Priznávam sa dobrovoľne, som jeho nekritickým obdivovateľom, dávam ho všade a veľa. Len málo chýba, aby som ho nešupol aj do dezertov. Niekto cesnaku hovorí zelenina, iný ho považuje skôr za korenie. Mnohí si ho nevedia vynachváliť ako domáci liek na všetko – od nádchy cez chrípku, hádam až po impotenciu. Viacerí si ho však spájajú len s nepríjemným zápachom z úst po jeho požití a snažia sa mu preto všemožne vyhýbať. Cesnaku sa však vyhnúť nedá. Cesnak je všade – a tak to má byť! Charakteristickú chuť a vôňu cesnaku totiž nič v jedle nenahradí. A to nevraviac o jeho rôznych chuťových variantoch – v surovom stave je výrazne štipľavý a môže súperiť hoci aj s čili papričkou, po upečení zas získa jemný karamelový nádych. Cesnak si veru zaslúži omnoho viac pozornosti a obdivu, ako sa mu bežne dostáva.
V súčasnosti sme zaplavovaní horami cesnaku z Číny, možno tým mu tak klesá reputácia. Tento cesnak je však akýsi nevýrazný a mľandravý, na hony vzdialený od pravého, v zemi vypestovaného cesnaku, ktorý vás okamžite svojou chuťou postaví do pozoru. Taký už kúpite jedine na trhu od babičiek, v bio obchodoch alebo v špecializovaných predajniach. Ak chcete znova precítiť chuť ozajstného cesnaku, nemusíte hneď kupovať predražený fialový francúzsky „paličák“, stačí aj náš obyčajný slovenský cesnak. Rozdiel oproti čínskemu spoznáte okamžite.
Veľa ľudí sa snaží cesnaku vyhýbať, najmä ak majú pred sebou pracovné stretnutia. A čo si budeme hovoriť, cesnak nie je veľkým pomocníkom ani pri nadväzovaní romantických známostí. Na to je však ľahká pomoc. Pokiaľ ste práve nejedli vyslovene cesnakové jedlo – cesnačku alebo špagety aglio olio, stačí si po jedle zahryznúť čerstvú petržlenovú vňať, ktorá sa v dobrých reštauráciách určite ukrýva v niektorom zo šalátov. V talianskej a španielskej kuchyni sa dokonca kombinácia jemne nasekaného cesnaku s petržlenovou vňaťou používa ako základné dochucovadlo. Niektorí ľudia sa zas boja cesnaku preto, že im spôsobuje pálenie záhy. Toto pálenie vraj spôsobuje jeho srdiečko, zárodok budúceho výhonku. Stačí ho však len z cesnaku odstrániť a hrozba pálenia záhy je vraj celkom určite zažehnaná.
Ostrosť cesnakovej arómy sa dá potlačiť aj malým trikom, ktorý v hojnej miere využívajú špičkoví kuchári. Celú neošúpanú cesnakovú hlavu priečne rozpolíme, položíme na plech, trochu ju pokvapkáme olivovým olejom a dáme na dvadsať minút piecť do rúry. Upečené strúčiky vyberáme potom priamo z ich prirodzeného puzdra a používame ako jemnú cesnakovú pastu do jedál. Charakteristická cesnaková chuť ostáva, no je akoby jemnejšia a celkom sa vytratí štipľavosť. Pri pečení mäsa sa rovnako nemusíme piplať s čistením cesnakových strúčikov a rovno ich k mäsu do pekáča nahádžeme v šupke. Krásne sa nám upečú vo vlastnej šťave.
Cesnak dokáže byť pôsobivý aj ako chutná ozdoba jedál. Stačí ho nakrájať na tenké plátky a rýchlo osmažiť na masle. Krásne medovo-cesnakové čipsy sa budú vynímať nielen na hladine zeleninovej polievky. Navyše opäť prekvapia netradičnou, mandľovou chuťou.
Prichádza jar a s ňou do lužných lesov vstúpi charakteristická cesnaková vôňa. To sa len o slovo hlási ďalší z 1 250 druhov cesnaku, tentoraz cesnak medvedí. Hor´ sa naň, priatelia!
Autor je scenárista.
V súčasnosti sme zaplavovaní horami cesnaku z Číny, možno tým mu tak klesá reputácia. Tento cesnak je však akýsi nevýrazný a mľandravý, na hony vzdialený od pravého, v zemi vypestovaného cesnaku, ktorý vás okamžite svojou chuťou postaví do pozoru. Taký už kúpite jedine na trhu od babičiek, v bio obchodoch alebo v špecializovaných predajniach. Ak chcete znova precítiť chuť ozajstného cesnaku, nemusíte hneď kupovať predražený fialový francúzsky „paličák“, stačí aj náš obyčajný slovenský cesnak. Rozdiel oproti čínskemu spoznáte okamžite.
Veľa ľudí sa snaží cesnaku vyhýbať, najmä ak majú pred sebou pracovné stretnutia. A čo si budeme hovoriť, cesnak nie je veľkým pomocníkom ani pri nadväzovaní romantických známostí. Na to je však ľahká pomoc. Pokiaľ ste práve nejedli vyslovene cesnakové jedlo – cesnačku alebo špagety aglio olio, stačí si po jedle zahryznúť čerstvú petržlenovú vňať, ktorá sa v dobrých reštauráciách určite ukrýva v niektorom zo šalátov. V talianskej a španielskej kuchyni sa dokonca kombinácia jemne nasekaného cesnaku s petržlenovou vňaťou používa ako základné dochucovadlo. Niektorí ľudia sa zas boja cesnaku preto, že im spôsobuje pálenie záhy. Toto pálenie vraj spôsobuje jeho srdiečko, zárodok budúceho výhonku. Stačí ho však len z cesnaku odstrániť a hrozba pálenia záhy je vraj celkom určite zažehnaná.
Ostrosť cesnakovej arómy sa dá potlačiť aj malým trikom, ktorý v hojnej miere využívajú špičkoví kuchári. Celú neošúpanú cesnakovú hlavu priečne rozpolíme, položíme na plech, trochu ju pokvapkáme olivovým olejom a dáme na dvadsať minút piecť do rúry. Upečené strúčiky vyberáme potom priamo z ich prirodzeného puzdra a používame ako jemnú cesnakovú pastu do jedál. Charakteristická cesnaková chuť ostáva, no je akoby jemnejšia a celkom sa vytratí štipľavosť. Pri pečení mäsa sa rovnako nemusíme piplať s čistením cesnakových strúčikov a rovno ich k mäsu do pekáča nahádžeme v šupke. Krásne sa nám upečú vo vlastnej šťave.
Cesnak dokáže byť pôsobivý aj ako chutná ozdoba jedál. Stačí ho nakrájať na tenké plátky a rýchlo osmažiť na masle. Krásne medovo-cesnakové čipsy sa budú vynímať nielen na hladine zeleninovej polievky. Navyše opäť prekvapia netradičnou, mandľovou chuťou.
Prichádza jar a s ňou do lužných lesov vstúpi charakteristická cesnaková vôňa. To sa len o slovo hlási ďalší z 1 250 druhov cesnaku, tentoraz cesnak medvedí. Hor´ sa naň, priatelia!
Autor je scenárista.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.