Komenský sa v týchto končinách stále teší pozoruhodnej úcte. V každom väčšom meste nájdete jeho ulicu, stále vychádzajú jeho diela, jeho meno nesie naša najvýznamnejšia univerzita. Hoci niekomu možno celkom nevonia, že naša prvá univerzita nesie meno po českom protestantovi, na Komenského sa nesiaha. Komenský sa nespochybňuje, lebo to, čomu sa venoval – ako učiť – je stále niečo mimoriadne a dôležité, dnes možno viac ako v 17. storočí.
Veľká úcta ku Komenskému je pritom v úplnom rozpore s naším vzťahom k učiteľom a pedagógom. Sú zle zaplatení, slabo motivovaní, spoločensky podceňovaní. Často preto berú svoje povolanie ako kariérny neúspech, akoby sa pedagogickým pôsobením nedalo získať všeobecné uznanie či vážnosť. Ale je to naozaj tak?
Isto, medzi verejne známymi autoritami niet teraz veľa učiteľov. Aj preto je v každej vláde problém obsadiť post ministra školstva. Pridelí sa zvyčajne politikovi, na ktorého nič lepšie nezvýšilo.
Lenže, nie je celkom pravda, že nedokážeme oceniť dobrého učiteľa. Možno nie verejne, možno nie finančne, ale väčšina z nás rodičov, ktorým záleží na kvalitnom vzdelávaní detí, presne chápe, aká vysoká je hodnota dobrého učiteľa. Teda takého, ktorý vie žiakov veľa naučiť aj pozitívne motivovať. Zvyčajne, keď na takého učiteľa narazíte, je vám hrozne ľúto, že ten obetavý a talentovaný človek nie je dostatočne ocenený, že nezarába viac ako pokladníčka v hypermarkete a že medzi jeho výplatou a výplatou jeho neschopného kolegu či lenivej kolegyne takmer nie je rozdiel. A trasiete sa, aby to ten človek nevzdal, aby v školstve vydržal, aspoň kým vaše dieťa dokončí školu.
Keď máme školopovinné deti, oveľa pozornejšie sledujeme správy o školstve. Aj preto minister Mikloš všetkých rodičov, ktorí si vážia dobrých učiteľov, koncom minulého týždňa potešil. Oznámil, že budúci rok by sa vo verejnom sektore nemal zvyšovať objem prostriedkov, a vyššie platy dostane iba jedna skupina štátnych zamestnancov – učitelia. Trojpercentné zvýšenie nič podstatné na finančnej motivácii pedagógov nezmení, ale odkaz, ktorý minister financií vyslal, je dôležitejší ako peniaze: Nič teraz nepotrebujeme naliehavejšie, ako dobrých a dobre zaplatených učiteľov.
Veľká úcta ku Komenskému je pritom v úplnom rozpore s naším vzťahom k učiteľom a pedagógom. Sú zle zaplatení, slabo motivovaní, spoločensky podceňovaní. Často preto berú svoje povolanie ako kariérny neúspech, akoby sa pedagogickým pôsobením nedalo získať všeobecné uznanie či vážnosť. Ale je to naozaj tak?
Isto, medzi verejne známymi autoritami niet teraz veľa učiteľov. Aj preto je v každej vláde problém obsadiť post ministra školstva. Pridelí sa zvyčajne politikovi, na ktorého nič lepšie nezvýšilo.
Lenže, nie je celkom pravda, že nedokážeme oceniť dobrého učiteľa. Možno nie verejne, možno nie finančne, ale väčšina z nás rodičov, ktorým záleží na kvalitnom vzdelávaní detí, presne chápe, aká vysoká je hodnota dobrého učiteľa. Teda takého, ktorý vie žiakov veľa naučiť aj pozitívne motivovať. Zvyčajne, keď na takého učiteľa narazíte, je vám hrozne ľúto, že ten obetavý a talentovaný človek nie je dostatočne ocenený, že nezarába viac ako pokladníčka v hypermarkete a že medzi jeho výplatou a výplatou jeho neschopného kolegu či lenivej kolegyne takmer nie je rozdiel. A trasiete sa, aby to ten človek nevzdal, aby v školstve vydržal, aspoň kým vaše dieťa dokončí školu.
Keď máme školopovinné deti, oveľa pozornejšie sledujeme správy o školstve. Aj preto minister Mikloš všetkých rodičov, ktorí si vážia dobrých učiteľov, koncom minulého týždňa potešil. Oznámil, že budúci rok by sa vo verejnom sektore nemal zvyšovať objem prostriedkov, a vyššie platy dostane iba jedna skupina štátnych zamestnancov – učitelia. Trojpercentné zvýšenie nič podstatné na finančnej motivácii pedagógov nezmení, ale odkaz, ktorý minister financií vyslal, je dôležitejší ako peniaze: Nič teraz nepotrebujeme naliehavejšie, ako dobrých a dobre zaplatených učiteľov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.