Rád nerobím nič
Chvíľu čítať knihu, chvíľu pozerať televízor, znovu knihu, nemusieť sa obliekať, holiť, ostať v pyžame celý deň, to je úžasné. Čítam pri hudbe, vtedy nezaspím. Keď pracujem, spím málo. Spať chodím tak o pol štvrtej. Najčerstvejší som po dvoch hodinách spánku, po štyroch už menej. A keď mám voľno a pospávam dlhšie, tak som úplne tupý.
Som kinoman a teleman
Keď pozerám pekne urobený film, nehodnotím, prežívam ho. Ak ho chcem hodnotiť, pozriem si ho ešte raz. Napríklad pri Aronofskom (Čierna labuť) som sa bavil. Chcel som pochopiť aj Šeherezádu, donútil som sa na to pozrieť. Je to rozprávka, únik, u nás zapracovalo aj volanie génov, veď Turci sa to tu snažili obsadiť. Mimochodom, niečo podobné sa teraz deje v Amerike s jednou béčkovou mexickou telenovelou.
Pohyb so psami mi chýba
Keď sa pozerám na svoj život, vždy som sa do niečo úplne vložil a keď sa to skončilo, tak som sa od toho radšej celkom odrezal. O moje psy som prišiel v čase, keď som skončil aj dekanovanie, povedal som si, že teraz teda začnem znovu pracovať. Ale režisér len sedí a postáva. So psami som aj behal. Potiahli ma, donútili ma, chodil som oveľa viac.
Milujem ženy
Dostávam sa do veku Goetheho, keď písal Fausta a Margarétu, do takej zvláštnej konštelácie vzťahov. Ako ten Don Juan v štádiu, keď srdce a myšlienky sú ešte mladé, fyzicky je to však kdesi inde. Keby som o sebe nakrútil film, tak by ma nehral jeden herec. Moje vnútro je jednotné, ale moja realizácia života je radikálne odlišná podľa vzťahov, prostredí a tém, ktorými žijem. Len vnútorný hlas by bol rovnaký, lebo keď snívate, keď sa na seba pozeráte zvnútra, strácate vekovú koreláciu. Vnímate len tie ideogramy, len emóciu, ktorá ich sprevádza. Zabúdate vnímať realitu, preto sa musíte ráno postaviť pred zrkadlo a povedať si, nezabudni, takto vyzeráš.
Mám rád dobré víno
To je tiež neresť? Môžem potvrdiť príslušnosť k tomuto teritóriu, že slovenské vína sa kvalitatívne zmenili k lepšiemu. Treba chodiť do dobrých vinoték a zoznamovať sa. Moja posledná skúsenosť s vínom... to radšej nebudem hovoriť.
Pestujem si čiernu dieru
Čokoľvek som zbieral, to niekde zostalo. Keď sú to radikálnejšie bývalé manželky, tak to vyhodia. Keď sú menej radikálne, tak to nájdem po dvadsiatich rokoch tam, kde som to položil. Oba varianty sa mi stali. Napríklad Zdena (pozn. red.: Studénková) mi dala do kontajnera všetkých sedem verzií literárneho a tri technického scenára Domu v stráni, že aj tak to už v živote nebudem točiť. Má pravdu, a koho už dnes zaujíma história nejakej myšlienky. Ťažko sa zbavujem niektorých vecí, je v tom neporiadok. Nemám rád systém. Na mojom stole sa veci strácajú ako v čiernej diere.
Mám nákladný život
Vždy som všetko potrovil a nechal tak. Mám desať košieľ, z ktorých som zatiaľ nosil len dve. Rád nosím to isté, iba keď už zo mňa cverny trčia a je to spoločensky neúnosné, tak idem a kúpim z každého kusa po päť. Aj zľavu mi dajú, myslia si, že som nejaký blázon, a že prídite zas. Najskôr o rok.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.