Teraz ide o to, aby cesta z hlavnej stanice na hokejový štadión bola na úrovni, to znamená, aby tam nebola taká špina a neporiadok ako na ostatných cestách. Aby si zahraniční návštevníci nemysleli o nás nič zlé. Kedysi, za komunizmu, vraj takto vodili zahraničných hostí po Sovietskom zväze. Len po vydláždených cestách, po vyzametaných chodníkoch, aby zahraniční návštevníci videli Sovietsky zväz taký, ako by chcel vyzerať, a nie taký, aký je. Na takýto „pravdivý“ obraz existuje aj odborný termín, pravdaže, ruský – Potemkinova dedina. Teda kulisa, v ktorej sa dá nakrúcať reportáž o tom, ako by sme chceli vyzerať. V šesťdesiatom ôsmom, v snahe stať sa druhým Švajčiarskom, sme vymysleli zbierku na visutú dráhu Poprad – Lomnický štít zvanú Alweg. Vtedy som na schôdzi ROH povedal, že najprv by sme mali dať do poriadku záchody na popradskej stanici. Predseda ROH Fedorjak mi ostro vytkol znevažovanie a povedal, že to som ešte nevidel záchody v Bronxe. Ja som povedal, že tie asi ani neuvidím, ale že chceme byť druhé Švajčiarsko, a nie druhý Bronx. Nato Fedorjak navrhol, aby ma vylúčili z ROH, ale neprešlo to, lebo to by som bol býval jediný, kto nie je v ROH. Teraz je to o niečo ľahšie, ide len o trasu Hlavná stanica – Zimný štadión. Bez zbierky. Navrhujem pokryť celú trasu bielym súknom. Bielym preto, že kým sa zašpiní, bude po majstrovstvách. A ešte navrhujem, a to som ochotný aj zorganizovať, pochod penzistov pred Zimným štadiónom s transparentmi „Žiadame nižšie dôchodky, také ako v Rakúsku!“ To zaberie. Čo sa týka bezdomovcov, mohli by ich počas majstrovstiev izolovať v nejakom, nechcem povedať, že koncentráku, ale izolovať. Možno v tom hoteli, ktorý vyrástol vedľa Zimného štadióna. Na recepcii a v iných funkciách. Emil, musí to vyjsť. Miro.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.