On bol v rokoch 1982 – 1987 šéfom redakcie pre východnú Európu v ORF a do roku 1998 intendantom Radio Österreich International, Stenzelová (dnes aktívna v politike) pracovala v ORF ako redaktorka a moderátorka.
Lendvaiov životný príbeh (1929) je prehliadkou zlomových dejinných udalostí strednej Európy: otec, právny zástupca, pochádzal z východného Slovenska, matka zo Sedmohradska. V roku 1944 Lendvaia odvliekli nacisti, v roku 1953 sa ako presvedčený komunista, píšuci propagandistické články (za ktoré sa dnes hanbí), stal obeťou stalinistických čistiek. Tri roky ho väznili v budove, v ktorej odsúdili a popravili Imre Nagya. V roku 1957 sa Lendvaiovi podarilo utiecť do Viedne. A z nej tento „melancholický realista na spôsob Golo Manna“ viackrát za rok odchádza pracovať do svojho budapeštianskeho bytu v 13. obvode – Neuleopoldstadte.
.stratená krajina
Jeho pätnásta kniha Moja stratená krajina. Maďarsko prevratných zmien je reflexiou Maďarska od roku 1956 po súčasnosť. Najkritickejšie názory v 233-stranovej publikácii zaznievajú, samozrejme, v poslednej kapitole, venovanej vnútropolitickému vývoju po posledných parlamentných voľbách.
Súčasné Maďarsko patrí z dvoch tretín Orbánovi a Fideszu, v úradoch visí heslo „Nech je mier, sloboda a svornosť“, štát a politické strany má zjednocovať „systém národnej jednoty“, no v krajine vládne „kultúra nenávisti“, prebieha „studená občianska vojna“ a vejú i zástavy starých Šípových krížov (Nyilašovcov). Súčasnú politickú moc Lendvai označuje prívlastkom halbautoritär a pripomína šíriaci sa antisemitizmus, štvanie proti Rómom a veľkouhorskú nostalgiu. Lendvai sa obáva, že Orbán bude čoraz väčšmi koncentrovať politickú, ekonomickú a mediálnu moc. Nasvedčuje tomu nevídané ofenzívne ťaženie nominantov Fideszu, dodatočné dane, proti ktorým sa ohradilo 13 európskych koncernov, oklieštené kompetencie Ústavného súdu či kontroverzný mediálny zákon. Oprávnenosť obáv potvrdzujú správy posledných mesiacov: na čele Národného úradu pre médiá a telekomunikácie je Annamária Szalaiová, niekdajšia učiteľka hudby na základnej škole, neskôr šéfredaktorka erotického magazínu Miami Press a najmä horlivá funkcionárka Fideszu. Novým šéfredaktorom štátneho okruhu MR2 Rádia Petöfi sa stal Gergely Koltay, zakladajúci člen pravicovo-extrémistického Spolku motorkárov, ktorí majú na rovnošatách emblém Veľkého Maďarska a nápis „Prestaňte ma otravovať, vy bezosudoví!“, čo je zjavná antisemitská narážka na román Bezosudovosť Imre Kertésza.
Esejistovi konzervatívneho denníka Magyar Hírlap Zsoltovi Bayerovi, známemu svojimi vulgárnymi protižidovskými vyjadreniami i priateľstvom s premiérom, udelili Madáchovu cenu. Vyznamenanie mu odovzdal Z. Becsó, predseda Novohradskej župnej samosprávy, nominant Fideszu, slávnostný príhovor predniesol J. Halász, štátny tajomník Ministerstva pre správu národného majetku. Nedávno súd v Budapešti rozhodol, že nacistický propagandistický film Jud Süß nemá „ideologický“ obsah a jeho premietanie „nie je politickým podujatím“. Snímku nakrútil v roku 1940 Veit Harlan na objednávku nacistov.
Krátko po vyjdení knihy a pred jej prezentáciami a diskusnými fórami zasiahli zástupcovia Svetového zväzu Maďarov tak, že organizátori museli v záujme bezpečnosti „dlhoročného protimaďarského štváča“ zrušiť podujatia v Zürichu a Frankfurte. V konzervatívnom týždenníku Heti Válasz sa vzápätí objavil článok, že Lendvai v 80. rokoch slúžil komunistom ako dobrovoľný informátor. Podľa materiálov zo štátneho archívu, na ktoré sa týždenník odvolával, mal dobré kontakty s viedenským veľvyslanectvom MĽR a vopred informoval o obsahu spravodajstva ORF. Rovnako o plánovanom rokovaní spisovateľov Helsinskej federácie pre ľudské práva. Do Budapešti v októbri 1985 dostali pozvanie S. Sontagová, H. M. Enzensberger, G. Konrád, J. Grůša, D. Kiš a ďalší. Lendvai vraj maďarskej strane poskytol program i zoznam účastníkov. Dve strany formátu A4 však tvoria len úryvky zo zaprotokolovaných rozhovorov a na „prísne tajnom“ dokumente z roku 1985 sú aj pečiatky z rokov 1990 a 2006, čo značí, že bol prístupný už dávnejšie. Lendvai tvrdí, že nikdy neurobil nič, čo by bolo v rozpore s novinárskou etikou, a argumentuje nálezom maďarskej tajnej služby, ktorá ho označila za „nepriateľskú osobu“, vykonávajúcu „antikomunistickú a protisovietsku činnosť“.
Medzinárodná mienka stojí na jeho strane. Lendvai to vie. Preto do osieho hniezda sám pichol.
Autor je básnik, žije vo Viedni.
