Uvidíme o rok

.pred piatimi rokmi ste boli v STV v čase Rybníčkovho manažmentu. Boli ste vtedy šéfdramaturg Dvojky. Ako na to spomínate?
Dovtedy Dvojka fungovala ako reprízový kanál. My sme sa snažili, aby Dvojka bola samostatný priestor pre určité menšinové žánre. Takže Dvojka už nebola s Jednotkou v reprízovom režime, mali sme úplne autonómnu skladbu programu Jednotky aj Dvojky.

.aký bol pre vás po piatich rokoch návrat do STV?
Je to celkom iná skúsenosť, lebo vtedy som pracoval na jednej programovej službe, teraz zodpovedám za program ako celok. A iná je moja skúsenosť aj v tom, že momentálne je ekonomická kondícia televízie určite zložitejšia ako v tom čase.

.je tu aj iná atmosféra ako v roku 2003?
V tom čase bola STV ešte dvojkou na trhu. Ale aj vzhľadom na to, že práve prebieha fúzia rozhlasu a televízie, je to celé zložitejšie. Fúzia preniká všetkými programovými prvkami – od spravodajstva až po tie najnáročnejšie programy.

.vy ste teraz zodpovedný za program rozhlasu aj televízie. To sa dá? Nie sú to dva celkom iné svety?
Nie, z hľadiska synergie a pri pohľade na výsledok je tam veľmi veľa podobných vecí. Dajú sa nájsť synergické efekty aj v ľudských zdrojoch, aj v programe.

.čo dnes najviac chýba programu verejnoprávnych médií?
V rozhlase je to nastavené dobre, tam dôjde k minimálnym zmenám. Televízia prejde väčšou reštrukturalizáciou ako rozhlas. Mňa teraz prioritne zaujíma, aby sa verejnoprávna televízia dostala z existenčných prob lémov, hoci premýšľam aj nad tým, aká je pozícia verejnoprávnej televízie v súčasnom mediálnom priestore.

.za posledných päť-šesť rokov sa zmenil televízny trh. Zmenili sa aj očakávania divákov. Čo dnes chcú od verejnoprávnej televízie?
Keby som vedel odpovedať na vašu otázku, bol by som šťastný. Trh sa vyvíja veľmi dynamicky, aj komerčné televízie s tým súperia. Myslím si, že diváci od nás prioritne očakávajú dôveryhodnosť a objektívnosť.

.kto bude vaša cieľová skupina?
Verejnoprávne médiá majú skôr divákov a poslucháčov v strednej generácii. To je princíp verejnoprávnych médií v celej Európe. Mladej generácii vyhovujú menej zložité posolstvá. A isté médiá im poskytujú nie príliš zložitý pohľad na život, ktorý im vyhovuje. Ale aj mladšie generácie prechádzajú istým vývojom a vo veku okolo 40-45 rokov akoby sa to lámalo a ľudia sa vracajú k verejnoprávnym televíziám.

.pred šiestimi rokmi prišla Jednotka s prvou Superstar. Môže sa čosi podobné zopakovať?
Momentálne by verejnoprávna televízia nemala a ani nemôže súperiť tými zbraňami, ktorými súperila s komerčným priestorom pred šiestimi rokmi. Musí si nájsť svoje zacielenie a svoju cieľovú skupinu inak ako priamou konkurenciou s komerčnými televíziami. Musí ten priestor hľadať. Doba je zrelá na to, aby verejnoprávna televízia zaujala iným obsahom, ako to robila pred šiestimi rokmi. Týka sa to najmä Jednotky.

.vy ste teda bližšie k Nižňanskému ako k Rybníčkovi.
(Smiech.) Pevne verím, že to závisí od toho, ako to berieme. Možno sme k Nižňanského manažmentu bližšie v zameraní televízie, ale určite mu nie sme bližší v tom, že televízia bude vytvárať 20-miliónovú stratu každý rok. Jednotka by mala byť rodinným priestorom a mala by ponúknuť širokospektrálnejšie veci a Dvojka by mala oslovovať menšinového diváka, to platí a v tomto smere veľa nového nevymyslíme. Takto by to malo fungovať, ale určite nie za podmienok, že sa budú realizovať také zmluvné vzťahy a taká programová politika, ktorá televíziu zadlžuje, ako sa to dialo v predchádzajúcich rokoch.

