TELEVÍZIE Dokumenty o ŠtB
Česká televízia nedávno odvysielala dva unikátne filmy, o akých môžeme na Slovensku zatiaľ len snívať. Prvý dokument režiséra Pavla Křemena Nikomu jsem neublížil je skladačkou niekoľkých príbehov agentov aj dôstojníkov ŠtB. Známe osobnosti vrátane speváka Jozefa Zímu či herca Jana Skopečka hovoria o svojich kontaktoch s komunistickou tajnou službou. Pokým prvý tvrdí, že sa snažil s ŠtB „vybabrať“ tým, že ustavične hovoril len o sebe, druhý otvorene priznáva, že mal z tajných strach. Pestrú mozaiku niekedy úsmevných, inokedy smutných príbehov udavačstva skvele dopĺňa svedectvo režisérovho kamaráta Jaroslava Kolářa. Pokým iní agenti sa snažia viac či menej dôveryhodne vysvetliť, prečo začali spolupracovať, Kolář s tým nemá najmenší problém. Pocit viny je preňho neznámy pojem, o odmenách od ŠtB, ktoré vnímal ako skvelú možnosť prilepšiť si, dokonca hovorí s iskrou v očiach. Mimoriadne cenné sú aj výpovede dôstojníkov ŠtB, ktorí nechodia pred kamery každý deň. Jeden hovorí o svojej práci ako chladný profesionál, druhý sa vyžíva v tom, ako vedel pritlačiť na vyhliadnuté obete kompromitujúcimi materiálmi. Len tretí sa hanbí a verejne si sype popol na hlavu za to, že sa upísal diablovi. Zaujímavý je aj dokument Uvnitř vnitra režiséra Jozefa Císařovského, ktorý prináša autentickú výpoveď spoluzakladateľa ŠtB Kamila Pixu. Hoci film mohol byť aj lepšie zostrihaný (najmä mladší diváci môžu miestami stráca niť), príbeh inteligentného a o to nebezpečnejšieho špióna Pixu by sa mal (aj slovenským) študentom povinne púšťať na hodinách dejepisu.
.marek Vagovič
INTERNET Michael Anti a Zuckerbergov pes
Nevolá sa Michael Anti, volá sa Zhao Jing. Ale ako Michael Anti je to známa postava po čínsky a anglicky hovoriacej blogosféry. Facebook mu nedávno zrušil stránku vedenú pod pseudonymom, a to s vysvetlením, že od svojich užívateľov vyžaduje skutočné mená. Nuž, je pravda, že Michael Anti nie je skutočné meno muža, ktorý už roky píše kritické texty na adresu čínskeho establišmentu. No aj tak to celé pôsobí podozrivo. Zrušenie facebookového účtu Michaela Antiho totiž nie je prvým podobným zásahom do jeho kariéry. Zhao Jing ukončil v roku 2001 kariéru novinára v nevirtuálnom svete, pretože čínska vláda zrušila noviny, do ktorých prispieval. Vtedy prijal pseudonym Michael Anti a začal písať blog. V roku 2005 sa Microsoft dal od čínskej vlády dotlačiť na jeho zrušenie. (To nebol ani zďaleka jediný prípad, keď sa Microsoft stal komplicom čínskych úradov pri prenasledovaní kritikov režimu.) Teraz mu zrušil stránku aj Facebook. Michael Anti pobúrene poukázal na dve veci: po prvé, v Číne je používanie pseudonymov pri písaní tradíciou a zaužívalo sa aj v styku s anglicky hovoriacim svetom. A po druhé, na Facebooku má svoju stránku psík Marka Zuckerberga nazvaný Beast. Michael Anti sa pýta, či sú jeho blogy i akademické texty menej skutočné ako Zuckerbergov domáci miláčik. Anti netvrdí, že je na Facebooku obeťou politickej cenzúry. Podozrenie však zostáva. Čo na to pán Zuckerberg?
.marína Gálisová
TLAČ Desaťročie našich denníkov
V novembri 1999 vznikla na Slovensku Kancelária na overovanie nákladov tlače ABC SR, ktorá začala overovať, koľko kusov novín či časopisu vydavateľ naozaj predá. Tento údaj bol relevantný najmä pre zadávateľov reklamy, ktorí dovtedy také čísla nepoznali. Vydavatelia zverejňovali len počet vytlačených kusov – a ten bol často diametrálne odlišný od predaných výtlačkov. Overovanie nákladu prinieslo na mediálny trh transparentnosť a hoci sa vydavateľ môže rozhodnúť, či vstúpi do systému overovania nákladu, patrí to už k dobrému menu firmy. Prvé čísla o predaji sa objavili v apríli 2000, a tak dnes môžeme porovnávať, ako sa za posledné desaťročie menila predajnosť. Všimnime si denníky. Prvé čísla z jari 2000 hovorili, že Nový čas dokázal predať 198 307 kusov (v tom čase ešte nevychádzal Plus jeden deň). V januári 2011 predal Nový čas priemerne za deň 139 716 kusov. Predaj Novému času poklesol za vyše desať rokov o 30 percent. Pravda predávala na jar 2000 denne v priemere 74 154 kusov, v januári 2011 to bolo 54 737 kusov. Klesla teda o približne 26 percent. Prepad zaznamenali aj Hospodárske noviny. V apríli 2000 predávali 23 612 kusov denne, v januári 2011 len 17 244 kusov. Denník SME v apríli 2000 denne predal 53 659 výtlačkov. Začiatkom tohto roka to bolo 57 406 kusov, teda ako jediný zaznamenal pri takomto porovnávaní nárast.
