Pozorovatelia sa zhodujú, že ide o najväčšiu zmenu od zavedenia eura v roku 1999. Angela Merkelová hovorí, že rok 2011 sa vďaka tomu stane „rokom dôvery“. Iveta Radičová zase prirovnáva nový permanentný euroval k „Medzinárodnému menovému fondu pre Európu“ a pridáva klišé o tom, že bez ďalších reforiem to veru nepôjde... Odklepnutie Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM) na minulotýždňovom summite v Bruseli sprevádzali veľké slová. Čo sa vlastne stalo?
.z dočasného permanentný
Keďže doterajší Európsky finančný stabilizačný nástroj (ESFS) mal byť od začiatku len „dočasný“ a tvoriť ho mali garancie členských štátov, pred lídrami EÚ stála otázka, ako ďalej po roku 2013? Východiskom má byť nahradenie dočasného eurovalu permanentným v podobe Európskeho stabilizačného mechanizmu. Cieľom jeho zavedenia je upokojiť trhy a zabrániť v budúcnosti opakovaniu dlhových kríz v podobných prípadoch, ako boli Grécko alebo Írsko. Inak povedané: ESM má poskytovať finančnú pomoc členom eurozóny vo finančnej tiesni.
Jeho vznik však sprevádzajú kontroverzie. Permanentný euroval je totiž spôsob, ako bojovať proti dlhovej kríze v Európe ešte väčším zadlžovaním. Členské štáty si už totiž nevystačia s garanciami, ale musia do mechanizmu vložiť priamo hotovosť. Dôvodom je snaha dosiahnuť v hodnoteniach ratingových agentúr bonitu na úrovni AAA, ktorú niektoré zúčastnené krajiny (vrátane Slovenska) nemajú. Keby sa členské štáty snažili dosiahnuť plánovanú úverovú kapacitu 500 miliárd eur len cez záruky, vyžadovalo by si to garancie až na úrovni 1,3 bilióna eur. Ministerstvo financií tvrdí, že s novým eurovalom súhlasilo, lebo ak by dlžnícka krajina nebola schopná pôžičku z neho splácať, Slovensko by pri zárukách utrpelo vyššiu stratu ako pri hotovosti.
Keďže účasť na ďalšom eurovale a vynaloženie stámiliónov eur na záchranu nezodpovedných štátov nie je presne tým, čo vláda, ktorá hrdo odmietla pomoc Grécku, sľubovala svojim voličom, pokúsil sa minister financií prezentovať minulý týždeň aspoň jeden úspech. Výmenou za súhlas s hotovostným vkladom dostalo Slovensko zmenu kľúča, na základe ktorého sa určuje výška národných príspevkov. Oproti starému kľúču, vyrokovanému Ficom a Počiatkom, sa Miklošovi podarilo získať 17-percentnú zľavu. Slovenský podiel na eurovale má byť 659 miliónov eur. Ide o úsporu 133 miliónov eur oproti pôvodnému kľúču.
.iba náplasť?
Samozrejme, niekomu sa aj to môže zdať ako „kapitulácia“, no je zrejmé, že Slovensko nemalo silu zablokovať niečo, od čoho sú existenčne závislé „hnilé“ štáty v juhozápadnej Európe, ktoré si bezuzdne požičiavali i „hnilé“ banky v severozápadnej, ktoré ich úverovali. Prechodom na euro urobilo Slovensko osudovú voľbu, ktorou uviazlo v rozpoložení, kde okolnosti diktujú väčšinou iní. Spoločne s ostatnými členmi eurozóny bude naša krajina stáť a spoločne s nimi aj pôjde ku dnu. Ivan Mikloš si zaslúži uznanie aspoň za to, že sa o niečo pokúsil v prostredí často neskrývaného nátlaku. Je to posun oproti minulosti, keď slovenskí predstavitelia na radách v Bruseli automaticky podpísali čokoľvek, čo sa im predložilo a neraz ani len neotvorili ústa.
