Cez túto nepoetickú prizmu sa pozerám väčšinou aj na vtáčí spev. Hneď, ako sa na našom orechu koncom februára usalaší prvý škorec, už vidím jasne prierez jeho telom: prvé ostré neskorozimné lúče dopadajú na sietnicu jeho očí, na popud nervových synapsií sa hneď pustí do práce hypofýza, ktorá vzápätí stimuluje semenníky, tie s radosťou vylučujú samčie pohlavné hormóny a škorec začne vrzúkať. Neznesiteľne a nekonečne.
.estrogénmi za lepší spev!
Hormonálne znečistenie životného prostredia môže zasiahnuť do života niektorých tvorov skutočne nečakaným spôsobom. Je známe, že nadbytok týchto látok má na rozmnožovanie živočíchov zvyčajne negatívny vplyv. Napríklad samcom mnohých druhov rýb alebo obojživelníkov sa obyčajne naruší produkcia spermií a v semenníkoch sa im tvorí žĺtok potrebný na produkciu vajíčok. V poslednom čase však vedci zisťujú presne opačný fenomén. Keď vystavili samčeky škorcov syntetickým estrogénom, s ktorými môžu operence bežne prichádzať do kontaktu v zdevastovanom prostredí, ornitológovia sa nestačili čudovať. Samčeky spievali dlhšie a lepšie a ich spev bol podstatne komplikovanejší, precítenejší, umeleckejší, z čoho boli samičky úplne nadšené. Podrobnejší pohľad odhalil, že za všetko môže estrogénovým smogom zväčšené mozgové centrum, ktoré zodpovedá za spev. Táto zdanlivá výhoda si však vyžiadala aj svoju daň – samce začali chradnúť, keďže sa zjavne oslabila ich imunita. Tento „detail“ však povrchným samičkám absolútne neprekážal.
.rýchle hlasivky Hlasové ústroje vtákov sú štruktúrou analogické ľudskému hlasovému ústrojenstvu, ktoré máme uložené v hrtane a ktorého základ tvoria hlasivky. Zvuk vzniká činnosťou hlasivkových svalov a vplyvom tlaku vydychovaného vzduchu. Pri zovretí hlasiviek pod nimi vzniká pretlak (zhustený vzduch), zatiaľ čo nad hlasivkami je podtlak (zriedený vzduch). Podľa nových poznatkov však hlasový orgán nefunguje tak, ako sme sa kedysi učili – ako struny, ale môžeme ho skôr prirovnať k jazýčkovej píšťale. Prúd vzduchu sa totiž mení na tón zbližovaním alebo odďaľovaním spevavého orgánu. Vtáky medzi sebou používajú zložitú spevácku komunikáciu. Množstvo z nich dokáže bleskurýchlo meniť hlasitosť aj frekvenciu vyludzovaných tónov. Spevavce dokážu zmršťovať svoje hlasivky stokrát rýchlejšie, než my dokážeme mrkať očným viečkom. Americkí biológovia zistili, že práve vyššie ohovárané škorce ovládajú svoje vrzúkanie a škripotanie vďaka najrýchlejšie sa sťahujúcim sa svalom, aké boli kedy opísané. Podobné superrýchle svaly boli doposiaľ známe len u hadov štrkáčov, niektorých rýb a holuba hrivnáka. Rýchlosť však nie je všetko, ako nás poúčajú iné intímne činnosti. Často sa tiež vyskytuje tvrdenie, že spevavce sú akési supertvory, ktoré majú omnoho jednoduchšie ucho ako my, chýbajú im pery a do vydávania zvukov nezapájajú jazyk ani líca, napriek tomu majú vraj sluch a hlas lepší ako človek a keby si trúfli, do vrecka strčia každého operného speváka. No, neviem, bolo by možno zaujímavé vypočuť si napríklad hlasivkového svalovca škorca v speváckom súboji s Farinellim. neznesiteľný rev slávikov. Spev škorca nemusí ladiť každému, je to taký Rod Stewart našej avifauny. Zato slávik... Mimochodom, aj vy ste zajatcami prefláknutého názoru, že naším najlepším spevákom je práve tento operenec? Omyl, za najlepšieho speváka odborníci považujú škovránka lesného. Späť však k slávikovi. A najmä k faktu, že nie všetci považujú jeho spev za romantický. Svoje by vedeli rozprávať napríklad obyvatelia okrajových štvrtí Berlína, ktorí sú už alergickí na poetické slovné spojenie „klokot slávika“. Tamojšie sláviky totiž doslova vyrevujú do noci ako partia nachmelených turistov. Nemecký zoológ Henrick Brumm sa rozhodol, že poctivo odmeria hlasitosť slávičieho spevu. Zistil, že sláviky v hlučnom mestskom prostredí, napríklad v parkoch pri frekventovaných komunikáciách, pridávajú na hlasitosti až o 14 decibelov v porovnaní so slávikmi z odľahlých tichých kútov mesta. Najsilnejší spev, aký zaznamenal, mal silu 95 decibelov, čo je hluk porovnateľný s naštartovanou motorovou pílou alebo fujazdiacim nákladným autom. A čo na to európske normy? Podľa nich by sme si už nad 87 decibelov mali svoj citlivý sluch chrániť tlmičmi, aké obľuboval známy filmový závozník Otík.
.estrogénmi za lepší spev!
