.hlavu XXI. vysielala Slovenská televízia prevažne v minulom roku. Každý z desiatich cyklov projektu tvorili tri krátke filmy a jedna štúdiová súťaž – finálový večer. V nej študenti vedomosťami a prezentovanými ambíciami súťažili o ročné štúdium na „prestížnej zahraničnej univerzite“. Tri krátke dokumenty, ktoré finálovému večeru predchádzali, približovali konkrétnu krajinu, akademickú osobnosť a univerzitu, o ktorú sa súťažilo.
Štúdium nadaných študentov v Londýne, Berlíne, Paríži či Bazileji je však ohrozené a aj členovia štábu zostali bez honorárov. Čo sa udialo?
.hlava bez peňazí
Ľudia z bývalého štábu hovoria o tom, že televízia posledné dva cykly v improvizovanom štúdiu musela dokonca pripraviť sama, čo však bývalý šéf firmy MOW Jozef Vašina odmieta. Hlava XXI. sa vyrábala z peňazí, ktoré STV poskytla v zvýšenej sume štátna kasa, aby sa v rámci Zmluvy so štátom vyrobili kvalitné pôvodné programy. Firma MOW, ktorá program vyrábala, mimochodom, nemá zaregistrovanú výrobu audiovizuálnych diel, napriek tomu s ňou bývalé vedenie STV podpísalo zmluvu o koprodukcii cyklu. Z približne 14 miliónov, ktoré bývalý riaditeľ STV Štefan Nižňanský vlani dostal z rezortu kultúry na výrobu programov „verejnej služby“, šlo pre firmu MOW vyše 300-tisíc eur.
Keď MOW prestala splácať svoje dlhy, majitelia firmu v decembri predali do Česka, a bolo vymaľované. Členovia štábu hovoria, že im nevyplatili 150-tisíc eur a šanca, že sa k peniazom dostanú, je minimálna. „Nedvíhajú telefóny, neodpovedajú na maily ani na doporučenú poštu,“ tvrdí scenárista relácie Jaroslav Čorba.
Nový majiteľ firmy ani do uzávierky .týždňa nezdvíhal mobil. „Česi sa zaviazali, že pohľadávky voči štábu uhradia,“ tvrdí bývalý šéf MOW Jozef Vašina.
Otázne sú aj výhry študentov, ktorým sa práve končia akademické ročníky a mali by sa pripravovať na ďalší rok v zahraničí.
.za dve eurá
Predsedom poroty a odborným garantom programu bol profesor fyziky a Vedec roka 2009 Jozef Masarik. Patril aj medzi zakladateľov firmy MOW ešte v roku 2006. Zavolal ho tam jeho bývalý študent a Vašinov partner Branislav Opaterný (známejší ako exposlanec za ANO). Firma mala záujem dotiahnuť z Taiwanu investora na výrobu injekčných striekačiek, no fabriku sa napokon postaviť nepodarilo, keďže Taiwanci napokon do projektu nešli. Jozef Masarik z firmy vycúval ešte v januári minulého roka, teda ešte predtým, ako sa program začal vyrábať. Pätinový podiel vo firme predal za dve eurá.
Dnes aj on patrí medzi tých, ktorým firma nevyplatila honoráre, hoci v jeho prípade šlo len o nepodstatnú sumu. „Bola to zmysluplná aktivita, bral som to predovšetkým ako súčasť mojej práce, nie pre peniaze,“ hovorí dekan Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK Jozef Masarik. O problémoch sa dozvedel až vtedy, keď za ním prišiel producent STV Tomáš Zechel so študentkou, ktorá vyhrala pobyt na zahraničnej univerzite a nevedela sa dostať k cene.
Viacero producentov a členov štábu, ktorí zostali bez peňazí, tvrdia, že zmluva, na ktorej sa podieľala aj Slovenská televízia, pre nich znamenala garanciu. Hoci je zvláštne, že program mala vyrábať firma, ktorá nikdy nemala v predmete podnikania nič, čo by sa aspoň z diaľky podobalo na výrobu audiovizuálnych diel.
Z Masarikovho rozprávania firma MOW pôsobí ako cintorín neúspešných biznisov. Vašina to síce popiera, no po výzve, aby povedal niečo o úspešných biznisoch firmy, nehovorí nič, len odkazuje na internetovú stránku firmy, ktorá však neexistuje. Firmu predal českému partnerovi v decembri.