Na samotnom summite sa slovenská delegácia pokúsila ešte o jeden kladný bod. Náš príspevok bude rozložený na obdobie medzi rokmi 2013 až 2017. Rozdelenie platieb do eurovalu na viac rokov Radičová vykladá ako jeden z úspechov, na vyrokovaní ktorého sme sa spolupodieľali, no pravda je taká, že išlo hlavne o iniciatívu nemeckej kancelárky. Tú v roku 2013 čakajú voľby a vyzeralo by zle, keby vtedy spolková vláda musela splatiť polovicu svojho záväzku voči ESM. Naše záujmy sa presadzujú ľahko, keď sú v súlade s nemeckými.
Samotná suma 659 miliónov eur sa dá počas nasledujúcich rokov požičať bez vážnejších problémov, no dlh zostáva dlhom bez ohľadu na to, či sa napokon prostriedky pre ESM budú započítavať do verejného dlhu, alebo nie (záruky v dočasnom eurovale sa započítavajú). Keďže väčšina, ak nie všetky členské štáty sú v deficitoch, na príspevok si budú musieť požičať. Iróniou je, že do ESM majú prispieť aj Grécko, Írsko a Portugalsko. Práve situácia Lisabonu je ostro sledovaná. Minulú stredu, deň pred začiatkom summitu, podal demisiu portugalský premiér, ktorému opozícia odmietla podporiť úsporné opatrenia. Ak by juhoeurópska krajina požiadala o pomoc – zatiaľ len z dočasného eurovalu – mohla by vyjsť približne na 70 miliárd eur.
.otázniky
Permanentný euroval bude naplno fungovať až od roku 2013. Dovtedy má pokračovať dočasný Európsky finančný stabilizačný nástroj. Od júna by mal byť doplnený na efektívnu kapacitu vo výške 440 miliárd eur. Nie je však zatiaľ jasné, ako sa to presne urobí. Natíska sa aj otázka, čo sa stane s doteraz nahromadenými dlhmi, keďže ESM je opatrenie aktuálne o tri roky. Situáciu komplikuje, že to, čo sa javí ako kríza spoločnej európskej meny, je súčasne dlhovou krízou štátov i krízou veriteľských bánk. A tak zrejme nejde o posledné vylepšenie fasády eura. Ba čo viac, samotný euroval môže vyvolať v dôsledku zvyšovania morálneho hazardu nezamýšľané problémy, ktoré si v blízkej budúcnosti opäť vynútia plátanie celého systému. Európska únia sa vydala po ceste, kde každý krok smerom k centralizácií vyrobí problém, ktorý sa potom euroelity snažia riešiť ďalšou centralizáciou.
Aby sa predišlo nezdravému vývoju, majú sa konať aj bankové testy a začnú sa skúmať rozpočtové politiky jednotlivých členských štátov. Fiškálna únia to ešte nie je, ale zreteľný nábeh na ňu áno. Pakt stability bude sprísnený, chýbajú však automatické sankcie. Priveľký priestor sa pri trestaní dlhových hriešnikov ponecháva na voľnú úvahu európskych lídrov. Členovia EÚ si práve od týchto prísnejších opatrení sľubujú, že euroval po zvládnutí súčasnej dlhovej krízy už nebude musieť byť nikdy použitý. Znepokojujúce však je, že vlády členských štátov sa zaviazali doplniť ho ďalšími príspevkami v „nepravdepodobnom“ prípade jeho použitia. To znie ako bianko šek na neobmedzené ručenie. Otázniky vzbudzuje aj konkrétna podoba „účasti súkromného sektora“, čo sa používa ako eufemizmus pre bankrot krajiny.
.otázna podpora
Keďže dohodnuté zmeny musia ešte v lete prejsť Národnou radou, dôležité budú reakcie parlamentných strán. Napríklad predseda strany Sloboda a Solidarita Richard Sulík sa dlhodobo netají kritikou socialistických tendencií vnútri EÚ a chce dokonca preskúmať možnosť splatiť náš príspevok do ESM cez eurofondy. Argumentuje tým, že ich aj tak nevieme čerpať, sú zdrojom korupcie a navyše deformujú podnikateľské prostredie. Hoci SaS zamýšľa podporiť formálnu zmenu Lisabonskej zmluvy, ktorá by umožňovala vznik permanentného eurovalu, voči samotnému stabilizačnému mechanizmu je zatiaľ zdržanlivá. Pochybnosti Sulíkovej strany, sformulované koncom minulého týždňa, sa týkali predovšetkým nejasností okolo angažovanosti súkromného sektora, hlasovacieho mechanizmu a maximálneho limitu finančnej spoluúčasti jednotlivých krajín.