Hormonálne znečistenie životného prostredia môže zasiahnuť do života niektorých tvorov skutočne nečakaným spôsobom. Je známe, že nadbytok týchto látok má na rozmnožovanie živočíchov zvyčajne negatívny vplyv. Napríklad samcom mnohých druhov rýb alebo obojživelníkov sa obyčajne naruší produkcia spermií a v semenníkoch sa im tvorí žĺtok potrebný na produkciu vajíčok. V poslednom čase však vedci zisťujú presne opačný fenomén. Keď vystavili samčeky škorcov syntetickým estrogénom, s ktorými môžu operence bežne prichádzať do kontaktu v zdevastovanom prostredí, ornitológovia sa nestačili čudovať. Samčeky spievali dlhšie a lepšie a ich spev bol podstatne komplikovanejší, precítenejší, umeleckejší, z čoho boli samičky úplne nadšené. Podrobnejší pohľad odhalil, že za všetko môže estrogénovým smogom zväčšené mozgové centrum, ktoré zodpovedá za spev. Táto zdanlivá výhoda si však vyžiadala aj svoju daň – samce začali chradnúť, keďže sa zjavne oslabila ich imunita. Tento „detail“ však povrchným samičkám absolútne neprekážal.
.rýchle hlasivky Hlasové ústroje vtákov sú štruktúrou analogické ľudskému hlasovému ústrojenstvu, ktoré máme uložené v hrtane a ktorého základ tvoria hlasivky. Zvuk vzniká činnosťou hlasivkových svalov a vplyvom tlaku vydychovaného vzduchu. Pri zovretí hlasiviek pod nimi vzniká pretlak (zhustený vzduch), zatiaľ čo nad hlasivkami je podtlak (zriedený vzduch). Podľa nových poznatkov však hlasový orgán nefunguje tak, ako sme sa kedysi učili – ako struny, ale môžeme ho skôr prirovnať k jazýčkovej píšťale. Prúd vzduchu sa totiž mení na tón zbližovaním alebo odďaľovaním spevavého orgánu. Vtáky medzi sebou používajú zložitú spevácku komunikáciu. Množstvo z nich dokáže bleskurýchlo meniť hlasitosť aj frekvenciu vyludzovaných tónov. Spevavce dokážu zmršťovať svoje hlasivky stokrát rýchlejšie, než my dokážeme mrkať očným viečkom. Americkí biológovia zistili, že práve vyššie ohovárané škorce ovládajú svoje vrzúkanie a škripotanie vďaka najrýchlejšie sa sťahujúcim sa svalom, aké boli kedy opísané. Podobné superrýchle svaly boli doposiaľ známe len u hadov štrkáčov, niektorých rýb a holuba hrivnáka. Rýchlosť však nie je všetko, ako nás poúčajú iné intímne činnosti. Často sa tiež vyskytuje tvrdenie, že spevavce sú akési supertvory, ktoré majú omnoho jednoduchšie ucho ako my, chýbajú im pery a do vydávania zvukov nezapájajú jazyk ani líca, napriek tomu majú vraj sluch a hlas lepší ako človek a keby si trúfli, do vrecka strčia každého operného speváka. No, neviem, bolo by možno zaujímavé vypočuť si napríklad hlasivkového svalovca škorca v speváckom súboji s Farinellim. neznesiteľný rev slávikov. Spev škorca nemusí ladiť každému, je to taký Rod Stewart našej avifauny. Zato slávik... Mimochodom, aj vy ste zajatcami prefláknutého názoru, že naším najlepším spevákom je práve tento operenec? Omyl, za najlepšieho speváka odborníci považujú škovránka lesného. Späť však k slávikovi. A najmä k faktu, že nie všetci považujú jeho spev za romantický. Svoje by vedeli rozprávať napríklad obyvatelia okrajových štvrtí Berlína, ktorí sú už alergickí na poetické slovné spojenie „klokot slávika“. Tamojšie sláviky totiž doslova vyrevujú do noci ako partia nachmelených turistov. Nemecký zoológ Henrick Brumm sa rozhodol, že poctivo odmeria hlasitosť slávičieho spevu. Zistil, že sláviky v hlučnom mestskom prostredí, napríklad v parkoch pri frekventovaných komunikáciách, pridávajú na hlasitosti až o 14 decibelov v porovnaní so slávikmi z odľahlých tichých kútov mesta. Najsilnejší spev, aký zaznamenal, mal silu 95 decibelov, čo je hluk porovnateľný s naštartovanou motorovou pílou alebo fujazdiacim nákladným autom. A čo na to európske normy? Podľa nich by sme si už nad 87 decibelov mali svoj citlivý sluch chrániť tlmičmi, aké obľuboval známy filmový závozník Otík.
.ráno spievajú len askéti
Takmer pre všetky spevavce je spev za svitania jedinečnou príležitosťou, ako sa pomancovať pred samičkami a zároveň odradiť konkurenciu. Občas to však neplatí. Belgickí ornitológovia zistili, že 36 % vtákov, ktoré ľudia prikrmovali, s prehľadom buď úplne ignorovalo svoj ranný spevácky rituál, alebo naň kašľalo štvornásobne častejšie, než ostatné nekŕmené vtáky. Napriek tomu však nemôžeme byť optimisti a musíme rátať s tým, že časom možno dopadneme ako Berlínčania. Vedci totiž tvrdia, že operence všeobecne spievajú hlboko pod svoje schopnosti, takže majú ešte dostatok rezerv na mobilizáciu do hlasového súboja so sokmi. V tom prípade sa to tu pravdepodobne zmení na hlučný Babylon, kde sa všetky zvuky zlejú do jedinej neidentifikovateľnej a neznesiteľnej kakofónie. A komu môžeme poďakovať za toto potenciálne narastajúce riziko? Opäť len ľudskému pokoleniu. Veď keby sme tak nelomozili, operence by spievali pekne piánko, tak ako za čias Karla Hynka Máchu. Nakoniec teda nezostáva iné, len si povzdychnúť s klasikom českého ľudového humoru: Je krásný den – slunce pálí, kytky smrděj a ptáci řvou!
Autor je zoológ.
Autor je zoológ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.