Fero, máš práve pár hodín po svadbe, ktorá prekvapila Slovensko. Nemáš televízor, takže asi nevieš, ako vám tú radosť všetci žičia. Dokonca aj bulvár prajne zažmurkal. Keď ste vyšli z kostola, nikto sa nezmohol na nič hlúpe.
Ani večer v správach. Odzbrojili ste ich čímsi vo vašich tvárach, takže oni, apoštoli nevkusu, zrazu ostali bezmocní. Bol to ďalší z tvojich zvláštnych triumfov. Ale práve pri ňom mi napadlo, že nepoznám rozpornejšie prijímaného človeka, než si ty.
Keď tu ešte komunisti deťom rozbíjali ústa a veriacim duše, bol si jedným z tých, ktorí sa im postavili na odpor. Na tvoju sviečkovú demonštráciu ťa práve preto nepustili. V ten deň ťa zavreli a v novinách napísali, že si klérofašista, ktorý chce rozvrátiť štát. Taký bol tvoj obraz. Lenže tí, čo ťa fyzicky držali v cele, zrazu nevideli obraz, ale teba. A premožení tým nestráviteľným rozporom ti namiesto násilia dobrácky ponúkli: „Čosi pod zub, pán doktor?“
Aj potom, po Novembri, sa to opakovalo. Mečiarovci o tebe šírili, že nemáš rád Slovensko, socialisti, že tu chceš čiernu totalitu, a médiá, že si vlastne iba šašo. Ty, bohém a disident, prvý predseda slobodného parlamentu, ten syn cirkvi, ktorý ju nikdy nevidel ružovo. Lenže taký bol tvoj obraz a Slovensko ho rado prijalo.
Až v okamihoch, keď obraz nahradila skutočnosť, a ty si stál v prvej línii ťažkého sporu o slobodu, sa vždy znovu ukázalo, ako veľmi o tebe klamali. Mečiar, Slota, Fico aj médiá dobre vedeli, že nie si nepriateľ národa, ale jeho skutočný syn, a že nie si politický šašo, ale jeden zo stĺpov celej ponovembrovej éry. Len si tú svoju lož dodnes hanbia priznať.
Ale ten rozpor ide ešte hlbšie. Aj mnohí tvoji vlastní, vo VPN, v KDH aj v cirkvi, si tým prešli. Vo VPN ťa viacerí vnímali najmä ako katolíka a zveda KDH, hoci ty si VPN vnímal ako najkrajšie prostredie svojho života. V KDH ťa tiež nikdy celkom nepochopili, napokon ťa dokonca zavrhli, hoci málokto urobil pre dobrú budúcnosť tej strany viac, než ty. A ešte aj hodnostári tvojej cirkvi ťa vždy skôr podceňovali a občas aj podrážali, hoci nepoznám veľa ľudí, na ktorých by mohla byť tvoja cirkev viac hrdá.
Rozpor tvojho obrazu a tvojej skutočnosti je neuveriteľne všadeprítomný.
Neviem, len tuším, ako to celý život nesieš. Byť nenávidený, byť na smiech, byť nepochopený, a nestať sa zlým považujem za tvoje úplne najväčšie umenie. Málokto ho ovláda s takým ľahkým krokom.
Ale klamlivé obrazy asi predsa len musia ustupovať pravde. Je čarovné, ako náhle sa jeden z nich práve zrútil. Obraz asketického samotára vystriedala skutočnosť Jany z Hukvald a Františka z Nitry. Dokonalý zvrat, takmer renesančné vyznenie.
Oženil si sa, a urobil si to tak ako všetko v živote. Rozporne, všetkým navzdory, len jednému po vôli. A jednej.
Držím vám palce.
.štefan Hríb
Ani večer v správach. Odzbrojili ste ich čímsi vo vašich tvárach, takže oni, apoštoli nevkusu, zrazu ostali bezmocní. Bol to ďalší z tvojich zvláštnych triumfov. Ale práve pri ňom mi napadlo, že nepoznám rozpornejšie prijímaného človeka, než si ty.
Keď tu ešte komunisti deťom rozbíjali ústa a veriacim duše, bol si jedným z tých, ktorí sa im postavili na odpor. Na tvoju sviečkovú demonštráciu ťa práve preto nepustili. V ten deň ťa zavreli a v novinách napísali, že si klérofašista, ktorý chce rozvrátiť štát. Taký bol tvoj obraz. Lenže tí, čo ťa fyzicky držali v cele, zrazu nevideli obraz, ale teba. A premožení tým nestráviteľným rozporom ti namiesto násilia dobrácky ponúkli: „Čosi pod zub, pán doktor?“
Aj potom, po Novembri, sa to opakovalo. Mečiarovci o tebe šírili, že nemáš rád Slovensko, socialisti, že tu chceš čiernu totalitu, a médiá, že si vlastne iba šašo. Ty, bohém a disident, prvý predseda slobodného parlamentu, ten syn cirkvi, ktorý ju nikdy nevidel ružovo. Lenže taký bol tvoj obraz a Slovensko ho rado prijalo.
Až v okamihoch, keď obraz nahradila skutočnosť, a ty si stál v prvej línii ťažkého sporu o slobodu, sa vždy znovu ukázalo, ako veľmi o tebe klamali. Mečiar, Slota, Fico aj médiá dobre vedeli, že nie si nepriateľ národa, ale jeho skutočný syn, a že nie si politický šašo, ale jeden zo stĺpov celej ponovembrovej éry. Len si tú svoju lož dodnes hanbia priznať.
Ale ten rozpor ide ešte hlbšie. Aj mnohí tvoji vlastní, vo VPN, v KDH aj v cirkvi, si tým prešli. Vo VPN ťa viacerí vnímali najmä ako katolíka a zveda KDH, hoci ty si VPN vnímal ako najkrajšie prostredie svojho života. V KDH ťa tiež nikdy celkom nepochopili, napokon ťa dokonca zavrhli, hoci málokto urobil pre dobrú budúcnosť tej strany viac, než ty. A ešte aj hodnostári tvojej cirkvi ťa vždy skôr podceňovali a občas aj podrážali, hoci nepoznám veľa ľudí, na ktorých by mohla byť tvoja cirkev viac hrdá.
Rozpor tvojho obrazu a tvojej skutočnosti je neuveriteľne všadeprítomný.
Neviem, len tuším, ako to celý život nesieš. Byť nenávidený, byť na smiech, byť nepochopený, a nestať sa zlým považujem za tvoje úplne najväčšie umenie. Málokto ho ovláda s takým ľahkým krokom.
Ale klamlivé obrazy asi predsa len musia ustupovať pravde. Je čarovné, ako náhle sa jeden z nich práve zrútil. Obraz asketického samotára vystriedala skutočnosť Jany z Hukvald a Františka z Nitry. Dokonalý zvrat, takmer renesančné vyznenie.
Oženil si sa, a urobil si to tak ako všetko v živote. Rozporne, všetkým navzdory, len jednému po vôli. A jednej.
Držím vám palce.
.štefan Hríb
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.