.eč
Česká televízia nedávno odvysielala dva unikátne filmy, o akých môžeme na Slovensku zatiaľ len snívať. Prvý dokument režiséra Pavla Křemena Nikomu jsem neublížil je skladačkou niekoľkých príbehov agentov aj dôstojníkov ŠtB. Známe osobnosti vrátane speváka Jozefa Zímu či herca Jana Skopečka hovoria o svojich kontaktoch s komunistickou tajnou službou. Pokým prvý tvrdí, že sa snažil s ŠtB „vybabrať“ tým, že ustavične hovoril len o sebe, druhý otvorene priznáva, že mal z tajných strach. Pestrú mozaiku niekedy úsmevných, inokedy smutných príbehov udavačstva skvele dopĺňa svedectvo režisérovho kamaráta Jaroslava Kolářa. Pokým iní agenti sa snažia viac či menej dôveryhodne vysvetliť, prečo začali spolupracovať, Kolář s tým nemá najmenší problém. Pocit viny je preňho neznámy pojem, o odmenách od ŠtB, ktoré vnímal ako skvelú možnosť prilepšiť si, dokonca hovorí s iskrou v očiach. Mimoriadne cenné sú aj výpovede dôstojníkov ŠtB, ktorí nechodia pred kamery každý deň. Jeden hovorí o svojej práci ako chladný profesionál, druhý sa vyžíva v tom, ako vedel pritlačiť na vyhliadnuté obete kompromitujúcimi materiálmi. Len tretí sa hanbí a verejne si sype popol na hlavu za to, že sa upísal diablovi. Zaujímavý je aj dokument Uvnitř vnitra režiséra Jozefa Císařovského, ktorý prináša autentickú výpoveď spoluzakladateľa ŠtB Kamila Pixu. Hoci film mohol byť aj lepšie zostrihaný (najmä mladší diváci môžu miestami stráca niť), príbeh inteligentného a o to nebezpečnejšieho špióna Pixu by sa mal (aj slovenským) študentom povinne púšťať na hodinách dejepisu.
.marek Vagovič
INTERNET Michael Anti a Zuckerbergov pes
Nevolá sa Michael Anti, volá sa Zhao Jing. Ale ako Michael Anti je to známa postava po čínsky a anglicky hovoriacej blogosféry. Facebook mu nedávno zrušil stránku vedenú pod pseudonymom, a to s vysvetlením, že od svojich užívateľov vyžaduje skutočné mená. Nuž, je pravda, že Michael Anti nie je skutočné meno muža, ktorý už roky píše kritické texty na adresu čínskeho establišmentu. No aj tak to celé pôsobí podozrivo. Zrušenie facebookového účtu Michaela Antiho totiž nie je prvým podobným zásahom do jeho kariéry. Zhao Jing ukončil v roku 2001 kariéru novinára v nevirtuálnom svete, pretože čínska vláda zrušila noviny, do ktorých prispieval. Vtedy prijal pseudonym Michael Anti a začal písať blog. V roku 2005 sa Microsoft dal od čínskej vlády dotlačiť na jeho zrušenie. (To nebol ani zďaleka jediný prípad, keď sa Microsoft stal komplicom čínskych úradov pri prenasledovaní kritikov režimu.) Teraz mu zrušil stránku aj Facebook. Michael Anti pobúrene poukázal na dve veci: po prvé, v Číne je používanie pseudonymov pri písaní tradíciou a zaužívalo sa aj v styku s anglicky hovoriacim svetom. A po druhé, na Facebooku má svoju stránku psík Marka Zuckerberga nazvaný Beast. Michael Anti sa pýta, či sú jeho blogy i akademické texty menej skutočné ako Zuckerbergov domáci miláčik. Anti netvrdí, že je na Facebooku obeťou politickej cenzúry. Podozrenie však zostáva. Čo na to pán Zuckerberg?
.marína Gálisová
TLAČ Desaťročie našich denníkov
V novembri 1999 vznikla na Slovensku Kancelária na overovanie nákladov tlače ABC SR, ktorá začala overovať, koľko kusov novín či časopisu vydavateľ naozaj predá. Tento údaj bol relevantný najmä pre zadávateľov reklamy, ktorí dovtedy také čísla nepoznali. Vydavatelia zverejňovali len počet vytlačených kusov – a ten bol často diametrálne odlišný od predaných výtlačkov. Overovanie nákladu prinieslo na mediálny trh transparentnosť a hoci sa vydavateľ môže rozhodnúť, či vstúpi do systému overovania nákladu, patrí to už k dobrému menu firmy. Prvé čísla o predaji sa objavili v apríli 2000, a tak dnes môžeme porovnávať, ako sa za posledné desaťročie menila predajnosť. Všimnime si denníky. Prvé čísla z jari 2000 hovorili, že Nový čas dokázal predať 198 307 kusov (v tom čase ešte nevychádzal Plus jeden deň). V januári 2011 predal Nový čas priemerne za deň 139 716 kusov. Predaj Novému času poklesol za vyše desať rokov o 30 percent. Pravda predávala na jar 2000 denne v priemere 74 154 kusov, v januári 2011 to bolo 54 737 kusov. Klesla teda o približne 26 percent. Prepad zaznamenali aj Hospodárske noviny. V apríli 2000 predávali 23 612 kusov denne, v januári 2011 len 17 244 kusov. Denník SME v apríli 2000 denne predal 53 659 výtlačkov. Začiatkom tohto roka to bolo 57 406 kusov, teda ako jediný zaznamenal pri takomto porovnávaní nárast.
.eč
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.