KNIHA Kathrine Kressmann Taylor: Adresát neznámy Artforum, 2011
Za 66 rokov od konca druhej svetovej vojny a holokaustu, ktorý sa v nej ukrýval, sa napísalo všetko. Od historických románov cez osobné spomienky až po „malé príbehy" ľudí na všetkých možných stranách bojových línií. A predsa. Predsa sa z času na čas objaví kniha, ktorá dokáže totálne prekvapiť, dojímať a šokovať. A pritom – a teraz pozor – ide o knihu, ktorá bola napísaná a prvýkrát vydaná v roku 1938 (!) a ešte k tomu v Amerike. Kathrine Kressmann Taylorová napísala príbeh, ktorý pôvodne vyšiel v časopise Story, stal sa senzáciou, vzápätí knižne, a potom sa na dobrých 60 rokov stratil a objavil sa až v roku 1995, keď mala autorka 91 rokov a znovu sa stal senzáciou. Ide pritom „iba" o sériu niekoľkých listov dvoch priateľov, ktorí začiatkom tridsiatych rokov minulého storočia spolu vlastnia v San Francisku galériu. Obidvaja sa cítia byť Nemcami, jeden je však aj Žid. Ten druhý odíde do Nemecka. S priateľom si posielajú listy. Prvý je datovaný 2. novembra 1932, posledný bol odoslaný (z Ameriky do Nemecka) 3. marca 1934. V tých listoch je všetko. Všetko, čo v plnej sile ešte len malo prísť. Všetko, čo v tej dobe mnohí nechceli vidieť. Niektorí to nevidia ani dnes.
.jk
FILM Štyri levy, Réžia: Christopher Morris UK, 2010
Britský humor má svoju suchú vôňu; dobrý čierny humor má iritujúcu príchuť skazenosti a smrti, politická korektnosť, hodená veľkým oblúkom za hlavu, má niekedy moc očisťovať dušu. Štyri levy, celovečerný režijný debut Christophera Morrisa, je britský, čiernokomediálny a jeho hrdinami sú štyria akože „kingovia“, ale v skutočnosti popletení nešťastníci, moslimovia zo Západnej Európy, ktorí sa k džihádu stavajú ako Hurvínek k vojne. Omar (Riz Ahmed), mladý manžel a otec, je najrozumnejší, šéfuje celej skupine, ale i tak nemá v hlave jasno. Waj (Kayvan Novak) sa vezie v Omarovom tieni, holohlavý moslim Barry (Nigel Lindsay) s modrými očami je výbušný, jeho činy sú rýchlejšie ako jeho úvahy. A potom je tu ešte Faisal (Adeel Akhtar), chovateľ a tréner vrán. Milujú Usámu bin Ládina; túžia po teroristickom výcviku v Pakistane, aby sa z nich stali tí najpravejší mudžahídi; veria „svätej“ veci; radi by čo najviac nepriateľov videli po výbuchu bomby dokrvava rozprsknutých na verejnom priestranstve; neveľmi úspešne si trénujú nahrávanie videozáznamu, ktorý sa určite objaví vo všetkých hlavných médiách hneď po ich vlastnej bombastickej teroristickej akcii, ktorá sa veľkými písmenami zapíše do dejín; obľubujú hltať sim-karty, dávať ľudí do kufra auta a páčia sa im šťavnaté karnevalové kostýmy. Nedá sa nesmiať, hoci aj pripravujú krvavé divadlo. A na konci je, navyše, prekvapivé a opäť mrazivé finále.
.zuzana Mojžišová
KNIHA Lars Kepler: Hypnotizér, Host, 2010
Hypnotizér vyšiel pred Vianocami ako nečakaný svetový bestseller z novej severskej mekky detektívneho žánru, vezúc sa na vlne predošlého úspechu Larssonovej trilógie Millenium. (V slovenčine ho súčasne vydal aj Ikar.) Na úspechu Larssona sa otvorene priživuje, odkazuje naň už samotným pseudonymom autora Lars, pod ktorým sa skrývajú šikovne píšuci manželia Ahndorilovci. Ich ambíciou bolo „vniesť do žánru nové prvky, inšpirované filmom, nové charakterové typy a nové zápletky“. Podarilo sa im vniesť tam skôr prvky televízneho seriálu so zbytočnými dialógmi, rozťahanými na vyše 500 strán, ak sú nejaké charaktery a zápletky nové, tak sú príliš vykonštruované a málo uveriteľné. Napísané je to však veľmi zručne, akčné scény zakaždým zdvihnú upadajúcu čitateľovu pozornosť. Netradičná je aj štruktúra príbehu, len je trochu nahrubo pozliepaná. Takmer hneď na začiatku sa vďaka lekárovi, ktorý sa pred desiatimi rokmi prestal venovať hypnóze, zistí, kto je páchateľom brutálneho vyvraždenia rodiny. Nasleduje zázračný útek dovtedy takmer zomierajúceho vraha a jeho naháňanie, aby niekde v druhej tretine knihy prišla na rad stostranová sekvencia spred desiatich rokov, z ktorej sa postupne odvíja celkom iný príbeh. Ten objasní únos syna hlavného hrdinu a tiež dôvod, prečo sa vtedy zariekol, že už nebude nikdy hypnotizovať pacientov. Plus krkolomná záverečná napínačka, kde strašný páchateľ nie a nie umrieť. Číta sa to na jeden hlt, ale to aj Dan Brown.
