.skôr nenápadná a placho pôsobiaca politička vyvolala v parlamente svojím zákonom búrlivé reakcie. Robert Fico ho označil za „šialenstvo“ a „normalizáciu“, v súvislosti s reformami súdov a prokuratúre hovoril dokonca o „zverstve“. Voči prestavbe právneho štátu, ktorú začala Žitňanská od nástupu do ministerskej funkcie, sa dajú iste vzniesť aj racionálne výhrady.
No otváranie súdov a prokuratúry verejnej kontrole, zverejňovanie ich rozsudkov a rozhodnutí, ako aj obmedzenie výkonu funkcie generálneho a špeciálneho prokurátora na jedno funkčné obdobie nesmerujú k normalizácii, ale, celkom naopak, k normálnemu právnemu štátu. Aj fakt, že Žitňanská predkladá zásadné zákony pomerne rýchlo, hovorí skôr v jej prospech: na ministerstvo prišla totiž s jasnou koncepciou zmien, ktoré si bola nútená premyslieť zoči-voči rozvratu, v akom sa ocitla justícia pod nadvládou Harabina.
.príchod do politiky
Lucia Žitňanská sa do politiky dostala vďaka Danielovi Lipšicovi, ktorý ju presadil za štátnu tajomníčku ako čerstvý 29-ročný minister spravodlivosti druhej Dzurindovej vlády. Zatiaľ čo Lipšic sa venoval najmä reforme trestného práva, Žitňanská mala na starosti obchodné právo, na ktoré sa špecializovala. Mala povesť pomerne pracovitej úradníčky, ktorá si postupne vybudovala silnú pozíciu. Keď sa jej v roku 2004 narodilo dieťa a rátalo sa s jej dlhšou prestávkou, Žitňanská prekvapila a po pár týždňoch dovolenky sa vrátila späť do práce – vraj chcela stáť pri Lipšicovi v čase, keď predkladal do parlamentu zákony, na ktorých predtým pracovala.
K rozchodu ministra a jeho nominantky došlo po odchode KDH z vlády pre neschválenie výhrady vo svedomí. Premiér Dzurinda vtedy požiadal Žitňanskú, aby na pár mesiacov prevzala po Lipšicovi ministerstvo. Zo štátnej tajomníčky za KDH sa tak vo februári 2006 stala ministerka za SDKÚ. Kresťanskí demokrati boli nahnevaní, Lipšic však istý čas zachovával zdržanlivosť. Krátko pred voľbami sa Dzurinda na poslednú chvíľu rozhodol, že na volebnú kandidátku ako právneho experta napokon neumiestni Ernesta Valka, ale práve Žitňanskú. Lipšic vtedy verejne vyjadril osobné sklamanie z toho, že Žitňanská neprevzala po ňom ministerskú funkciu iba kvôli kontinuite do volieb, ako mu to vraj oznámila.
Bolo jasné, že šikovná právnička dostala chuť na vysokú politiku.
.s Dzurindom nahor
Kariéra Žitňanskej v SDKÚ ďalej stúpala – pod ochrannými krídlami Mikuláša Dzurindu. Ten sa na začiatku roka 2008 tvrdo vyrovnal so zväčša pochybnými bratislavskými kádrami SDKÚ. Po straníckej čistke začal budovať modrú stranu v hlavnom meste nanovo a za regionálnu líderku si vyvolil Žitňanskú. V Bratislave sa však darilo aj aktívnemu poslancovi SDKÚ Pavlovi Frešovi, ktorý triumfoval v županských voľbách a v mrzutých opozičných časoch bol jedným z mála úspešných symbolov Dzurindovej strany. V straníckych primárkach, v ktorých sa spolurozhodovalo o pozíciách na kandidátke pred minulými voľbami, získali najväčšiu podporu akurát Žitňanská spolu s Frešom.
Lenže neskôr sa zistilo, že v bratislavskom Starom Meste, ktorému šéfoval Frešo, prišlo počas primárok k sfalšovaniu dvoch hlasov. Dzurinda so Žitňanskou následne zahrali pred verejnosťou divadielko: Dzurinda prekvapeným novinárom oznámil, že Frešo sám odstúpil z kandidátky a Žitňanská verejne ocenila toto veľké politické gesto. Samotný Frešo mlčal a vydal len stručné vyhlásenie, že sa chce naplno venovať regionálnej práci.
