Nejdeme predsa chváliť deň pred večerom a kto chce psa biť, palicu si aj tak nájde. Frazeologizmy sú super, poetizujúce, oduševnené, esencia skúsenostného poznania nášho druhu uzatvorená do ustálených slovných spojení, ktoré si vystačia samy osebe.
Najradšej mám tie, ktoré boli pôvodne účelovými prirovnaniami a neskôr sa z nich stali univerzálne vyjadrenia. Pocitu, skúsenosti, poznania, nie je dôležité čoho presne, ak fungujú. Ak nefungujú, napríklad preto, že sú použité zle, aj tak dobre, lebo aspoň dobre znejú.
Ak by som si mohol vybrať, ktorou literárnou postavou by som chcel byť, volil by som medzi Samom Spadom z Maltézskeho sokola a tetou Kateřinou zo Saturnina. Spadom, lebo žiadny básnik nie je drsnejší, a tetou Kateřinou pre okamžitú schopnosť nájsť ten správny frazeologizmus, najlepšie hneď niekoľko v jednej vete a všetkých plnovýznamových. Sam Spade ich tvorí, teta Kateřina sa stará o to, aby tie, čo už existujú, nezapadli. Sypú sa z nej, len taký fukot, a nech je teta Kateřina aj otravná, ako preskakujúca platňa, jedno sa jej uprieť nedá. Ťah na bránu. Frazeologizmy tety Kateřiny sú nadčasové. Tie najlepšie a najzábavnejšie frazeologizmy, žiaľ, nemajú dlhú záručnú lehotu, často sa viažu k čomusi natoľko špecifickému, že platia len vďaka spoločnej skúsenosti, bez nej stratia význam. Šťastného beatnika v konopnom poli to asi nepostretne, ani zimu z ruského filmu, ale taká mužná atlétka z NDR má svoje dni zrátané, hoci bola úžasná a bude mi za ňou smutno.
Našťastie, s každým mŕtvym frazeologizmom vznikajú nové. Tento som zachytil naposledy a nemôžem sa ho nabažiť. Čašník pri vedľajšom stole netrafil ani raz. Priniesol síce objednávku, ale všetko bolo zle. „Je kompetentný ako predavačka v Panta Rhei,“ povedal ktosi na jeho adresu a ja som sa na tú chvíľu prestal cítiť osamelo. Predsa len na svete nie som sám.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.