Najskôr fakty.
1. V Bezpečnostnej rade OSN hlasovalo vo štvrtok za bezletovú zónu 10 členov. Päť členov (vrátane Nemecka, Číny a Ruska), sa zdržalo, nikto nebol proti. Za bezletovú zónu v Líbyi bola aj Liga arabských štátov.
2. V Líbyi začal mať po počiatočných porážkach a strate viacerých dôležitých miest postupne prevahu znovu Kaddáfího režim. A chystal sa na kľúčové mesto povstalcov Benghází. Lenže rezolúcie OSN sa zľakol (čím opäť preukázal väčší zmysel pre realitu než Husajn), vyhlásil prímerie a zastavenie streľby na povstalcov. Rezolúcia OSN tak zachránila jednu z posledných bášt povstalcov pred drvivým úderom vládneho režimu.
4. V Líbyi vznikol štát v štáte. Väčšinu krajiny ovláda Kaddáfí, menšinu s pomocou vonkajších síl povstalci.
Toľko fakty. A teraz dôležité otázky.
Prvá – čo sa prijatím bezletovej zóny dosiahlo a čo je dlhodobý cieľ krajín, ktoré ju prijali? Záchrana povstalcov pred Kaddáfího pomstou je ľudský čin, ktorý si zaslúži uznanie. Toto však zrejme nebol hlavný dôvod rezolúcie. Ani vytrhnutie dôležitého mesta Benghází z rúk režimu nie je trvalým riešením problému Líbye. Dva režimy v jednej krajine sa predsa nedajú udržať. Je bezletová zóna len prvým krokom k odstráneniu celého prehnitého Kaddáfího režimu? V poriadku. Lenže ako možno jeho odstránenie uskutočniť? Pozemnú inváziu nikto nechce, ale bez nej diktátori zväčša nekapitulujú, nanajvýš sa stiahnu. Navyše, kto je alternatíva voči Kaddáfímu? Poznáme ju a je hodná svetovej podpory? Je celé hnutie v arabskom svete podobné revolúciám z roku 1989, alebo skôr hrozí scenár z roku 1979, keď prehnitý Páhlavího režim nahradili v Iráne fanatickí ajatoláhovia?
Neviem.
Mimochodom: toľko kritizovaný zásah v Iraku garantovali Američania vlastnými vojakmi v Bagdade a obrovskou materiálnou podporou krehkého povojnového režimu. A aj tak stále nie je jasné, čo sa s Irakom stane. Kto však pôjde do Tripolisu, kde sa na to vezmú zdroje a kto to bude dlhé roky garantovať? Európa? Neverím.
A ešte druhá otázka – prečo sa také rôznorodé spoločenstvo, akým je OSN, dokázalo dohodnúť na bezletovej zóne? Ako to, že ani Rusko, ani Čína nevyužili právo veta a nezablokovali prijatie rezolúcie? A aké sú vlastne dôvody Arabskej ligy, a aké Západu, že sa zhodli na podpore povstalcov?
Neviem.
Kaddáfí je naozaj vrah a zločinec, ale to Číne ani Rusku nezvyklo pri iných štátoch až tak prekážať. Čo ich tentoraz presvedčilo? Princíp alebo biznis? A rovnako nejasný je pre mňa postoj Ligy arabských štátov – prečo bývalí odporcovia zásahu proti Saddámovi Husajnovi (zločincovi rovnakého rádu) súhlasia s lietadlami Západu nad Kaddáfího hlavou? Pre slobodu, alebo pre budúcu islamskejšiu Líbyu?
Neviem.
Je samozrejmé, že Kaddáfí si nezaslúži ani sympatie, ani podporu Západu. Už len z elementárnej úcty k obetiam nad Lockerbie. Je tiež samozrejmé, že ak jeho domáci odporcovia snívajú o slobodnejšej krajine, miesto slobodného sveta je pri nich. Ale snívajú povstalci v Benghází o slobode? Alebo je väčšina z nich za radikálny islam a svetový kalifát?
Neviem.
Položil som si preto otázku, ako by som hlasoval, keby som sedel v Bezpečnostnej rade OSN. Odpovedám si zatiaľ takto: bezletovú zónu, a možno aj odstránenie Kaddáfího režimu by som podporil, ale potreboval by som najskôr vedieť, aká je alternatíva a čo ako Západ podnikneme vtedy, ak sa ukáže sen povstalcov z Benghází ešte horší, než ten Kaddáfího.
Lenže nič z toho neviem. A takmer mi to vychádza na zdržanie sa, postoj, ktorý z duše neznášam...
Viac o Líbyi a rozhodnutí OSN aj v komentári Daniela Bútoru.