„Verejnoprávna“ zmluva podlieha obchodnému tajomstvu, čo je prax, ktorú zaviedlo bývalé vedenie STV. Producent Tomáš Zechel z STV s nami preto o detailoch nemohol hovoriť, mohli sme komunikovať len prostredníctvom tlačového oddelenia STV. „Práve prebieha audit relácie, po ňom uvidíme, aký bude ďalší postup,“ odkázala hovorkyňa RTVS Alexandra Koreňová. Finančnú kontrolu nad reláciou spustilo aj ministerstvo kultúry.
.sponzori na úteku
Viacero ľudí .týždňu potvrdilo, že projekt bol veľmi rozšafný, čo platí aj o tvorbe filmov. Na každý z desiatich finálových večerov sa vyrábali tri dvadsaťminútové filmy zo zahraničia. A 300-tisíc eur bolo na to primálo.
Celý projekt napokon doplatil aj na to, že firma nenašla sponzora. Vašina sa bráni, že nepružnosť STV a dlhý čas do podpísania zmluvy spôsobili, že od nich odskočili prisľúbení sponzori s nemalými sumami. Potvrdzuje to aj jeho bývalý partner Opaterný, ktorý práve pre chýbajúceho sponzora z projektu vystúpil. „Každé marketingové oddelenie plánuje na jeseň. V marci (keď sa podpísala zmluva s STV – pozn. red.) je neskoro,“ tvrdí. Doklad od sponzorov o sľúbenom sponzoringu však Vašina nemá.
MOW peniaze od televízie dostávala od apríla. „Od júla vo firme vznikali dlhy pre pracovníkov štábu: scenáristu, kameramana, režiséra, architektov, moderátorov....“ tvrdí produkčná MOW Inez Krídlová. „Pán Vašina ustavične na poradách sľuboval, že peniaze zoženie od sponzorov.“
Vašina nepopiera, že dlh voči členom štábu vo výške 150-tisíc eur existuje. No tvrdí, že sa podeň podpísali neadekvátne vysoké honoráre pre členov štábu, ktoré dohodla produkcia a o ktorých konatelia vraj nevedeli. „Nikto z majiteľov firmy z projektu nemal ani cent.“ Takže, kde sa stala chyba? Vybrať na tvorbu programu neskúsenú firmu bez akýchkoľvek referencií si môže dovoliť len manažment, ktorý za to rozhodnutie nemusí niesť nijakú zodpovednosť.
Štúdium nadaných študentov v Londýne, Berlíne, Paríži či Bazileji je však ohrozené a aj členovia štábu zostali bez honorárov. Čo sa udialo?
.hlava bez peňazí
Ľudia z bývalého štábu hovoria o tom, že televízia posledné dva cykly v improvizovanom štúdiu musela dokonca pripraviť sama, čo však bývalý šéf firmy MOW Jozef Vašina odmieta. Hlava XXI. sa vyrábala z peňazí, ktoré STV poskytla v zvýšenej sume štátna kasa, aby sa v rámci Zmluvy so štátom vyrobili kvalitné pôvodné programy. Firma MOW, ktorá program vyrábala, mimochodom, nemá zaregistrovanú výrobu audiovizuálnych diel, napriek tomu s ňou bývalé vedenie STV podpísalo zmluvu o koprodukcii cyklu. Z približne 14 miliónov, ktoré bývalý riaditeľ STV Štefan Nižňanský vlani dostal z rezortu kultúry na výrobu programov „verejnej služby“, šlo pre firmu MOW vyše 300-tisíc eur.
Keď MOW prestala splácať svoje dlhy, majitelia firmu v decembri predali do Česka, a bolo vymaľované. Členovia štábu hovoria, že im nevyplatili 150-tisíc eur a šanca, že sa k peniazom dostanú, je minimálna. „Nedvíhajú telefóny, neodpovedajú na maily ani na doporučenú poštu,“ tvrdí scenárista relácie Jaroslav Čorba.
Nový majiteľ firmy ani do uzávierky .týždňa nezdvíhal mobil. „Česi sa zaviazali, že pohľadávky voči štábu uhradia,“ tvrdí bývalý šéf MOW Jozef Vašina.
Otázne sú aj výhry študentov, ktorým sa práve končia akademické ročníky a mali by sa pripravovať na ďalší rok v zahraničí.
