Půlnoc: Kniha noci, Guerilla Records
Pražská undergroundová legenda Půlnoc, ktorá vznikla po rozpade Plastikov, nemala dlhé trvanie. Stihla nahrať debut a jeden album pre americký trh s nahým Magorom Jiruosom na obale. Jej líder, basák, spevák a skladateľ Mejla Hlavsa sa ku kapele nikdy nevrátil. Stihol ešte comeback Plastic People a potom zomrel. Škoda. Lebo tento živý album, zložený z dvoch prednovembrových koncertov, nám pripomenul výnimočnosť Půlnoci, ktorá bola temnejšou a možno aj rozmanitejšou verziou Plastikov. Tento album je darčekom pre najväčších fanúšikov – mínusom je síce zreštaurovaný, ale stále nie príliš dobrý zvuk, nahraný v pirátskych podmienkach. Ak by to hralo, ako má, čo, samozrejme, pred rokom ’89 nešlo, zaslúžil by si tento „živák" aj päť hviezdičiek. Takto je len oficiálnym bootlegom, ktorý nám pripomína génia Mejlu Hlavsu.
3/5
.peter Bálik
Cyrille Oswald: The Wrong Present Animal Music, Panther
V Prahe usadený holandský saxofonista Cyrille Oswald vyskúšal všeličo: po tom, ako „sekol“ s amsterdamským konzervatóriom, pretĺkal sa parížskymi ulicami, jazdil s reggae kapelami po karibských ostrovoch, až sa nakoniec vrátil medzi študentov hudobného učilišťa. Po troch albumoch v rodnej krajine predstavuje českú kapelu, do ktorej angažoval zvukovo a výrazovo najzaujímavejšieho gitaristu našich susedov, Davida Dorůžku, lyrického kontrabasistu Tomáša Lišku a štýlovo univerzálneho slovenského bubeníka Daniela Šoltisa. Výsledkom je farebne aj kompozične máločomu podobný hybrid, ktorý sa prekvapivo počúva veľmi dobre. Oswald je skutočne originálny autor: pop-funkové pesničky (Zora´s Peace) prekladá totálnymi „zabijakmi“ (bopovo chromatická A la Ha) a groovmi (Ignorance), až vám úplne dopletie hlavu svojimi saxofónovými hadmi.
4/5
.peter Motyčka
Frank Winter: For The Good Times, Andrew Hillard
Tri albumy Franka Wintera, anglického Bratislavčana s občianskym menom Andrew Hillard, sú tromi krokmi k pesničkárskej jednoduchosti a čistote. Kým album How To Be Alone nahral s rockovou kapelou (prekrývala sa so skupinou Lavagance), druhý – Western Sky – už bol komornejší. Na EP platni For The Good Times zostáva Andy, jeho hlas a španielka (a zopár ďalších nástrojov). Zvukové ozdoby zmizli, zostali len pesničky. Tie sú smutné, ale nie bez východiska. Jednoduché, ale nie triviálne. Sú o láske, rozchodoch a nádeji, majú melódie, ktoré ako by vznikli samy od seba (tak prirodzene plynú). Emocionálna intenzita je skrytá pod ležérnou „lo-fi" fasádou. Hoci album vychádza vo vlastnom náklade, základné informácie o hudobníkoch a albume by mu neuškodili. Ale to je len detail. Podstatné sú pesničky. Hoci smutné, smerujú k „dobrým časom".
4/5
.juraj Kušnierik
Nicolas Jaar: Space Is Only Noise, Circus Company
Nicolas Jaar má len 21 rokov, ale už prejavuje známky hudobného chameleóna. Umelec narodený v New Yorku, vychovaný v Čile, prenáša svoju multikulturalitu a rozptyl medzi anglosaským elitárstvom a južanským relaxom do svojej eklektickej hudby. Aj keď sa presadil tanečnými remixmi a tech-housovými singlami, jeho debutový album predstavuje ústup do pokojnejších vôd. Fragmenty klavíra s príchuťou Erika Satieho, rozkošnícka francúzština, mäkké a poddajné subbasy vytvárajú atmosféru blaženej siesty medzi slnečnými raňajkami a večerným výletom na party v miestnom klube. Aj napriek neodmysliteľnej dávke elektronického procesingu sa Jaar najčastejšie utieka k brnkaniu na gitare, náladovému saxofónu a dokonca aj spieva svojím nevzrušeným, zastretým basom. Space Is Only Noise je štýlový, melodický počin so spokojnou, nenáhlivou náladou a hrejivým, až hravým zvukom. Na tento album si síce nezatancujete, no nájdete v ňom relax a potešenie.
