Ron Sexsmith: Blue Boy, Cooking Vinyl 2001
Nemôžem si vybrať najobľúbenejší album, to by som urazil ostatné najobľúbenejšie albumy. Je ich fakt veľa a rozhodne medzi ne patrí Blue boy, ktorý v roku 2001 vydal Ron Sexsmith. Je to pre mňa mimoriadne silný pesničkový album, ktorý je radosť počúvať. Čisté, citlivé, uvoľnené, spev úplne mimo kategórie, texty úchvatné, produkcia dokonalá (Steve Earle). Je to drahokam. Stačí si pustiť prvý song Cheap Hotel a hneď viete, že kdesi v Kanade žije „týpek", ktorý vám úplne rozumie.
Kúpil som ho v Karlových Varoch v bazáre za dvadsať korún, pretože sa mi páčil obal, meno som nepoznal. Bolo to v roku 2004 na jar a práve som menil svoj život. Zuzana bola v práci, tak som si to doma pustil sám a posral som sa blahom a nemohol som uveriť,
že niečo také je vôbec možné! Úplne ma to dostalo. Fakt som chvíľu plakal, chvíľu tancoval, chvíľu závidel, že to nie je môj album (smiech), chvíľu len sedel a kukal. „Mazec”!
Dobré a silné pesničky budú stále dobré a silné. Jeho najväčšia sila okrem skvelého materiálu je aj v tom ako je album nahratý. V podstate živo, bez dotáčok, žiadne exhibície, muzikanti, ktorí by mohli zahrať milión nôt a ukázať, čo všetko vedia, ibaže ctia náladu a všetko plynie.
Sexsmithsov album ma obrovsky nakopol. To, že uprostred preplneného hudobného priestoru, kde už asi bolo povedané a zahrané všetko, môže existovať niečo také svojbytné a jedinečné ma povzbudilo ďalej hľadať a nebáť sa byť svoj za každých okolností. Hudobne a textovo sa k tomu snažím priblížiť aspoň na krok. Bodaj by sa to podarilo!
Mám ešte zopár jeho ďalších albumov, ktoré sú rovnako dobré, ale mňa prevalcovalo to prvé, čo som od neho počul. Zvyšné platne sú vždy trochu iné, jednoducho, podľa toho, aké v tom čase zložil songy. Nemám všetky, kupujem si ich postupne, aby som sa mal na čo tešiť.
Petr Fiala je spevákom a skladateľom českej skupiny Mňága a Žďorp.
Nemôžem si vybrať najobľúbenejší album, to by som urazil ostatné najobľúbenejšie albumy. Je ich fakt veľa a rozhodne medzi ne patrí Blue boy, ktorý v roku 2001 vydal Ron Sexsmith. Je to pre mňa mimoriadne silný pesničkový album, ktorý je radosť počúvať. Čisté, citlivé, uvoľnené, spev úplne mimo kategórie, texty úchvatné, produkcia dokonalá (Steve Earle). Je to drahokam. Stačí si pustiť prvý song Cheap Hotel a hneď viete, že kdesi v Kanade žije „týpek", ktorý vám úplne rozumie.
Kúpil som ho v Karlových Varoch v bazáre za dvadsať korún, pretože sa mi páčil obal, meno som nepoznal. Bolo to v roku 2004 na jar a práve som menil svoj život. Zuzana bola v práci, tak som si to doma pustil sám a posral som sa blahom a nemohol som uveriť,
že niečo také je vôbec možné! Úplne ma to dostalo. Fakt som chvíľu plakal, chvíľu tancoval, chvíľu závidel, že to nie je môj album (smiech), chvíľu len sedel a kukal. „Mazec”!
Dobré a silné pesničky budú stále dobré a silné. Jeho najväčšia sila okrem skvelého materiálu je aj v tom ako je album nahratý. V podstate živo, bez dotáčok, žiadne exhibície, muzikanti, ktorí by mohli zahrať milión nôt a ukázať, čo všetko vedia, ibaže ctia náladu a všetko plynie.
Sexsmithsov album ma obrovsky nakopol. To, že uprostred preplneného hudobného priestoru, kde už asi bolo povedané a zahrané všetko, môže existovať niečo také svojbytné a jedinečné ma povzbudilo ďalej hľadať a nebáť sa byť svoj za každých okolností. Hudobne a textovo sa k tomu snažím priblížiť aspoň na krok. Bodaj by sa to podarilo!
Mám ešte zopár jeho ďalších albumov, ktoré sú rovnako dobré, ale mňa prevalcovalo to prvé, čo som od neho počul. Zvyšné platne sú vždy trochu iné, jednoducho, podľa toho, aké v tom čase zložil songy. Nemám všetky, kupujem si ich postupne, aby som sa mal na čo tešiť.
Petr Fiala je spevákom a skladateľom českej skupiny Mňága a Žďorp.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.