Iveta Radičová sa tieto pochybnosti pokúsila rozptýliť priamo zo summitu v Bruseli poukázaním na skutočnosť, že hlasovanie o navýšení i použití eurovalu musí byť jednohlasné. Avšak nadšenie nepanuje ani v jej vlastnom poslaneckom klube. V uplynulých mesiacoch sa voči eurovalu zdržanlivo vymedzoval najmä poslanec Ivan Štefanec. Ak by premiérka aj presvedčila SaS a zjednotila za sebou poslanecký klub SDKÚ, nejasný zostane ešte postoj štyroch poslancov za Občiansku konzervatívnu stranu. Tá minulý štvrtok vstúpila do Aliancie európskych konzervatívcov a reformistov (AECR), ktorá združuje eurorealistické strany ako sú česká ODS, poľské Právo a spravodlivosť alebo britskí konzervatívci. Zahlasovať za nový euroval isto nebude to prvé, čo bude OKS chcieť po tomto akte urobiť. A tak nie je vylúčené, že potrebné hlasy dodá vláde napokon Smer, ktorému leží na srdci, aby sa jeho vlaňajšia neschopnosť vyrokovať lepšie podmienky pre Slovensko vykladala ako štátotvorný proeurópsky postoj.
Ak by aj na Slovensku ESM prešiel, ohrozený je ratifikačný proces v ďalších európskych krajinách na čele s Nemeckom, ktoré bude platiť najviac a ktorého kancelárka je pod veľkým domácim tlakom opozície i verejnosti. Slovenskí politici zatiaľ presne vedia, čo na európskej úrovni treba presadzovať a ako sa to musí robiť. Ale len, pokiaľ sú v opozícii. Len čo sa ocitnú v Bruseli pred Angelou Merkelovou a ďalšími európskymi štátnikmi, zrazu sú samý kompromis. Pokušenie zraziť opätky na čokoľvek je náhle príliš silné.
.z dočasného permanentný
Keďže doterajší Európsky finančný stabilizačný nástroj (ESFS) mal byť od začiatku len „dočasný“ a tvoriť ho mali garancie členských štátov, pred lídrami EÚ stála otázka, ako ďalej po roku 2013? Východiskom má byť nahradenie dočasného eurovalu permanentným v podobe Európskeho stabilizačného mechanizmu. Cieľom jeho zavedenia je upokojiť trhy a zabrániť v budúcnosti opakovaniu dlhových kríz v podobných prípadoch, ako boli Grécko alebo Írsko. Inak povedané: ESM má poskytovať finančnú pomoc členom eurozóny vo finančnej tiesni.
Jeho vznik však sprevádzajú kontroverzie. Permanentný euroval je totiž spôsob, ako bojovať proti dlhovej kríze v Európe ešte väčším zadlžovaním. Členské štáty si už totiž nevystačia s garanciami, ale musia do mechanizmu vložiť priamo hotovosť. Dôvodom je snaha dosiahnuť v hodnoteniach ratingových agentúr bonitu na úrovni AAA, ktorú niektoré zúčastnené krajiny (vrátane Slovenska) nemajú. Keby sa členské štáty snažili dosiahnuť plánovanú úverovú kapacitu 500 miliárd eur len cez záruky, vyžadovalo by si to garancie až na úrovni 1,3 bilióna eur. Ministerstvo financií tvrdí, že s novým eurovalom súhlasilo, lebo ak by dlžnícka krajina nebola schopná pôžičku z neho splácať, Slovensko by pri zárukách utrpelo vyššiu stratu ako pri hotovosti.