.vždy sa hovorí, že Jednotka by mala byť rodinným kanálom. Čo to vlastne znamená? Čo má vysielať? Telenovely?
Telenovely určite nie. Nemecký telenovelový seriál, ktorý teraz vysiela Jednotka, by sme už budúci rok vysielať nechceli. Bude väčší priestor na dokumenty. Pred šiestimi rokmi to bolo definované tak, že dokumenty ako žáner sú určené pre Dvojku. Ale ja si myslím, že dokumenty, ktoré teraz idú na Jednotke, napríklad včera išiel dokument o ľadových medveďoch, sú prijímané väčším spektrom cieľovej skupiny, majú väčší divácky potenciál.

.čiže radšej ľadové medvede ako telenovely?
Áno, a na Dvojku by mali ísť tie veci, ktoré sú z hľadiska cieľových skupín limitovanejšie. Rozdeliť by sa mali aj správy a komentáre. Správy budú na Jednotke, komentáre na Dvojke.

.čo sa ešte zmení v spravodajstve?
Chceli by sme spustiť spravodajstvo aj ráno a o desiatej večer by tam nemal byť taký veľký – pätnásťminútový – priestor na Správy a komentáre, ale kratšie spravodajstvo. Komentovanie patrí na Dvojku. Ale, aby som pravdu povedal, momentálne 80 percent svojho času venujem ekonomickým veciam, nie programingu. Riešime rozpočet, do 4. apríla musíme predložiť rozpočet na Radu RTVS. Rozpočet musí vychádzať z programovej štruktúry a tá je momentálne postavená veľmi biedne, žiadne veľké nové formáty. Ideme na minimalistickú víziu.

.trojka končí, je to už definitívne rozhodnuté?
Áno, koncom júna končí. Predchádzajúci manažment v rozpočte vôbec nemal zahrnutú Trojku, takže ona zvyšovala stratu. Teraz s intendatúrou Dvojky riešime, ktoré zazmluvnené projekty z Trojky prejdú na Dvojku, v akých časoch a kto ich bude realizovať. Je to teraz len taká programová operatíva, filozoficky stanoviť celkovú koncepciu bude až krok B. V máji, júni začneme uvažovať o celkovej filozofii Jednotky a Dvojky. A z toho sa budú odvíjať aj jednotlivé formáty.

.kedy budeme vidieť, že je tu nový tím?
Už na majstrovstvách sveta v hokeji uvidia diváci nový vizuál, ktorý by mal byť zaujímavejší a modernejší. Niečo pribudne v septembri a základná zmena bude po roku od vzniku RTVS. Na budúci rok chceme zrealizovať aj zmenu vizuálu.

.ľadové medvede teda nahradia telenovely až v januári 2012?
Tie telenovely zatiaľ niet čím nahradiť, musia dobehnúť. Nezávidím našim intendantom, lebo tento rok lepia program veľmi zložito.

.aspoň Drišľakoviny by sme už tohto roku nemuseli vidieť.
Neviem, vysielame to ešte? Tieto veci už chodia len v reprízovom režime. S týmito formátmi už nebudeme pracovať.

.diváci vždy citlivo vnímajú, ako sa zmena vo vedení STV prejaví v spravodajstve. Zatiaľ sme nič dramatické nespozorovali.
Určite sa tam neudiali žiadne personálne zmeny, ale pripravujeme isté zmeny, o ktorých zatiaľ nechcem hovoriť. Ale ja pozorujem, a mám aj takú spätnú väzbu, že redaktori spravodajstva sú oveľa uvoľnenejší, ako boli predtým. Nie sú už takí strnulí ako pred pol rokom. Nie sú už pod takým tlakom a stresom, aj reportéri majú uvoľnenejší priestor, ako mali predtým. Tak o tom komunikujem aj s poverenou šéfredaktorkou Annou Sámelovou, aby spravodajcovia mali väčší výber pri témach aj pri ich spracovaní. Ja mám naozaj pocit, že sú uvoľnenejší.

