Jedným dychom

"V té době bylo vysokoškolské studium u žen ještě vzácné, studentky se setkávaly s výsměchem a podezíráním. Rektor univerzity v Marburgu se v projevu na rozloučenou postěžoval, že v době jeho působení zakryl nebe rektorátu mrak – na univerzitu se zapsala první posluchačka žena.“ Životopis prvej manželky Alberta Einsteina Milevy Marićovej- Einsteinovej – geniálnej matematičky a tichej, no nespochybniteľnej spolupracovníčky Einsteina na jeho zásadných objavoch, je fascinujúcim čítaním. Ukazuje dvojicu talentovaných vedcov, prepletených takou láskou k vede a k sebe navzájom – k svojim absolútne odlišným a navzájom sa tak dokonale dopĺňajúcim nadaniam,  že spolu vytvorili génia – dielo, ktoré zmenilo svet ako žiadne iné. Kniha sa volá Ve stínu Einsteina a je paradoxom, že práve ženy ako Maria Currie Sklodowska či Milena Marić-Einstein, ženy, ktoré bez zbytočných rečí urobili pre ženskú rovnoprávnosť určite najviac, na svoju výnimočnosť kruto doplatili. Na Milenu Marić čakal tragický osud. „Vzhlíželi jsme k Milevě jako k bohyni, tak nám imponovaly její matematické schopnosti a genialita. Jednoduché matematické problémy řešila z hlavy, a ty,  na něž zdatní odborníci potřebovali několik týdnú, vyřešila za dva dny. A vždycky našla originální, vlastní cestu, tu nejkratší. Věděli jsme, že ho (Alberta) udělala ona, že je tvůrkyní jeho slávy. Dělala mu všechny matematické výpočty, zvláště ty, ktoré se týkaly teorie relativity. Fascinovalo nás, jak skvělá matematička to byla.“
A je tu konečne ďalší preklad Johna Maxwella Coetzee, kniha, ktorá je priamym pokračovaním Chlapectví a predchodcom Pomalého muža, Mládí. Kto má rád Coetzeeho dokonalý štýl (to je taký, že si ani nevšimnete, že vôbec nejaký štýl má, sama skutočnosť sa  vám pri čítaní otvorí pred očami ako veľryba), kto má rád zdanlivú „obyčajnosť“ jeho písania, má sa na čo tešiť. Chlapec z Kapského mesta sa už nepreváža s vejúcim vlasmi bicyklom po periférii, ale ako dospelý muž v Londýne šesťdesiatych rokov sa túži stať spisovateľom a bojuje pritom s trýznivými pochybnosťami o sebe, o všetkých a všetkom naokolo. A možno práve tu, v tomto protiklade medzi konfliktným, rozdrásaným hrdinom a čistým, pokojným  rytmom srdca bijúcim na Coetzeeho stránkach, sa rozprestiera celá krása Coetzeeho štýlu.  Akoby v napätí, ktoré nemá konca, dýchal pokojný nesmierny vesmír úľavy z každého do detailu vykresleného a zaznamenaného záchvevu života.

.lucia Piussi