Píše Csaba G. Kiss


Maďarský a slovenský nacionalizmus  akoby boli dve vajcia. Majú podobné závity a skrutky. Dnes polemika  o základnom zákone menej zaujíma občanov Maďarska. Závažnejšie sú starosti každodenného života, človek, ktorý žije očarený spotrebou, predsa nie je veľmi vnímavý na národnú symboliku a otázky identity. 
Pritom v istom zmysle ide o možnosť začať znova. Väčšia časť krajiny je sklamaná tým, čo sa udialo po roku 1990, a to nezávisle od toho, že Maďarsko získalo späť svoju suverenitu a jeho občania viac ako dvadsať rokov žijú v demokratickom právnom štáte. Hodlám pripojiť  niekoľko poznámok  k pripravovanej preambule. Podľa mňa je potrebná, lebo roku 1989 vytvorená dočasná ústava  (v skutočnosti prepísaná do posledného písmena)  nemá takýto vstup. Nenačrtli sme  jednoznačný predel medzi diktatúrou a demokraciou. Ale text navrhnutej preambuly je dlhý. Rozsahom ďaleko prekonáva  ostatné ústavy v stredovýchodnej Európe. Nazývajú ju Národným vyznaním, a to sa mi nepozdáva. Tu by sa nemalo hovoriť o viere, ale o spoločných hodnotách. Nie kvetnatými slovami, ale jednoznačne súhrnne vyjadreným odkazom  maďarského historického dedičstva.  
Jednou z najťažších otázok je, odkedy Maďari evidujú právnu kontinuitu svojho štátu. Predsa 19. marca 1944 (nemeckou okupáciou)  krajina stratila svoju suverenitu a získala ju späť iba ukončením sovietskej okupácie. Inak, kontinuita štátnosti je jednou z výnimočných hodnôt maďarských dejín. A práve slovenský jazyk  nám môže pomôcť pri pochopení, že je to veľmi zložitá otázka. Slovenčina inak pomenúva Maďarsko (Uhorsko) do roku  1920 a Maďarsko po roku 1920. Po maďarsky oboje nazývame Maďarskou krajinou (Magyarország). Inými slovami: v slovenčine sa popiera  kontinuita medzi prvým a druhým; stará krajina  bola vlasťou národov (hoci po roku 1867 aj macošskou), ale po skončení prvej svetovej vojny v nej zvýšilo už len málo Nemaďarov. Vo francúzskom texte mierovej zmluvy sa však píše Hongrie a po slovensky Maďarskom nazývaná krajina sa pokladá za nástupnícky štát  onoho Uhorska,  čiže  uznáva  sa právna kontinuita štátu. Môžeme teda povedať, že celkom presný nie je ani slovenský, ani maďarský jazyk. Slovenčine je v tom najbližšia čeština. Chorváti  už po maďarsko-chorvátskom vyrovnaní (1868) Maďarskú krajinu často nazývajú Magjarska a v diele vojvodinských historikov s názvom Dejiny Maďarov,  vydanom roku 2002,  táto krajina zas už aj po Moháčskej bitke dostala názov Mađarska. 


Autor je kultúrny historik a univerzitný profesor, žije v Budapešti.