.klasická otázka: Nehrozí personálne vykradnutie rozhlasu televíziou? Spravodajstvo rozhlasu bolo naozaj kvalitné.
Tá synergia iste bude, vidíme ju najmä v regionálnych priestoroch. Regionálne štúdiá v Banskej Bystrici a v Košiciach prejdú fúziou čo najskôr a tam chceme, aby boli v jednej budove. Aj ľudia, ktorých máme vonku, by mali kooperovať.

.zmeny na kľúčových postoch v publicistických reláciách, napríklad v relácii O päť minút dvanásť sa nechystajú?
Budú pripravené zmeny, ale nechcem o nich hovoriť skôr, ako budú dohody uzavreté.

.kto teraz tvorí váš tím, s ktorým staviate program?
Momentálne úzko spolupracujem s intendatúrami, tie mali doteraz veľmi nízke kompetencie v porovnaní so Slovenským rozhlasom. Toto porovnanie s rozhlasom používam často, ale tam je to nastavené presnejšie a riaditelia programových služieb majú oveľa väčšie kompetencie pri rozhodovaní, ako bude vyzerať program a reálne si objednávajú jednotlivé výkony od centier. V televízii to tak nebolo zavedené. Pred chvíľou sme mali programovú poradu, kde sme predstavovali novú organizačnú štruktúru a tá je do istej miery revolučná. Televízia mala veľmi segmentované riadenie, veľa medzičlánkov, teraz sa snažíme robiť jednoduché trojstupňové riadenie s minimálnym počtom riadiacich zložiek. Nie je to jednoduché a niektorí ľudia to ťažko znášajú.

.kto tvorí váš najužší programový tím?
Intendant Jednotky pán Tóth a intendantka Dvojky pani Gajdošíková.

.hľadáte nových ľudí?
Áno, teraz mi denne pristávajú na stole nové návrhy.

.ponúkajú sa vám ľudia či programy?
Aj ľudia, aj projekty.

.aj komerčné televízie musia znižovať stavy. Vidno to na ponukách, ktoré vám chodia?
Áno, cítiť to. Komunikujeme aj s ľuďmi z komerčných televízií. Ale na druhej strane, ja nechcem, aby Slovenská televízia bola iba akýmsi odkladiskom výbehových typov a modelov. Isto, aj v komerčných televíziách sa nájdu ľudia, ktorí patria do verejnoprávnej televízie. Mimochodom, na jednu z top pozícií RTVS – za šéfku Sekcie výroby – prichádza človek práve z tohto prostredia.

.pred niekoľ kými rokmi sme sa zhodou okolností my traja rozprávali o spájaní rozhlasu a televízie. Vy ste boli proti a hovorili ste nám o prípade Slovinska, kde ste na vlastné oči videli, ako to dopadlo – obrovské priestory pre televíziu a kdesi v kúte zastrčený rozhlas. Pamätáte si na ten slovinský príklad?
Veľmi dobre. Ale my tu teraz sedíme aj preto, aby sa to nestalo.

.čiže rozhlas ovládol televíziu.
Áno, do istej miery je to tak. Pred piatimi rokmi sa to aj u nás mohlo skončiť tak, že by televízia zhltla rozhlas. A ten televízny priestor bol taký chorý, že tá jeho choroba by sa skôr či neskôr dostala aj do rozhlasu. Diskutovali sme preto o možnostiach, ktoré tu sú: jedna možnosť bola spojiť obe médiá hneď, druhá možnosť bola najprv vyliečiť televíziu, a až potom realizovať spojenie. Inak, celý európsky verejnoprávny priestor robí také spájanie. Dokonca aj vrcholová sekcia EBU (Európska únia pre verejnoprávnych vysielateľov) v Ženeve ide spájať rozhlas a televíziu. Čiže, táto cesta nie je jedinečná a digitalizácia bude tento priestor spájať čoraz viac.