Paul Lendvai: Mein verspieltes Land. Ungarn im Umbruch, Ecowin Verlag, Salzburg 2010
Lendvaiov životný príbeh (1929) je prehliadkou zlomových dejinných udalostí strednej Európy: otec, právny zástupca, pochádzal z východného Slovenska, matka zo Sedmohradska. V roku 1944 Lendvaia odvliekli nacisti, v roku 1953 sa ako presvedčený komunista, píšuci propagandistické články (za ktoré sa dnes hanbí), stal obeťou stalinistických čistiek. Tri roky ho väznili v budove, v ktorej odsúdili a popravili Imre Nagya. V roku 1957 sa Lendvaiovi podarilo utiecť do Viedne. A z nej tento „melancholický realista na spôsob Golo Manna“ viackrát za rok odchádza pracovať do svojho budapeštianskeho bytu v 13. obvode – Neuleopoldstadte.
.stratená krajina
Jeho pätnásta kniha Moja stratená krajina. Maďarsko prevratných zmien je reflexiou Maďarska od roku 1956 po súčasnosť. Najkritickejšie názory v 233-stranovej publikácii zaznievajú, samozrejme, v poslednej kapitole, venovanej vnútropolitickému vývoju po posledných parlamentných voľbách.
Súčasné Maďarsko patrí z dvoch tretín Orbánovi a Fideszu, v úradoch visí heslo „Nech je mier, sloboda a svornosť“, štát a politické strany má zjednocovať „systém národnej jednoty“, no v krajine vládne „kultúra nenávisti“, prebieha „studená občianska vojna“ a vejú i zástavy starých Šípových krížov (Nyilašovcov). Súčasnú politickú moc Lendvai označuje prívlastkom halbautoritär a pripomína šíriaci sa antisemitizmus, štvanie proti Rómom a veľkouhorskú nostalgiu. Lendvai sa obáva, že Orbán bude čoraz väčšmi koncentrovať politickú, ekonomickú a mediálnu moc. Nasvedčuje tomu nevídané ofenzívne ťaženie nominantov Fideszu, dodatočné dane, proti ktorým sa ohradilo 13 európskych koncernov, oklieštené kompetencie Ústavného súdu či kontroverzný mediálny zákon. Oprávnenosť obáv potvrdzujú správy posledných mesiacov: na čele Národného úradu pre médiá a telekomunikácie je Annamária Szalaiová, niekdajšia učiteľka hudby na základnej škole, neskôr šéfredaktorka erotického magazínu Miami Press a najmä horlivá funkcionárka Fideszu. Novým šéfredaktorom štátneho okruhu MR2 Rádia Petöfi sa stal Gergely Koltay, zakladajúci člen pravicovo-extrémistického Spolku motorkárov, ktorí majú na rovnošatách emblém Veľkého Maďarska a nápis „Prestaňte ma otravovať, vy bezosudoví!“, čo je zjavná antisemitská narážka na román Bezosudovosť Imre Kertésza.
Esejistovi konzervatívneho denníka Magyar Hírlap Zsoltovi Bayerovi, známemu svojimi vulgárnymi protižidovskými vyjadreniami i priateľstvom s premiérom, udelili Madáchovu cenu. Vyznamenanie mu odovzdal Z. Becsó, predseda Novohradskej župnej samosprávy, nominant Fideszu, slávnostný príhovor predniesol J. Halász, štátny tajomník Ministerstva pre správu národného majetku. Nedávno súd v Budapešti rozhodol, že nacistický propagandistický film Jud Süß nemá „ideologický“ obsah a jeho premietanie „nie je politickým podujatím“. Snímku nakrútil v roku 1940 Veit Harlan na objednávku nacistov.
Krátko po vyjdení knihy a pred jej prezentáciami a diskusnými fórami zasiahli zástupcovia Svetového zväzu Maďarov tak, že organizátori museli v záujme bezpečnosti „dlhoročného protimaďarského štváča“ zrušiť podujatia v Zürichu a Frankfurte. V konzervatívnom týždenníku Heti Válasz sa vzápätí objavil článok, že Lendvai v 80. rokoch slúžil komunistom ako dobrovoľný informátor. Podľa materiálov zo štátneho archívu, na ktoré sa týždenník odvolával, mal dobré kontakty s viedenským veľvyslanectvom MĽR a vopred informoval o obsahu spravodajstva ORF. Rovnako o plánovanom rokovaní spisovateľov Helsinskej federácie pre ľudské práva. Do Budapešti v októbri 1985 dostali pozvanie S. Sontagová, H. M. Enzensberger, G. Konrád, J. Grůša, D. Kiš a ďalší. Lendvai vraj maďarskej strane poskytol program i zoznam účastníkov. Dve strany formátu A4 však tvoria len úryvky zo zaprotokolovaných rozhovorov a na „prísne tajnom“ dokumente z roku 1985 sú aj pečiatky z rokov 1990 a 2006, čo značí, že bol prístupný už dávnejšie. Lendvai tvrdí, že nikdy neurobil nič, čo by bolo v rozpore s novinárskou etikou, a argumentuje nálezom maďarskej tajnej služby, ktorá ho označila za „nepriateľskú osobu“, vykonávajúcu „antikomunistickú a protisovietsku činnosť“.
Medzinárodná mienka stojí na jeho strane. Lendvai to vie. Preto do osieho hniezda sám pichol.
Autor je básnik, žije vo Viedni.
Paul Lendvai: Mein verspieltes Land. Ungarn im Umbruch, Ecowin Verlag, Salzburg 2010
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.