1. V Bezpečnostnej rade OSN hlasovalo vo štvrtok za bezletovú zónu 10 členov. Päť členov (vrátane Nemecka, Číny a Ruska), sa zdržalo, nikto nebol proti. Za bezletovú zónu v Líbyi bola aj Liga arabských štátov.
2. V Líbyi začal mať po počiatočných porážkach a strate viacerých dôležitých miest postupne prevahu znovu Kaddáfího režim. A chystal sa na kľúčové mesto povstalcov Benghází. Lenže rezolúcie OSN sa zľakol (čím opäť preukázal väčší zmysel pre realitu než Husajn), vyhlásil prímerie a zastavenie streľby na povstalcov. Rezolúcia OSN tak zachránila jednu z posledných bášt povstalcov pred drvivým úderom vládneho režimu.
4. V Líbyi vznikol štát v štáte. Väčšinu krajiny ovláda Kaddáfí, menšinu s pomocou vonkajších síl povstalci.
Toľko fakty. A teraz dôležité otázky.
Prvá – čo sa prijatím bezletovej zóny dosiahlo a čo je dlhodobý cieľ krajín, ktoré ju prijali? Záchrana povstalcov pred Kaddáfího pomstou je ľudský čin, ktorý si zaslúži uznanie. Toto však zrejme nebol hlavný dôvod rezolúcie. Ani vytrhnutie dôležitého mesta Benghází z rúk režimu nie je trvalým riešením problému Líbye. Dva režimy v jednej krajine sa predsa nedajú udržať. Je bezletová zóna len prvým krokom k odstráneniu celého prehnitého Kaddáfího režimu? V poriadku. Lenže ako možno jeho odstránenie uskutočniť? Pozemnú inváziu nikto nechce, ale bez nej diktátori zväčša nekapitulujú, nanajvýš sa stiahnu. Navyše, kto je alternatíva voči Kaddáfímu? Poznáme ju a je hodná svetovej podpory? Je celé hnutie v arabskom svete podobné revolúciám z roku 1989, alebo skôr hrozí scenár z roku 1979, keď prehnitý Páhlavího režim nahradili v Iráne fanatickí ajatoláhovia?
Neviem.
Mimochodom: toľko kritizovaný zásah v Iraku garantovali Američania vlastnými vojakmi v Bagdade a obrovskou materiálnou podporou krehkého povojnového režimu. A aj tak stále nie je jasné, čo sa s Irakom stane. Kto však pôjde do Tripolisu, kde sa na to vezmú zdroje a kto to bude dlhé roky garantovať? Európa? Neverím.
A ešte druhá otázka – prečo sa také rôznorodé spoločenstvo, akým je OSN, dokázalo dohodnúť na bezletovej zóne? Ako to, že ani Rusko, ani Čína nevyužili právo veta a nezablokovali prijatie rezolúcie? A aké sú vlastne dôvody Arabskej ligy, a aké Západu, že sa zhodli na podpore povstalcov?
Neviem.
Kaddáfí je naozaj vrah a zločinec, ale to Číne ani Rusku nezvyklo pri iných štátoch až tak prekážať. Čo ich tentoraz presvedčilo? Princíp alebo biznis? A rovnako nejasný je pre mňa postoj Ligy arabských štátov – prečo bývalí odporcovia zásahu proti Saddámovi Husajnovi (zločincovi rovnakého rádu) súhlasia s lietadlami Západu nad Kaddáfího hlavou? Pre slobodu, alebo pre budúcu islamskejšiu Líbyu?
Neviem.
Je samozrejmé, že Kaddáfí si nezaslúži ani sympatie, ani podporu Západu. Už len z elementárnej úcty k obetiam nad Lockerbie. Je tiež samozrejmé, že ak jeho domáci odporcovia snívajú o slobodnejšej krajine, miesto slobodného sveta je pri nich. Ale snívajú povstalci v Benghází o slobode? Alebo je väčšina z nich za radikálny islam a svetový kalifát?
Neviem.
Položil som si preto otázku, ako by som hlasoval, keby som sedel v Bezpečnostnej rade OSN. Odpovedám si zatiaľ takto: bezletovú zónu, a možno aj odstránenie Kaddáfího režimu by som podporil, ale potreboval by som najskôr vedieť, aká je alternatíva a čo ako Západ podnikneme vtedy, ak sa ukáže sen povstalcov z Benghází ešte horší, než ten Kaddáfího.
Lenže nič z toho neviem. A takmer mi to vychádza na zdržanie sa, postoj, ktorý z duše neznášam...
Viac o Líbyi a rozhodnutí OSN aj v komentári Daniela Bútoru.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.