.slovenská cesta je možno zvláštna tým, že dominantný sa stal pri spájaní rozhlas a jeho manažment.
Áno, to je výnimka. My sme s generálnou riaditeľkou rozhlasu zvažovali, či tých päť rokov, počas ktorých sme niečo v rozhlase budovali, teraz máme len tak pustiť. To by nebolo najlepšie. Preto sme išli do tohto projektu.

.a aby sa neopakovala na Slovensku slovinská cesta?
Áno, aj v zákone je už preto stanovené, že rozpočet medzi televíziou a rozhlasom sa delí 70:30. Aby sa nestalo, že rozhlas dostane 10 percent a televízia zvyšok. Chceme, aby rozhlas neutrpel. Rozhlas je dnes na spojenie oveľa lepšie pripravený a reštrukturalizácia bude viac zameraná na televíziu.

.minulý pondelok ste boli prvýkrát na rokovaní novozvolenej Rady RTVS. Váš pocit?
Konštruktívny.

.to je asi celkom nová skúsenosť, nie?
My sme boli zvyknutí na Rozhlasovú radu, ktorá naozaj nebola vždy celkom konštruktívna, ale my sme snažili aj v tých najťažších momentoch ten priestor vybalansovať. A že sa nám to darilo, o tom svedčí, že generálna riaditeľka nebola odvolaná. Hoci sme tam zažili aj veľmi divoké obdobie, bolo to pred dvoma rokmi, keď sa obmieňalo zloženie Rozhlasovej rady a prišli piati noví ľudia.

.predchádzajúce rady – Rozhlasová aj televízna – boli často zložené z rôznych bizarných postavičiek, ktoré o týchto médiách nevedeli nič. Teraz sa Rada RTVS volila iným kľúčom, aby sa zvýšila jej kvalita. Cítiť kvalitatívnu zmenu?
Tých ľudí je menej, je ich len deväť, a sú profesionálnejší. Tá odbornosť, ktorá bola pri voľbe podmienkou, sa prejavila.

.dá sa zo zloženia rady a konania členov vyčítať aj dnes, z akých politických kruhov prišli?
Do istej miery vidno, kto zastáva akú platformu. Napríklad ľudia, ktorí zastupujú národnostné menšiny, sa zaoberajú najmä národnostným vysielaním, tých, čo sú tam za cirkvi, zaujíma najmä náboženské vysielanie. Ale je to logické a sú to len prvé signály.

.v minulosti sa veľa programov pre STV vyrábalo v externom prostredí. Vy ste ohlásili, že to bude podstatne menej, že RTVS nebude iba vysielacou televíziou, ale bude veľa prog - ramov sama vyrábať. Dá sa to dnes vrátiť späť?
To, čo je dnes v programovej štruktúre, vie televízia vyrobiť z vlastných zdrojov. Ale je pravda, že v televízii je už dnes málo výrobných kapacít. To je problém. Preto veľa kameramanských, režisérskych či strihačských výkonov objednávame z externého prostredia. Teraz analyzujeme, čo je výhodnejšie: či mať tých ľudí zamestnaných, alebo si ich objednávať podľa potreby. Zatiaľ to vychádza tak, že je výhodnejšie si ľudí objednať, ale možno sa to zmení, keď sa tu bude vyrábať viac.

.vlani Nižňanského manažment nastavil Zmluvu so štátom tak, že väčšinu zdrojov využilo externé prostredie. Vy to chcete zmeniť.
Vlani bola tá zmluva nastavená tak, že 90 percent prostriedkov išlo do externého prostredia a vyrobilo sa len 130 hodín za 14 miliónov eur. My teraz máme k dispozícii 10 miliónov eur a chceme rokovať o zvýšení tejto sumy.