.za dve eurá
Predsedom poroty a odborným garantom programu bol profesor fyziky a Vedec roka 2009 Jozef Masarik. Patril aj medzi zakladateľov firmy MOW ešte v roku 2006. Zavolal ho tam jeho bývalý študent a Vašinov partner Branislav Opaterný (známejší ako exposlanec za ANO). Firma mala záujem dotiahnuť z Taiwanu investora na výrobu injekčných striekačiek, no fabriku sa napokon postaviť nepodarilo, keďže Taiwanci napokon do projektu nešli. Jozef Masarik z firmy vycúval ešte v januári minulého roka, teda ešte predtým, ako sa program začal vyrábať. Pätinový podiel vo firme predal za dve eurá.
Dnes aj on patrí medzi tých, ktorým firma nevyplatila honoráre, hoci v jeho prípade šlo len o nepodstatnú sumu. „Bola to zmysluplná aktivita, bral som to predovšetkým ako súčasť mojej práce, nie pre peniaze,“ hovorí dekan Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK Jozef Masarik. O problémoch sa dozvedel až vtedy, keď za ním prišiel producent STV Tomáš Zechel so študentkou, ktorá vyhrala pobyt na zahraničnej univerzite a nevedela sa dostať k cene.
Viacero producentov a členov štábu, ktorí zostali bez peňazí, tvrdia, že zmluva, na ktorej sa podieľala aj Slovenská televízia, pre nich znamenala garanciu. Hoci je zvláštne, že program mala vyrábať firma, ktorá nikdy nemala v predmete podnikania nič, čo by sa aspoň z diaľky podobalo na výrobu audiovizuálnych diel.
Z Masarikovho rozprávania firma MOW pôsobí ako cintorín neúspešných biznisov. Vašina to síce popiera, no po výzve, aby povedal niečo o úspešných biznisoch firmy, nehovorí nič, len odkazuje na internetovú stránku firmy, ktorá však neexistuje. Firmu predal českému partnerovi v decembri.
„Verejnoprávna“ zmluva podlieha obchodnému tajomstvu, čo je prax, ktorú zaviedlo bývalé vedenie STV. Producent Tomáš Zechel z STV s nami preto o detailoch nemohol hovoriť, mohli sme komunikovať len prostredníctvom tlačového oddelenia STV. „Práve prebieha audit relácie, po ňom uvidíme, aký bude ďalší postup,“ odkázala hovorkyňa RTVS Alexandra Koreňová. Finančnú kontrolu nad reláciou spustilo aj ministerstvo kultúry.
.sponzori na úteku
Viacero ľudí .týždňu potvrdilo, že projekt bol veľmi rozšafný, čo platí aj o tvorbe filmov. Na každý z desiatich finálových večerov sa vyrábali tri dvadsaťminútové filmy zo zahraničia. A 300-tisíc eur bolo na to primálo.
Celý projekt napokon doplatil aj na to, že firma nenašla sponzora. Vašina sa bráni, že nepružnosť STV a dlhý čas do podpísania zmluvy spôsobili, že od nich odskočili prisľúbení sponzori s nemalými sumami. Potvrdzuje to aj jeho bývalý partner Opaterný, ktorý práve pre chýbajúceho sponzora z projektu vystúpil. „Každé marketingové oddelenie plánuje na jeseň. V marci (keď sa podpísala zmluva s STV – pozn. red.) je neskoro,“ tvrdí. Doklad od sponzorov o sľúbenom sponzoringu však Vašina nemá.
MOW peniaze od televízie dostávala od apríla. „Od júla vo firme vznikali dlhy pre pracovníkov štábu: scenáristu, kameramana, režiséra, architektov, moderátorov....“ tvrdí produkčná MOW Inez Krídlová. „Pán Vašina ustavične na poradách sľuboval, že peniaze zoženie od sponzorov.“
Vašina nepopiera, že dlh voči členom štábu vo výške 150-tisíc eur existuje. No tvrdí, že sa podeň podpísali neadekvátne vysoké honoráre pre členov štábu, ktoré dohodla produkcia a o ktorých konatelia vraj nevedeli. „Nikto z majiteľov firmy z projektu nemal ani cent.“ Takže, kde sa stala chyba? Vybrať na tvorbu programu neskúsenú firmu bez akýchkoľvek referencií si môže dovoliť len manažment, ktorý za to rozhodnutie nemusí niesť nijakú zodpovednosť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.