Tak napríklad taká indická rikša. Tá motorová, ale iba tá s dvoma prednými svetlami (väčšinou majú jedno). To je úplné zvieratko. A keby ste to počuli zatrúbiť! Ako keď kačička zakváka. A čo taká električka? Vždy keď prídem po dlhom čase na Slovensko, máločo ma vie tak rozveseliť ako električka. Ako si tak cililinká, celá červená, (neznášam tie s reklamami!!!) a ide si po tých koľajniciach...a čo tak chrobáky a trabanty? A malé fiatky? (Počula som story, že vraj Marián Greksa mal kedysi jednu a vymontoval si predné sedadlo a šoféroval sediac na zadnom...) Nemáte chuť sa k niečomu takému pritúliť? Veď keby to tak nebolo, prečo by ľudia (a najmä ženy) dávali svojim autám mená? Mám kamarátku, ktorá sa o svojom aute nevyjadruje inak ako o Reném. „No, minule sme išli ja aj René do Galanty a zobrali sme aj Trevora...” (Trevor je jej pes...)...Už asi týždeň sa snažím kúpiť si starý moped. Najprv som chcela pioniera, ale nezohnala som v dobrom stave aj s papiermi za dobrú cenu, tak som si dnes bola pri Senci omrknúť pekného modrého Simsona...to je vám zvieratko! Veď to vyzerá úplne ako pásavec, s tou svojou vráskavou sedačkou. Nakoniec, chudáčik umrel priamo pred nami, ani nenaštartoval. Bolo mi ho ľúto, ale vedela som, že chorého Simsoníka nemôžem kúpiť, a tak sa pozerám ďalej po nejakých chudáčikoch, ktoré pamätajú časy minulé a romantické, oblé tvary alebo hranaté tvary, najmä nie tie moderné šikmé. Ako som tak pozerala na nete inzeráty, narazila som na krásneho garážovaného trabanta, zeleného, úplné zvieratko, žabka, zajtra ho pôjdem navštíviť do Malaciek. V podstate je to obdoba spolužitia s plyšovými medvedíkmi, ktorú sme prekonali v detstve – dnes som sa dozvedela jednu zaujímavú štatistiku, vraj tretina dospelých Slovákov spí s plyšovými zvieratkami. Predpokladám, že tie zvyšné dve tretiny majú zvieratkovské motorčičky a autíčka. V Nepále majú aj také úžasné malé lampičky, vyrobené z nejakého úžitkového recyklovaného plastu. Majú štíhle krky a idú do nich tie obrie baterky, ktoré sú bez srandy drahšie ako lampička samotná. Lenže, keď potom vypadne večer prúd, čo je v Nepále každý deň zaručené, v celej krajine ožívajú tieto zvieratká – sivé škaredé lampičky divného hranatého dizajnu. Pri nich ľudia posedávajú a popíjajú čaj na smiešnych malých stoličkách, ktoré sú čiastočne vyrobené z pneumatiky. Keď sa na ne dobre zadívate, vidno aj drážky a písmenká. To sú tiež zvieratká...
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.