Zasvätení však vedeli, že Frešovi po primárkach Žitňanská oznámila, že buď sa on sám dobrovoľne vzdá, alebo ho stranícke prezídium vylúči z volieb. Frešo radšej rezignovane odstúpil. Keď sa na jednom straníckom fóre Eugen Jurzyca ohradil, že postup voči Frešovi je nenáležitý, Dzurinda ho okríkol, že nerozumie moci.
Po vytlačení Freša sa sebavedomá SDKÚ dopustila v hlavnom meste veľkej chyby: hoci sa vraj Dzurinda raz medzi straníkmi vyjadril, že jeho strana by v Bratislave zvíťazila, aj keby za kandidáta na primátora nominovala „húpacieho" koníka natretého na modro, Magda Vášáryová v súboji s ľavičiarom Milanom Ftáčnikom celkom pohorela. Žitňanská nato vyhlásila, že je pripravená odstúpiť, no bratislavský regionálny zväz – ovládaný Dzurindom – sa za ňu jednoznačne postavil.
Aj toto je tvár Lucie Žitňanskej: verná a lojálna spojenkyňa Dzurindu, vďaka ktorému sa vezie v straníckom výťahu nahor.
.jej šanca
Na druhej strane to bol Dzurinda, ktorý spôsobil Žitňanskej v posledných mesiacoch asi najväčšiu migrénu. Od ministerky spravodlivosti sa na jeseň očakávalo, že predloží kandidáta na generálneho prokurátora, ktorého si následne osvojí a podporí celá koalícia. Keby bol totiž Trnka opätovne potvrdený vo svojej funkcii, Žitňanskej reformy by sa stali iba potemkinovskou dedinou. Dzurinda si však vtedy neželal, aby sa SDKÚ dohodla s koalíciou na spoločnom kandidátovi, a tak Žitňanská chodila utrápená na príslušné koaličné rokovania, kde partneri od nej žiadali konečne nejaké meno. Ministerka však bola bezmocná. Až keď poslanec SDKÚ Janiš navrhol Trnku, ľady sa pohli. Šokovaná novinárska obec vyvinula obrovský mediálny tlak, ktorý dramatickými vyhláseniami a hrozbou demisie ešte zosilnila premiérka Radičová. Dzurinda ustúpil a nechal veciam voľný priebeh. Žitňanská si tak mohla vydýchnuť. Jej justičné reformy majú stále nemalú šancu zmeniť Slovensko na lepšiu krajinu.
No otváranie súdov a prokuratúry verejnej kontrole, zverejňovanie ich rozsudkov a rozhodnutí, ako aj obmedzenie výkonu funkcie generálneho a špeciálneho prokurátora na jedno funkčné obdobie nesmerujú k normalizácii, ale, celkom naopak, k normálnemu právnemu štátu. Aj fakt, že Žitňanská predkladá zásadné zákony pomerne rýchlo, hovorí skôr v jej prospech: na ministerstvo prišla totiž s jasnou koncepciou zmien, ktoré si bola nútená premyslieť zoči-voči rozvratu, v akom sa ocitla justícia pod nadvládou Harabina.
.príchod do politiky
Lucia Žitňanská sa do politiky dostala vďaka Danielovi Lipšicovi, ktorý ju presadil za štátnu tajomníčku ako čerstvý 29-ročný minister spravodlivosti druhej Dzurindovej vlády. Zatiaľ čo Lipšic sa venoval najmä reforme trestného práva, Žitňanská mala na starosti obchodné právo, na ktoré sa špecializovala. Mala povesť pomerne pracovitej úradníčky, ktorá si postupne vybudovala silnú pozíciu. Keď sa jej v roku 2004 narodilo dieťa a rátalo sa s jej dlhšou prestávkou, Žitňanská prekvapila a po pár týždňoch dovolenky sa vrátila späť do práce – vraj chcela stáť pri Lipšicovi v čase, keď predkladal do parlamentu zákony, na ktorých predtým pracovala.
K rozchodu ministra a jeho nominantky došlo po odchode KDH z vlády pre neschválenie výhrady vo svedomí. Premiér Dzurinda vtedy požiadal Žitňanskú, aby na pár mesiacov prevzala po Lipšicovi ministerstvo. Zo štátnej tajomníčky za KDH sa tak vo februári 2006 stala ministerka za SDKÚ. Kresťanskí demokrati boli nahnevaní, Lipšic však istý čas zachovával zdržanlivosť. Krátko pred voľbami sa Dzurinda na poslednú chvíľu rozhodol, že na volebnú kandidátku ako právneho experta napokon neumiestni Ernesta Valka, ale práve Žitňanskú. Lipšic vtedy verejne vyjadril osobné sklamanie z toho, že Žitňanská neprevzala po ňom ministerskú funkciu iba kvôli kontinuite do volieb, ako mu to vraj oznámila.