Keďže účasť na ďalšom eurovale a vynaloženie stámiliónov eur na záchranu nezodpovedných štátov nie je presne tým, čo vláda, ktorá hrdo odmietla pomoc Grécku, sľubovala svojim voličom, pokúsil sa minister financií prezentovať minulý týždeň aspoň jeden úspech. Výmenou za súhlas s hotovostným vkladom dostalo Slovensko zmenu kľúča, na základe ktorého sa určuje výška národných príspevkov. Oproti starému kľúču, vyrokovanému Ficom a Počiatkom, sa Miklošovi podarilo získať 17-percentnú zľavu. Slovenský podiel na eurovale má byť 659 miliónov eur. Ide o úsporu 133 miliónov eur oproti pôvodnému kľúču.
.iba náplasť?
Samozrejme, niekomu sa aj to môže zdať ako „kapitulácia“, no je zrejmé, že Slovensko nemalo silu zablokovať niečo, od čoho sú existenčne závislé „hnilé“ štáty v juhozápadnej Európe, ktoré si bezuzdne požičiavali i „hnilé“ banky v severozápadnej, ktoré ich úverovali. Prechodom na euro urobilo Slovensko osudovú voľbu, ktorou uviazlo v rozpoložení, kde okolnosti diktujú väčšinou iní. Spoločne s ostatnými členmi eurozóny bude naša krajina stáť a spoločne s nimi aj pôjde ku dnu. Ivan Mikloš si zaslúži uznanie aspoň za to, že sa o niečo pokúsil v prostredí často neskrývaného nátlaku. Je to posun oproti minulosti, keď slovenskí predstavitelia na radách v Bruseli automaticky podpísali čokoľvek, čo sa im predložilo a neraz ani len neotvorili ústa.
Na samotnom summite sa slovenská delegácia pokúsila ešte o jeden kladný bod. Náš príspevok bude rozložený na obdobie medzi rokmi 2013 až 2017. Rozdelenie platieb do eurovalu na viac rokov Radičová vykladá ako jeden z úspechov, na vyrokovaní ktorého sme sa spolupodieľali, no pravda je taká, že išlo hlavne o iniciatívu nemeckej kancelárky. Tú v roku 2013 čakajú voľby a vyzeralo by zle, keby vtedy spolková vláda musela splatiť polovicu svojho záväzku voči ESM. Naše záujmy sa presadzujú ľahko, keď sú v súlade s nemeckými.
Samotná suma 659 miliónov eur sa dá počas nasledujúcich rokov požičať bez vážnejších problémov, no dlh zostáva dlhom bez ohľadu na to, či sa napokon prostriedky pre ESM budú započítavať do verejného dlhu, alebo nie (záruky v dočasnom eurovale sa započítavajú). Keďže väčšina, ak nie všetky členské štáty sú v deficitoch, na príspevok si budú musieť požičať. Iróniou je, že do ESM majú prispieť aj Grécko, Írsko a Portugalsko. Práve situácia Lisabonu je ostro sledovaná. Minulú stredu, deň pred začiatkom summitu, podal demisiu portugalský premiér, ktorému opozícia odmietla podporiť úsporné opatrenia. Ak by juhoeurópska krajina požiadala o pomoc – zatiaľ len z dočasného eurovalu – mohla by vyjsť približne na 70 miliárd eur.
.otázniky
Permanentný euroval bude naplno fungovať až od roku 2013. Dovtedy má pokračovať dočasný Európsky finančný stabilizačný nástroj. Od júna by mal byť doplnený na efektívnu kapacitu vo výške 440 miliárd eur. Nie je však zatiaľ jasné, ako sa to presne urobí. Natíska sa aj otázka, čo sa stane s doteraz nahromadenými dlhmi, keďže ESM je opatrenie aktuálne o tri roky. Situáciu komplikuje, že to, čo sa javí ako kríza spoločnej európskej meny, je súčasne dlhovou krízou štátov i krízou veriteľských bánk. A tak zrejme nejde o posledné vylepšenie fasády eura. Ba čo viac, samotný euroval môže vyvolať v dôsledku zvyšovania morálneho hazardu nezamýšľané problémy, ktoré si v blízkej budúcnosti opäť vynútia plátanie celého systému. Európska únia sa vydala po ceste, kde každý krok smerom k centralizácií vyrobí problém, ktorý sa potom euroelity snažia riešiť ďalšou centralizáciou.