.ea
Za 66 rokov od konca druhej svetovej vojny a holokaustu, ktorý sa v nej ukrýval, sa napísalo všetko. Od historických románov cez osobné spomienky až po „malé príbehy" ľudí na všetkých možných stranách bojových línií. A predsa. Predsa sa z času na čas objaví kniha, ktorá dokáže totálne prekvapiť, dojímať a šokovať. A pritom – a teraz pozor – ide o knihu, ktorá bola napísaná a prvýkrát vydaná v roku 1938 (!) a ešte k tomu v Amerike. Kathrine Kressmann Taylorová napísala príbeh, ktorý pôvodne vyšiel v časopise Story, stal sa senzáciou, vzápätí knižne, a potom sa na dobrých 60 rokov stratil a objavil sa až v roku 1995, keď mala autorka 91 rokov a znovu sa stal senzáciou. Ide pritom „iba" o sériu niekoľkých listov dvoch priateľov, ktorí začiatkom tridsiatych rokov minulého storočia spolu vlastnia v San Francisku galériu. Obidvaja sa cítia byť Nemcami, jeden je však aj Žid. Ten druhý odíde do Nemecka. S priateľom si posielajú listy. Prvý je datovaný 2. novembra 1932, posledný bol odoslaný (z Ameriky do Nemecka) 3. marca 1934. V tých listoch je všetko. Všetko, čo v plnej sile ešte len malo prísť. Všetko, čo v tej dobe mnohí nechceli vidieť. Niektorí to nevidia ani dnes.
.jk
FILM Štyri levy, Réžia: Christopher Morris UK, 2010
Britský humor má svoju suchú vôňu; dobrý čierny humor má iritujúcu príchuť skazenosti a smrti, politická korektnosť, hodená veľkým oblúkom za hlavu, má niekedy moc očisťovať dušu. Štyri levy, celovečerný režijný debut Christophera Morrisa, je britský, čiernokomediálny a jeho hrdinami sú štyria akože „kingovia“, ale v skutočnosti popletení nešťastníci, moslimovia zo Západnej Európy, ktorí sa k džihádu stavajú ako Hurvínek k vojne. Omar (Riz Ahmed), mladý manžel a otec, je najrozumnejší, šéfuje celej skupine, ale i tak nemá v hlave jasno. Waj (Kayvan Novak) sa vezie v Omarovom tieni, holohlavý moslim Barry (Nigel Lindsay) s modrými očami je výbušný, jeho činy sú rýchlejšie ako jeho úvahy. A potom je tu ešte Faisal (Adeel Akhtar), chovateľ a tréner vrán. Milujú Usámu bin Ládina; túžia po teroristickom výcviku v Pakistane, aby sa z nich stali tí najpravejší mudžahídi; veria „svätej“ veci; radi by čo najviac nepriateľov videli po výbuchu bomby dokrvava rozprsknutých na verejnom priestranstve; neveľmi úspešne si trénujú nahrávanie videozáznamu, ktorý sa určite objaví vo všetkých hlavných médiách hneď po ich vlastnej bombastickej teroristickej akcii, ktorá sa veľkými písmenami zapíše do dejín; obľubujú hltať sim-karty, dávať ľudí do kufra auta a páčia sa im šťavnaté karnevalové kostýmy. Nedá sa nesmiať, hoci aj pripravujú krvavé divadlo. A na konci je, navyše, prekvapivé a opäť mrazivé finále.
.zuzana Mojžišová
KNIHA Lars Kepler: Hypnotizér, Host, 2010
Hypnotizér vyšiel pred Vianocami ako nečakaný svetový bestseller z novej severskej mekky detektívneho žánru, vezúc sa na vlne predošlého úspechu Larssonovej trilógie Millenium. (V slovenčine ho súčasne vydal aj Ikar.) Na úspechu Larssona sa otvorene priživuje, odkazuje naň už samotným pseudonymom autora Lars, pod ktorým sa skrývajú šikovne píšuci manželia Ahndorilovci. Ich ambíciou bolo „vniesť do žánru nové prvky, inšpirované filmom, nové charakterové typy a nové zápletky“. Podarilo sa im vniesť tam skôr prvky televízneho seriálu so zbytočnými dialógmi, rozťahanými na vyše 500 strán, ak sú nejaké charaktery a zápletky nové, tak sú príliš vykonštruované a málo uveriteľné. Napísané je to však veľmi zručne, akčné scény zakaždým zdvihnú upadajúcu čitateľovu pozornosť. Netradičná je aj štruktúra príbehu, len je trochu nahrubo pozliepaná. Takmer hneď na začiatku sa vďaka lekárovi, ktorý sa pred desiatimi rokmi prestal venovať hypnóze, zistí, kto je páchateľom brutálneho vyvraždenia rodiny. Nasleduje zázračný útek dovtedy takmer zomierajúceho vraha a jeho naháňanie, aby niekde v druhej tretine knihy prišla na rad stostranová sekvencia spred desiatich rokov, z ktorej sa postupne odvíja celkom iný príbeh. Ten objasní únos syna hlavného hrdinu a tiež dôvod, prečo sa vtedy zariekol, že už nebude nikdy hypnotizovať pacientov. Plus krkolomná záverečná napínačka, kde strašný páchateľ nie a nie umrieť. Číta sa to na jeden hlt, ale to aj Dan Brown.
.ea
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.