Bolo jasné, že šikovná právnička dostala chuť na vysokú politiku.
.s Dzurindom nahor
Kariéra Žitňanskej v SDKÚ ďalej stúpala – pod ochrannými krídlami Mikuláša Dzurindu. Ten sa na začiatku roka 2008 tvrdo vyrovnal so zväčša pochybnými bratislavskými kádrami SDKÚ. Po straníckej čistke začal budovať modrú stranu v hlavnom meste nanovo a za regionálnu líderku si vyvolil Žitňanskú. V Bratislave sa však darilo aj aktívnemu poslancovi SDKÚ Pavlovi Frešovi, ktorý triumfoval v županských voľbách a v mrzutých opozičných časoch bol jedným z mála úspešných symbolov Dzurindovej strany. V straníckych primárkach, v ktorých sa spolurozhodovalo o pozíciách na kandidátke pred minulými voľbami, získali najväčšiu podporu akurát Žitňanská spolu s Frešom.
Lenže neskôr sa zistilo, že v bratislavskom Starom Meste, ktorému šéfoval Frešo, prišlo počas primárok k sfalšovaniu dvoch hlasov. Dzurinda so Žitňanskou následne zahrali pred verejnosťou divadielko: Dzurinda prekvapeným novinárom oznámil, že Frešo sám odstúpil z kandidátky a Žitňanská verejne ocenila toto veľké politické gesto. Samotný Frešo mlčal a vydal len stručné vyhlásenie, že sa chce naplno venovať regionálnej práci.
Zasvätení však vedeli, že Frešovi po primárkach Žitňanská oznámila, že buď sa on sám dobrovoľne vzdá, alebo ho stranícke prezídium vylúči z volieb. Frešo radšej rezignovane odstúpil. Keď sa na jednom straníckom fóre Eugen Jurzyca ohradil, že postup voči Frešovi je nenáležitý, Dzurinda ho okríkol, že nerozumie moci.
Po vytlačení Freša sa sebavedomá SDKÚ dopustila v hlavnom meste veľkej chyby: hoci sa vraj Dzurinda raz medzi straníkmi vyjadril, že jeho strana by v Bratislave zvíťazila, aj keby za kandidáta na primátora nominovala „húpacieho" koníka natretého na modro, Magda Vášáryová v súboji s ľavičiarom Milanom Ftáčnikom celkom pohorela. Žitňanská nato vyhlásila, že je pripravená odstúpiť, no bratislavský regionálny zväz – ovládaný Dzurindom – sa za ňu jednoznačne postavil.
Aj toto je tvár Lucie Žitňanskej: verná a lojálna spojenkyňa Dzurindu, vďaka ktorému sa vezie v straníckom výťahu nahor.
.jej šanca
Na druhej strane to bol Dzurinda, ktorý spôsobil Žitňanskej v posledných mesiacoch asi najväčšiu migrénu. Od ministerky spravodlivosti sa na jeseň očakávalo, že predloží kandidáta na generálneho prokurátora, ktorého si následne osvojí a podporí celá koalícia. Keby bol totiž Trnka opätovne potvrdený vo svojej funkcii, Žitňanskej reformy by sa stali iba potemkinovskou dedinou. Dzurinda si však vtedy neželal, aby sa SDKÚ dohodla s koalíciou na spoločnom kandidátovi, a tak Žitňanská chodila utrápená na príslušné koaličné rokovania, kde partneri od nej žiadali konečne nejaké meno. Ministerka však bola bezmocná. Až keď poslanec SDKÚ Janiš navrhol Trnku, ľady sa pohli. Šokovaná novinárska obec vyvinula obrovský mediálny tlak, ktorý dramatickými vyhláseniami a hrozbou demisie ešte zosilnila premiérka Radičová. Dzurinda ustúpil a nechal veciam voľný priebeh. Žitňanská si tak mohla vydýchnuť. Jej justičné reformy majú stále nemalú šancu zmeniť Slovensko na lepšiu krajinu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.