Nie o puk, ale o to, ktorá z hokejových hymien si zaslúži, aby reprezentovala našu krajinu. Na internetových diskusiách sa fanúšikovia predháňajú v tom, ktorá z hymien je horšia. Či dve pesničky, ktoré naspievalo dievča z „Horehronia“ Kristína, alebo hip-hopová formácia AMO. No máme sa skutočne za čo hanbiť? Tie pesničky nie sú o nič lepšie alebo horšie ako iné oficiálne hymny svetových turnajov, či už olympiád, alebo majstrovstiev sveta vo futbale a v hokeji.
.život je hra
Kauzu „slovenská hokejová hymna" rozpútala ukážka pesničky od Kristíny Hej Slovensko, ktorá bola taká zlá, že jej kritici vytvorili protestnú skupinu na Facebooku. Nakoniec sa ukázalo, že hymna bola falošná a že po nej bude nasledovať tá skutočná. No ani Kristínina Life Is a Game nie je žiadne terno. Kritici je vyčítajú diskotékový rytmus, primitívny riekankový text, zlú angličtinu aj fujaru, ktorá má pripomínať, že pesnička patrí k slovenským hokejovým majstrovstvám. V skutočnosti je Life Is A Game nudná, beztvará, jednoducho, človek si po niekoľkonásobnom vypočutí nezapamätá ani notu. Asi ťažko sa z nej stane hit.
V médiách sa už objavili hlasy, že zodpovední ľudia z hokejového marketingu mali dať hymnu naspievať niekomu oveľa skúsenejšiemu, no pravdepodobne by to dopadlo úplne rovnako. Nezaujala ani neoficiálna hymna, ktorú pre Express nahrali a naspievali hip-hoperi z AMO s refrénom starého songu od Teamu. Aj tá znie príliš umelo na to, aby sa medzi ľuďmi ujala.
No predčasné je zúfať a už vôbec sa netreba rozčuľovať. Je to iba pieseň na šampionát, ktorá nič neznamená. S prvým úderom hokejky do puku nás začne zaujímať šport, nie pieseň. Možno sme zabudli, že autorom minuloročnej oficiálnej hymny Stuck On Replay pre hokejové MS v Nemecku bola skupina Scooter, ktorej diskotéková produkcia patrí medzi najhoršie, čo v hudbe kedy vzniklo.
.hudba v športe
História ukazuje, že turnajový hit sa píše nesmierne ťažko.
Každá olympiáda, každé majstrovstvá sveta vo futbale alebo hokeji majú svoju oficiálnu hymnu, no len veľmi málo je takých, ktoré prežijú samotný šampionát. Podarilo sa to len zopár jedincom. Freddie Mercury a operná diva Montserrat Caballé naspievali nesmrteľnú Barcelonu pre olympijské hry v roku 1992. Prežila aj baladická One Moment In Time v podaní skvelej speváčky Whitney Houston. Hit, ktorý vyšiel z pera hitmakera Alberta Hammonda sa dodnes viaže k roku 1988 a Olympiáde v Soule. Svojou popularitou vtedy tromfol aj oficiálny športový hymnus Hand In Hand od skupiny Koreana. No spomeniete si na hymny pre Atlantu, Atény, Sydney alebo Peking? Ani náhodou – titulné znelky olympiád pominuli s posledným zatvorením hlavného štadióna.
Šport a hudba nejdú príliš dohromady. Ak sa spojí, obyčajne vzniká gýč. Spomínate si na oficiálnu hymnu Interu Bratislava, ktorú kedysi spieval Pavol Hammel? Bola taká nudná a nezáživná ako žlto-čierny futbalový klub. Ani hokejové hymny, ktoré pre Slovan Bratislava naspievali alebo zložili Karol Duchoň, Elán, Hex alebo Karpina, aj keď jednoznačne ide o fanúšikov klubu, nie sú žiadna sláva. Problémom je, že často vznikajú na zákazku. Výsledkom sú neúprimné pesničky, ktoré sa tvária, že burcujú ľudí, no v skutočnosti sú to umelé nepodarky, pri ktorých ostáva ironický úsmev na tvári. No stačí pustiť queenovské chorály We Are The Champions alebo We Will Rock You a vtedy nastane na štadióne skutočný var.