.ako ich chcete využiť?
Rozdelili sme ich na dve časti. Prvá časť – desať miliónov – pôjde len na domácu výrobu STV a za tú sumu vyrobíme 600 hodín programu. Zmluva so štátom je nastavená tak, že sa tieto prostriedky nemusia využiť výlučne na audiovizuálnu filmovú tvorbu, ale aj na zabezpečenie výroby vo verejnom záujme a to je širší priestor, môžeme z tejto dotácie dať časť aj na nové technológie. Zmluva to umožňuje, využívali sme to aj v rozhlase.

.a zvyšné prostriedky by sa roz delili ako?
Táto časť ešte nie je odsúhlasená vládou, ale z tých osem miliónov by mali ísť dva milióny do externého prostredia. Vybrali sme už 20 projektov.

.na ktorých vám bude najviac záležať?
Mne bude záležať na tom, aby bolo obsahovo zabezpečené celé spektrum – od historických tém cez prírodu až po umelecké žánre pre deti aj pre dospelých. Chceme dať priestor pre všetky generácie tvorcov.

.vznikne aj nejaké rodinné striebro?
V domácej výrobe máme Filmoviedky. To je náš žáner, ktorý sa u nás robí aj dramaturgicky aj realizačne. Je to sedem filmov, ktoré robia siedmi scenáristi a siedmi režiséri. Tri sú už hotové, štyri vyrábame tento rok a tie, ktoré som videl, sú veľmi zaujímavé. A máme v pláne aj jeden film, ktorý chceme vysielať na Vianoce. Je to reálny príbeh zo súčasnosti s fantazijnými prvkami. Keď sa schváli aj tá druhá časť Zmluvy so štátom, mali by vzniknúť nové dokumenty, napríklad aj od Petra Kerekeša, a sú tam aj nové filmy Martina Šulíka a Juraja Nvotu.Všetko závisí od toho, či to minister podpíše, alebo nepodpíše.

.niektorí nezávislí producenti váš výber kritizujú.
Časť nezávislých producentov si myslí, že kombináciou peňazí z Audiovizuálneho fondu a zo Zmluvy so štátom sú tieto projekty zvýhodnené a že je to nečistá súťaž.

.tlak externého prostredia je silný?
Je. A je to logické, keďže je tu toľko peňazí, koľko je. Zmluva so štátom nie je štandardné financovanie a ja by som bol radšej, keby sme mali štandardné financovanie projektov. Je to dodatočné financovanie z rozpočtu.

.momentálne máte s ministerstvom kultúry spor práve o výber projektov financovaných zo Zmluvy so štátom. O čo vlastne ide?
Nenazval by som to spor. Sú to dva pohľady. Nezávislí producenti chcú, aby sme robili verejnú prezentáciu projektov.

.prečo ste proti?
Buď vedenie televízie má dôveru, alebo nemá. My môžeme urobiť verejnú prezentáciu, ale nechceme robiť o tom verejnú diskusiu.

.čiže vy chcete, aby vám ministerstvo dôverovalo, že vyberiete tie správne projekty?
Áno. Televízia je výrobca. My sme v inej pozícii ako Audiovizuálny fond, ktorý je iba poskytovateľ prostriedkov, on nemá copyright.

.generálna riaditeľ ka napísala do médií, že vníma ministrov krok ako vyjadrenie nedôvery zo strany ministerstva.
Ja by som to nazval skôr opatrnosť zo strany ministerstva.

.v jednom rozhovore ste priznali, že vy by ste robili väčšie kompromisy ako pani Zemková. Teda, že ona dokáže byť tvrdšia. Vy nejdete rád do konfliktu?
Možno to tak je. Ona dokázala isté veci vybojovať pre rozhlas, myslím teraz na konflikt s Lawyer Partners. Ja by som nedokázal ustáť to, čo ona s nimi ustála. Dokázala sa s nimi dohodnúť na uzavretí problému, bolo to obdivuhodné.