Aby sa predišlo nezdravému vývoju, majú sa konať aj bankové testy a začnú sa skúmať rozpočtové politiky jednotlivých členských štátov. Fiškálna únia to ešte nie je, ale zreteľný nábeh na ňu áno. Pakt stability bude sprísnený, chýbajú však automatické sankcie. Priveľký priestor sa pri trestaní dlhových hriešnikov ponecháva na voľnú úvahu európskych lídrov. Členovia EÚ si práve od týchto prísnejších opatrení sľubujú, že euroval po zvládnutí súčasnej dlhovej krízy už nebude musieť byť nikdy použitý. Znepokojujúce však je, že vlády členských štátov sa zaviazali doplniť ho ďalšími príspevkami v „nepravdepodobnom“ prípade jeho použitia. To znie ako bianko šek na neobmedzené ručenie. Otázniky vzbudzuje aj konkrétna podoba „účasti súkromného sektora“, čo sa používa ako eufemizmus pre bankrot krajiny.
.otázna podpora
Keďže dohodnuté zmeny musia ešte v lete prejsť Národnou radou, dôležité budú reakcie parlamentných strán. Napríklad predseda strany Sloboda a Solidarita Richard Sulík sa dlhodobo netají kritikou socialistických tendencií vnútri EÚ a chce dokonca preskúmať možnosť splatiť náš príspevok do ESM cez eurofondy. Argumentuje tým, že ich aj tak nevieme čerpať, sú zdrojom korupcie a navyše deformujú podnikateľské prostredie. Hoci SaS zamýšľa podporiť formálnu zmenu Lisabonskej zmluvy, ktorá by umožňovala vznik permanentného eurovalu, voči samotnému stabilizačnému mechanizmu je zatiaľ zdržanlivá. Pochybnosti Sulíkovej strany, sformulované koncom minulého týždňa, sa týkali predovšetkým nejasností okolo angažovanosti súkromného sektora, hlasovacieho mechanizmu a maximálneho limitu finančnej spoluúčasti jednotlivých krajín.
Iveta Radičová sa tieto pochybnosti pokúsila rozptýliť priamo zo summitu v Bruseli poukázaním na skutočnosť, že hlasovanie o navýšení i použití eurovalu musí byť jednohlasné. Avšak nadšenie nepanuje ani v jej vlastnom poslaneckom klube. V uplynulých mesiacoch sa voči eurovalu zdržanlivo vymedzoval najmä poslanec Ivan Štefanec. Ak by premiérka aj presvedčila SaS a zjednotila za sebou poslanecký klub SDKÚ, nejasný zostane ešte postoj štyroch poslancov za Občiansku konzervatívnu stranu. Tá minulý štvrtok vstúpila do Aliancie európskych konzervatívcov a reformistov (AECR), ktorá združuje eurorealistické strany ako sú česká ODS, poľské Právo a spravodlivosť alebo britskí konzervatívci. Zahlasovať za nový euroval isto nebude to prvé, čo bude OKS chcieť po tomto akte urobiť. A tak nie je vylúčené, že potrebné hlasy dodá vláde napokon Smer, ktorému leží na srdci, aby sa jeho vlaňajšia neschopnosť vyrokovať lepšie podmienky pre Slovensko vykladala ako štátotvorný proeurópsky postoj.
Ak by aj na Slovensku ESM prešiel, ohrozený je ratifikačný proces v ďalších európskych krajinách na čele s Nemeckom, ktoré bude platiť najviac a ktorého kancelárka je pod veľkým domácim tlakom opozície i verejnosti. Slovenskí politici zatiaľ presne vedia, čo na európskej úrovni treba presadzovať a ako sa to musí robiť. Ale len, pokiaľ sú v opozícii. Len čo sa ocitnú v Bruseli pred Angelou Merkelovou a ďalšími európskymi štátnikmi, zrazu sú samý kompromis. Pokušenie zraziť opätky na čokoľvek je náhle príliš silné.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.