.anglické hymny
No existujú dobré športové songy. Sú to tie, ktoré rokmi zľudoveli. Dôkazom sú anglické a škótske futbalové kluby. Takmer každý z nich má svoju hymnickú pieseň.
Najznámejšou je Youll Never Walk Alone, ktorá patrí FC Liverpoolu a Celticu Glasgow. Keď ich fanúšikovia spustia na tribúnach, človeku prebehne po chrbte príjemné mrazenie. Pieseň Yo'ull Never Walk Alone pôvodne vznikla pre americký muzikál Carousel v roku 1945. Briti si ju obľúbili vďaka cover-verzii merseybeatovej legendy Gary and The Peacemakers z Liverpoolu a rýchlo si ju osvojili miestni fanúšikovia, ktorí ju dodnes spievajú pred každým zápasom. Ďalším slávnym futbalovým songom je Blue Is The Colour, ktorá je zároveň hymnou londýnskeho FC Chelsea. U nás je známa pod menom Zelená je tráva, ktorú kedysi pretextoval František Ringo Čech. Obe spomínané piesne vydržali do dnešných dní.
Briti majú dlhoročnú tradíciou v písaní oficiálnych hymien aj pre anglické futbalové mužstvo, ktoré sa od roku 1966 neúspešne pokúša o zlato na MS alebo ME vo futbale. Každé dva roky, či sa hrá o svet, alebo o Európu, vyrážajú do boja s novým songom s tým, že to tentoraz vyjde. A stále nič. „Tri levy na drese, Jules Rimet (meno futbalovej trofeje) stále žiari/Tridsať rokov bolesti/Nikdy nezastaví moje snívanie," spieva sa v jednej z najlepších reprezentačných piesní Three Lions. Hudbu k Three Lions napísal Ian Broudie, člen známej rockovej skupiny The Lighting Seeds, veľký fanúšik, ktorý, podobne ako veľa Angličanov, žije 24 hodín denne futbalom. Medzitým Angličania poslali svoj tím na šampionát s novými bojovými songmi, no populárnu Three Lions zatiaľ nik neprekonal.
Aký song bude teda hnať v prvej polovici mája našich hokejstov dopredu? Po troch nevydarených pokusoch to vyzerá, že sa ľudia prirodzene vrátia k My na to máme od Milana Špaňa, ktorý ju zložil pre svetový šampionát v Göteborgu. Hitom sa stala aj preto, že sa naši na švédskom turnaji skutočne činili. Refrén Nech bože dá, aj keď verklíkový, u nás zľudovel, a tak skoro ho nič nenahradí.
.život je hra
Kauzu „slovenská hokejová hymna" rozpútala ukážka pesničky od Kristíny Hej Slovensko, ktorá bola taká zlá, že jej kritici vytvorili protestnú skupinu na Facebooku. Nakoniec sa ukázalo, že hymna bola falošná a že po nej bude nasledovať tá skutočná. No ani Kristínina Life Is a Game nie je žiadne terno. Kritici je vyčítajú diskotékový rytmus, primitívny riekankový text, zlú angličtinu aj fujaru, ktorá má pripomínať, že pesnička patrí k slovenským hokejovým majstrovstvám. V skutočnosti je Life Is A Game nudná, beztvará, jednoducho, človek si po niekoľkonásobnom vypočutí nezapamätá ani notu. Asi ťažko sa z nej stane hit.
V médiách sa už objavili hlasy, že zodpovední ľudia z hokejového marketingu mali dať hymnu naspievať niekomu oveľa skúsenejšiemu, no pravdepodobne by to dopadlo úplne rovnako. Nezaujala ani neoficiálna hymna, ktorú pre Express nahrali a naspievali hip-hoperi z AMO s refrénom starého songu od Teamu. Aj tá znie príliš umelo na to, aby sa medzi ľuďmi ujala.
No predčasné je zúfať a už vôbec sa netreba rozčuľovať. Je to iba pieseň na šampionát, ktorá nič neznamená. S prvým úderom hokejky do puku nás začne zaujímať šport, nie pieseň. Možno sme zabudli, že autorom minuloročnej oficiálnej hymny Stuck On Replay pre hokejové MS v Nemecku bola skupina Scooter, ktorej diskotéková produkcia patrí medzi najhoršie, čo v hudbe kedy vzniklo.
.hudba v športe
História ukazuje, že turnajový hit sa píše nesmierne ťažko.
