Aj keby Slovensko malo ostať štátom s nízkou mierou zamestnanosti. Veď v najlepšom roku 2008 sme mali rovnakú mieru zamestnanosti ako Gréci. Teda 62 percent, kým Česi zamestnali 67 percent a Rakúšania 72 percent ľudí vo veku 15 až 64 rokov.
Podľa mojej mienky má terajší návrh tri veľké nedostatky: tajnostkárstvo, zahmlievanie cieľa a zmenu kurzu. Po prvé, ak si niektorí politici voľkajú, že reformu pripravujú skryto, takže im do nej nikto zbytočne nehovorí, tak popierajú princípy modernej prípravy štátnych regulácií, ktoré zabezpečili blahobyt rozvinutým krajinám a nerešpektujú princípy demokratickej transparentnej vlády. Po druhé, návrh reformy nestanovuje žiadny cieľ, azda s výnimkou vety „hlavná výhoda návrhu spočíva v tom, že zmeny sa negatívne nedotknú žiadnej príjmovej skupiny zamestnancov markantným spôsobom“. Skutočným cieľom je daňovo-odvodový bonus (čo potvrdil aj Jozef Kollár v Pravde), o ktorom vieme asi toľko, že vraj budeme štátu platiť menej. Po tretie, ministerstvo otočilo kurz, keď školácky tvrdí, že „problém SR nespočíva vo výške daňovo-odvodového zaťaženia, (pretože) SR v daňovej kvóte II obsadzuje priečky s najnižším daňovo-odvodovým zaťažením spomedzi posudzovaných krajín“.
Porovnávať priemerného zamestnanca a priemerného živnostníka je porovnávať mzdu a zisk, a to sú dve odlišné veci. Tvrdiť, že väčšina živnostníkov sú podvodníci a darebáci, je 20 rokov po revolúcii hanebné. Ak dosahujú nízky zisk, tak im ho vyššími nákladmi ďalej neznižujme, lebo to ničomu nepomôže. Ak niektorí podvádzajú, štát musí potrestať tých, čo podvádzajú, a nie všetkých živnostníkov.
Keď štát dusí trh práce, tak nejde o reformu. Návrh predsedníčky vlády, o ktorom ste asi nič nepočuli, bol skutočnou reformou. Ak sa však nevieme dohodnúť na znížení odvodov, tak „aspoň“ rýchlo a radikálne znížme byrokraciu, aj to je dosť ambiciózny cieľ. Navyše bez sociálnych a ekonomických experimentov.
Autor je poslanec NR SR za KDH.
Podľa mojej mienky má terajší návrh tri veľké nedostatky: tajnostkárstvo, zahmlievanie cieľa a zmenu kurzu. Po prvé, ak si niektorí politici voľkajú, že reformu pripravujú skryto, takže im do nej nikto zbytočne nehovorí, tak popierajú princípy modernej prípravy štátnych regulácií, ktoré zabezpečili blahobyt rozvinutým krajinám a nerešpektujú princípy demokratickej transparentnej vlády. Po druhé, návrh reformy nestanovuje žiadny cieľ, azda s výnimkou vety „hlavná výhoda návrhu spočíva v tom, že zmeny sa negatívne nedotknú žiadnej príjmovej skupiny zamestnancov markantným spôsobom“. Skutočným cieľom je daňovo-odvodový bonus (čo potvrdil aj Jozef Kollár v Pravde), o ktorom vieme asi toľko, že vraj budeme štátu platiť menej. Po tretie, ministerstvo otočilo kurz, keď školácky tvrdí, že „problém SR nespočíva vo výške daňovo-odvodového zaťaženia, (pretože) SR v daňovej kvóte II obsadzuje priečky s najnižším daňovo-odvodovým zaťažením spomedzi posudzovaných krajín“.
Porovnávať priemerného zamestnanca a priemerného živnostníka je porovnávať mzdu a zisk, a to sú dve odlišné veci. Tvrdiť, že väčšina živnostníkov sú podvodníci a darebáci, je 20 rokov po revolúcii hanebné. Ak dosahujú nízky zisk, tak im ho vyššími nákladmi ďalej neznižujme, lebo to ničomu nepomôže. Ak niektorí podvádzajú, štát musí potrestať tých, čo podvádzajú, a nie všetkých živnostníkov.
Keď štát dusí trh práce, tak nejde o reformu. Návrh predsedníčky vlády, o ktorom ste asi nič nepočuli, bol skutočnou reformou. Ak sa však nevieme dohodnúť na znížení odvodov, tak „aspoň“ rýchlo a radikálne znížme byrokraciu, aj to je dosť ambiciózny cieľ. Navyše bez sociálnych a ekonomických experimentov.
Autor je poslanec NR SR za KDH.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.