.teda nápad z roku 2006, aby ste svoje sily spojili a išli do boja o šéfa rozhlasu spoločne s pani Zemkovou, sa ukázal ako funkčný.
Zatiaľ fungujeme, hoci tu bola veľká snaha náš tandem rozbiť, ale to, že napriek tomu spolupracujeme, dokazuje, že máme voči sebe dôveru a vieme si isté veci povedať tak, aby sme predišli problémom. Zatiaľ sme žiadne veľké spory nemali.

.pani Zemková vám teda dáva istú záruku, že nemusíte urobiť väčší kompromis, než je nutné?
Áno. Ani tak nejde o kompromis, ale ja ešte niekedy mám snahu rokovať a ona povie: dosť. Bude to takto a ja si oddýchnem, že to ona rozhodne za mňa.

.do vášho tandemu pribudol teraz pán Ondro, ktorý má na starosti ekonomiku.
Zatiaľ sa poznáme len tri mesiace. Generálna riaditeľka ho poznala dlhšie a keď o jeho práci vyšiel článok v Trende, tak sme začali diskutovať, či by to pre nás nebol vhodný človek. Rozumie sa krízovému riadeniu. On už viacero takýchto vecí prežil a vie, čo treba robiť, čo je priorita. Zažil som ho pri niektorých vyjednávaniach, ktoré neboli jednoduché, a naozaj to vie. Vie z tých rokovaní vyjsť tak, aby tá organizácia nebola poškodená.

.cítite politický tlak?
Keď sme išli do výberu, tak sme so Zemkovou všetky tlaky odmietli, aj personálne, aj politické.

.aké tlaky to boli?
(Úsmev.) To by som si nechal pre seba. Boli to skôr náznaky pri niektorých diskusiách.

.odkedy ste vo funkcii, nemali ste ešte telefonát od politika, že niečo nebolo v súlade s jeho predstavou?
Nie. Za tieto tri mesiace nebolo nič také.

.to znie, na pomery STV, až neuveriteľne.
Zatiaľ je to tak.

.otázka je, či to nie je preto, že verejnoprávna televízia je už taká nezaujímavá, že ani politikom nezáleží na tom, čo vysiela.
Ja si myslím, že výtlak spravodajstva sa bude postupne zvyšovať. A naše spravodajstvo bude znovu názorotvorné a dôležité. Spravodajstvo má share (podiel na sledovanosti televízií) 14-15 percent, aj to má istú hodnotu, no väčší záujem môže byť o reláciu O päť minút dvanásť, ktorá má teraz share okolo 30 percent. To je silný priestor.

.keď ste sa vy stali šéfom programu, medzi novinármi sa hovorilo, že to spravodajstvo bude teraz trošku ako vy – slušné, ale nekonfrontačné.
Slušnosť nie je na škodu. (Úsmev.) Ale ja nebudem riadiť spravodajstvo. Neobávam sa toho, že programy STV budú konfrontačné a že budú vyvolávať diskusiu. Aj v rozhlase sme otvárali nejaké témy, Licenčná rada sa nami často zaoberala a išli sme až nadoraz. Pár vecí sme dotiahli aj na súd a vyhrali. Ale slušnosť je pre mňa dôležitý rozmer.

.občas je dobré, keď je spravodajstvo zdravo drzé.
To je už na redaktoroch, nie na mne.

.v rozhlase je istý pokojný tón v poriadku, ale televízia chce väčšiu akciu. Máte také novinárske typy?
Pevne verím, že to do spravodajstva dostaneme. Aby sa naši redaktori vedeli aj drzo opýtať, aby nenechávali politikov na pokoji. Spýtajte sa ma o rok, uvidíme.

Ľuboš Machaj/
Narodil sa v roku 1954. Vyštudoval slovenčinu a estetiku na Filozofickej fakulte UK. Pôsobil v Československom rozhlase ako redaktor, dramaturg aj moderátor. Potom bol riaditeľom Bibiany a od roku 1993 programovým riaditeľom v Rádiu Twist. Od roku 2003 pôsobil v STV a od roku 2006 v Slovenskom rozhlase. Dnes je štatutár Slovenského rozhlasu a zodpovedá za program RTVS.