Po mediálnej búrke proti pánu Bátorovi sa ho minister Dobeš zatiaľ rozhodol za svojho námestníka nemenovať a prezident Klaus, ktorý – ako sa ukázalo – ministrovi jeho „nového námestníka“ odporúčal, sa ozval.
Profesor Klaus označil mediálne útoky proti Bátorovi za „malú českú hilsneriádu“. Pripomeňme si, čo bola skutočná hilsneriáda: na prelome 19. a 20. storočia bol žid Leopold Hilsner obvinený z rituálnej vraždy kresťanky Anežky Hrůzovej a odsúdený na trest smrti. Proti procesu a povere o rituálnej vražde sa ozval profesor Masaryk. Hilsner bol nakoniec odsúdený, ale cisár František Jozef mu zmenil trest smrti na doživotie a cisár Karel ho po osemnástich rokoch vo väzení amnestoval.
Takže útoky liberálnej ľavice proti Bátorovi označil Klaus za „malú českú hilsneriádu“. Čím elegantne sám seba prirovnal k profesorovi Masarykovi. Český publicista Bohumil Doležal vtipne poznamenal, že zatiaľ čo Hislnerovi išlo o krk, Bátorovi len o to, že nebude námestníkom ministra.
Celá kauza sa neskončila, ale len začala. Profesor Tomáš Halík vzápätí obvinil profesora Václava Klausa z obdivu k fašizoidných malomeštiakom. Tým chcel vlastne povedať (ale nemal odvahu to vysloviť otvorene), že profesor Klaus je malomeštiak a fašista. A potom sa do diskusie zapojil ešte profesor Jiří Pehe, ktorý napísal, že profesor Halík má pravdu a profesor Klaus urazil (a) Masaryka, (b) obete antisemitizmu, (c) všetkých. Proste od neobhájiteľného a bizarného až priamo k nehoráznemu a absurdnému.
Prirovnať nemenovanie človeka za námestníka ministra k hilsneriáde bolo veľmi prehnané. Označiť však to prirovnanie za obdiv k malomeštiackemu fašizmu bolo nehorázne. A dokonca ho považovať za urážku všetkých obetí antisemitizmu v dejinách je už kompletne surreálne.
Ukazuje to, aká malicherná a na osobné útoky bohatá je česká intelektuálna scéna – a aké zlé sú vzťahy medzi jej niektorými aktérmi v osobnej rovine. Ale to nič. Ešte vždy si môžeme zaspievať Vivat Academia, Vivant professores!
Profesor Klaus označil mediálne útoky proti Bátorovi za „malú českú hilsneriádu“. Pripomeňme si, čo bola skutočná hilsneriáda: na prelome 19. a 20. storočia bol žid Leopold Hilsner obvinený z rituálnej vraždy kresťanky Anežky Hrůzovej a odsúdený na trest smrti. Proti procesu a povere o rituálnej vražde sa ozval profesor Masaryk. Hilsner bol nakoniec odsúdený, ale cisár František Jozef mu zmenil trest smrti na doživotie a cisár Karel ho po osemnástich rokoch vo väzení amnestoval.
Takže útoky liberálnej ľavice proti Bátorovi označil Klaus za „malú českú hilsneriádu“. Čím elegantne sám seba prirovnal k profesorovi Masarykovi. Český publicista Bohumil Doležal vtipne poznamenal, že zatiaľ čo Hislnerovi išlo o krk, Bátorovi len o to, že nebude námestníkom ministra.
Celá kauza sa neskončila, ale len začala. Profesor Tomáš Halík vzápätí obvinil profesora Václava Klausa z obdivu k fašizoidných malomeštiakom. Tým chcel vlastne povedať (ale nemal odvahu to vysloviť otvorene), že profesor Klaus je malomeštiak a fašista. A potom sa do diskusie zapojil ešte profesor Jiří Pehe, ktorý napísal, že profesor Halík má pravdu a profesor Klaus urazil (a) Masaryka, (b) obete antisemitizmu, (c) všetkých. Proste od neobhájiteľného a bizarného až priamo k nehoráznemu a absurdnému.
Prirovnať nemenovanie človeka za námestníka ministra k hilsneriáde bolo veľmi prehnané. Označiť však to prirovnanie za obdiv k malomeštiackemu fašizmu bolo nehorázne. A dokonca ho považovať za urážku všetkých obetí antisemitizmu v dejinách je už kompletne surreálne.
Ukazuje to, aká malicherná a na osobné útoky bohatá je česká intelektuálna scéna – a aké zlé sú vzťahy medzi jej niektorými aktérmi v osobnej rovine. Ale to nič. Ešte vždy si môžeme zaspievať Vivat Academia, Vivant professores!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.