Každá olympiáda, každé majstrovstvá sveta vo futbale alebo hokeji majú svoju oficiálnu hymnu, no len veľmi málo je takých, ktoré prežijú samotný šampionát. Podarilo sa to len zopár jedincom. Freddie Mercury a operná diva Montserrat Caballé naspievali nesmrteľnú Barcelonu pre olympijské hry v roku 1992. Prežila aj baladická One Moment In Time v podaní skvelej speváčky Whitney Houston. Hit, ktorý vyšiel z pera hitmakera Alberta Hammonda sa dodnes viaže k roku 1988 a Olympiáde v Soule. Svojou popularitou vtedy tromfol aj oficiálny športový hymnus Hand In Hand od skupiny Koreana. No spomeniete si na hymny pre Atlantu, Atény, Sydney alebo Peking? Ani náhodou – titulné znelky olympiád pominuli s posledným zatvorením hlavného štadióna.
Šport a hudba nejdú príliš dohromady. Ak sa spojí, obyčajne vzniká gýč. Spomínate si na oficiálnu hymnu Interu Bratislava, ktorú kedysi spieval Pavol Hammel? Bola taká nudná a nezáživná ako žlto-čierny futbalový klub. Ani hokejové hymny, ktoré pre Slovan Bratislava naspievali alebo zložili Karol Duchoň, Elán, Hex alebo Karpina, aj keď jednoznačne ide o fanúšikov klubu, nie sú žiadna sláva. Problémom je, že často vznikajú na zákazku. Výsledkom sú neúprimné pesničky, ktoré sa tvária, že burcujú ľudí, no v skutočnosti sú to umelé nepodarky, pri ktorých ostáva ironický úsmev na tvári. No stačí pustiť queenovské chorály We Are The Champions alebo We Will Rock You a vtedy nastane na štadióne skutočný var.
.anglické hymny
No existujú dobré športové songy. Sú to tie, ktoré rokmi zľudoveli. Dôkazom sú anglické a škótske futbalové kluby. Takmer každý z nich má svoju hymnickú pieseň.
Najznámejšou je Youll Never Walk Alone, ktorá patrí FC Liverpoolu a Celticu Glasgow. Keď ich fanúšikovia spustia na tribúnach, človeku prebehne po chrbte príjemné mrazenie. Pieseň Yo'ull Never Walk Alone pôvodne vznikla pre americký muzikál Carousel v roku 1945. Briti si ju obľúbili vďaka cover-verzii merseybeatovej legendy Gary and The Peacemakers z Liverpoolu a rýchlo si ju osvojili miestni fanúšikovia, ktorí ju dodnes spievajú pred každým zápasom. Ďalším slávnym futbalovým songom je Blue Is The Colour, ktorá je zároveň hymnou londýnskeho FC Chelsea. U nás je známa pod menom Zelená je tráva, ktorú kedysi pretextoval František Ringo Čech. Obe spomínané piesne vydržali do dnešných dní.
Briti majú dlhoročnú tradíciou v písaní oficiálnych hymien aj pre anglické futbalové mužstvo, ktoré sa od roku 1966 neúspešne pokúša o zlato na MS alebo ME vo futbale. Každé dva roky, či sa hrá o svet, alebo o Európu, vyrážajú do boja s novým songom s tým, že to tentoraz vyjde. A stále nič. „Tri levy na drese, Jules Rimet (meno futbalovej trofeje) stále žiari/Tridsať rokov bolesti/Nikdy nezastaví moje snívanie," spieva sa v jednej z najlepších reprezentačných piesní Three Lions. Hudbu k Three Lions napísal Ian Broudie, člen známej rockovej skupiny The Lighting Seeds, veľký fanúšik, ktorý, podobne ako veľa Angličanov, žije 24 hodín denne futbalom. Medzitým Angličania poslali svoj tím na šampionát s novými bojovými songmi, no populárnu Three Lions zatiaľ nik neprekonal.
Aký song bude teda hnať v prvej polovici mája našich hokejstov dopredu? Po troch nevydarených pokusoch to vyzerá, že sa ľudia prirodzene vrátia k My na to máme od Milana Špaňa, ktorý ju zložil pre svetový šampionát v Göteborgu. Hitom sa stala aj preto, že sa naši na švédskom turnaji skutočne činili. Refrén Nech bože dá, aj keď verklíkový, u nás zľudovel, a tak skoro ho nič nenahradí.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.