4/5
.tomáš Slaninka
Pražská undergroundová legenda Půlnoc, ktorá vznikla po rozpade Plastikov, nemala dlhé trvanie. Stihla nahrať debut a jeden album pre americký trh s nahým Magorom Jiruosom na obale. Jej líder, basák, spevák a skladateľ Mejla Hlavsa sa ku kapele nikdy nevrátil. Stihol ešte comeback Plastic People a potom zomrel. Škoda. Lebo tento živý album, zložený z dvoch prednovembrových koncertov, nám pripomenul výnimočnosť Půlnoci, ktorá bola temnejšou a možno aj rozmanitejšou verziou Plastikov. Tento album je darčekom pre najväčších fanúšikov – mínusom je síce zreštaurovaný, ale stále nie príliš dobrý zvuk, nahraný v pirátskych podmienkach. Ak by to hralo, ako má, čo, samozrejme, pred rokom ’89 nešlo, zaslúžil by si tento „živák" aj päť hviezdičiek. Takto je len oficiálnym bootlegom, ktorý nám pripomína génia Mejlu Hlavsu.
3/5
.peter Bálik
Cyrille Oswald: The Wrong Present Animal Music, Panther
V Prahe usadený holandský saxofonista Cyrille Oswald vyskúšal všeličo: po tom, ako „sekol“ s amsterdamským konzervatóriom, pretĺkal sa parížskymi ulicami, jazdil s reggae kapelami po karibských ostrovoch, až sa nakoniec vrátil medzi študentov hudobného učilišťa. Po troch albumoch v rodnej krajine predstavuje českú kapelu, do ktorej angažoval zvukovo a výrazovo najzaujímavejšieho gitaristu našich susedov, Davida Dorůžku, lyrického kontrabasistu Tomáša Lišku a štýlovo univerzálneho slovenského bubeníka Daniela Šoltisa. Výsledkom je farebne aj kompozične máločomu podobný hybrid, ktorý sa prekvapivo počúva veľmi dobre. Oswald je skutočne originálny autor: pop-funkové pesničky (Zora´s Peace) prekladá totálnymi „zabijakmi“ (bopovo chromatická A la Ha) a groovmi (Ignorance), až vám úplne dopletie hlavu svojimi saxofónovými hadmi.
4/5
.peter Motyčka
Frank Winter: For The Good Times, Andrew Hillard
Tri albumy Franka Wintera, anglického Bratislavčana s občianskym menom Andrew Hillard, sú tromi krokmi k pesničkárskej jednoduchosti a čistote. Kým album How To Be Alone nahral s rockovou kapelou (prekrývala sa so skupinou Lavagance), druhý – Western Sky – už bol komornejší. Na EP platni For The Good Times zostáva Andy, jeho hlas a španielka (a zopár ďalších nástrojov). Zvukové ozdoby zmizli, zostali len pesničky. Tie sú smutné, ale nie bez východiska. Jednoduché, ale nie triviálne. Sú o láske, rozchodoch a nádeji, majú melódie, ktoré ako by vznikli samy od seba (tak prirodzene plynú). Emocionálna intenzita je skrytá pod ležérnou „lo-fi" fasádou. Hoci album vychádza vo vlastnom náklade, základné informácie o hudobníkoch a albume by mu neuškodili. Ale to je len detail. Podstatné sú pesničky. Hoci smutné, smerujú k „dobrým časom".
4/5
.juraj Kušnierik
Nicolas Jaar: Space Is Only Noise, Circus Company
Nicolas Jaar má len 21 rokov, ale už prejavuje známky hudobného chameleóna. Umelec narodený v New Yorku, vychovaný v Čile, prenáša svoju multikulturalitu a rozptyl medzi anglosaským elitárstvom a južanským relaxom do svojej eklektickej hudby. Aj keď sa presadil tanečnými remixmi a tech-housovými singlami, jeho debutový album predstavuje ústup do pokojnejších vôd. Fragmenty klavíra s príchuťou Erika Satieho, rozkošnícka francúzština, mäkké a poddajné subbasy vytvárajú atmosféru blaženej siesty medzi slnečnými raňajkami a večerným výletom na party v miestnom klube. Aj napriek neodmysliteľnej dávke elektronického procesingu sa Jaar najčastejšie utieka k brnkaniu na gitare, náladovému saxofónu a dokonca aj spieva svojím nevzrušeným, zastretým basom. Space Is Only Noise je štýlový, melodický počin so spokojnou, nenáhlivou náladou a hrejivým, až hravým zvukom. Na tento album si síce nezatancujete, no nájdete v ňom relax a potešenie.
4/5
.tomáš Slaninka
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.