniský rovesník sa o svoje sklamania delí spolu s tisíckami mladých na sociálnych sieťach internetu.
.mám sen: vidieť kráľa
Muhammad VI., podľa rebríčka časopisu Forbes siedmy najbohatší monarcha sveta, je na tom s popularitou skutočne o niečo lepšie ako jeho zvrhnutí susedia. Ak sa vám niekedy podarí dostať za závesy chudobných príbytkov bez kúpeľní za múrmi mediny, neunikne vám, že steny sú okrem obrázkov Mekky obvešané aj portrétmi kráľa. Pre Maročanov je stelesnením sily a zmeny po takmer štyridsiatich rokoch tyranie jeho otca Hasana II. A keď sa marockej mladej generácie opýtate na ich panovníka, často sa stretnete s tým, že si ako odpoveď pobozkajú prsty na ruke a ukážu na nebesia. „Bohu vďaka za neho. Som pyšný na Maroko, lebo ho vedie mladý, inteligentný a reformám naklonený kráľ,” nadšene reagoval na otázku mladý študent Youssef.
Až tak im neprekáža ani prepych marockého kráľovského dvora, ktorý údajne na seba míňa desaťkrát viac peňazí ako britská kráľovská rodina. Cestou okolo záhrad jedného z prázdninových sídiel panovníckej rodiny Maročania pyšne ukazujú na hrubé múry, za ktorými trávi čas monarcha so svojou rodinou. Starší si zasa radi zaspomínajú na časy, keď ho ešte ako mladého princa bolo vídať na rabatskej pláži. „Chodil sem na pláž na vodnom skútri. Čakávali ho tam ľudia. Vždy prišiel až k nim podával im ruku,“ rozpráva mi o princovej mladosti Bushra. „Môj sen je stretnúť ho. Poviem mu, ako veľmi ho milujem. Mám známych, ktorým dal aj peniaze. Vždy dá nejakej rodine peniaze. Dobrý kráľ,“ dodáva s nádejou.
.ďalšie protesty ohlásené
Muhammadovi VI., ktorý je zároveň najvyšším predstaviteľom islamu v krajine (a mnohí ho považujú za potomka Proroka), sa, zdá sa, doteraz úspešne darilo pestovať imidž reformátora krajiny. Televízne správy často uvádzajú reportáže o tom, ako otvára diaľnice, nové prístavy, alebo víta investorov a developerov, ktorí v súčasnosti menia podobu zanedbaných pobreží a budujú ich na západný obraz.
Po náhlej smrti otca nastúpil na trón ako relatívne mladý, len 36-ročný následník, a presvedčil národ, že dá definitívnu bodku za vládnutím Hasana II., ktorý bol síce najmä v arabskom svete mimoriadne uznávaný pre svoje diplomatické zručnosti, no úplne zabudol na budovanie vlastnej krajiny. Dodnes sa meno Muhammadovho otca spája so záhadným zmiznutím stoviek jeho odporcov z radov intelektuálov, rebelov, alebo islamistov.
Aj teraz Muhammad VI. zareagoval ako reformný kráľ, prakticky už po prvých protestoch koncom februára prisľúbil Maročanom rýchlejší a hlbší reformný proces. Mladá marocká generácia už totiž potrebuje viac ako jej rodičia. Nestačí jej už iba prísľub konca tyranie, na ktorú si aj tak veľmi nespomína. Hnutie 20. februára, ktoré stále naberá nových členov, chce vidieť prvé výsledky. Aj preto symbolicky ohlásilo na 20. marec, teda presne mesiac po vypuknutí nepokojov, nové protesty. Chce, aby tam kráľ skladal svojmu ľudu prvé účty.
Monarcha by mal byť pripravený. Aj v chajdách bez okien, skrytí pred horúcim slnkom a bez pobiehania medzi pracovnými stretnutiami, si mladí vďaka internetu vymieňajú názory na to, ako by si aj oni raz odkrojili z miliardových zásob na konte Muhammada VI. a najmä vyvolených okolo neho.
Autorka je publicistka.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.