Nebo a peklo Josha T. Pearsona

Ide totiž o mimoriadny album.

Keď pred pár rokmi Josh T. Pearson prišiel na Pohodu, väčšinu času pred svojím neskorým vystúpením sedel v bekstejdži a niečo si čítal. Občas prišiel odzadu k pódiu, chvíľu počúval a potom sa rýchlo vrátil k svojej knihe. Napriek tomu bol neprehliadnuteľný. Štíhly muž v čiernom saku s dlhými vlasmi a ešte dlhšou bradou. A s veľkým krížom na krku. Hral až v nedeľu ráno ako úplne posledný. Dlho si ladil gitaru, ako keby mal trému, potom sa zdalo, že sa modlí a nakoniec spustil. Zvláštne pesničky, sčasti hovorené, šepkané a kričané, sčasti spievané čistým, zvučným hlasom. Nebolo možné nezapamätať si ho.
Neskôr sme sa viackrát stretli na festivaloch All Tomorrow's Parties v Anglicku. Tam už boli jeho vystúpenia trochu disciplinovanejšie, ale nie menej intenzívne. Josh a jeho kamarát a producent Peter Šašala hovorili o pripravovanom albume, Peter dodával, že Josh má úžasné nové pesničky a že album bude prekvapivý a silný. Bral som to trochu s rezervou, no keď som počul prvé nahrávky, bolo jasné, že Peter nepreháňal. The Last Of The Country Gentlemen  skutočne taký je. Prekvapivý a silný.
Josh T. Pearson pochádza z Texasu, kde vyrastal v rodine prebudeneckého kazateľa. Hoci si neskôr od tejto tradície vytvoril odstup, hlboká viera v Boha zostala. V roku 2001 vydal so svojou vtedajšou kapelou Lift To Experience dvojalbum s veľavravným názvom The Texas-Jerusalem Crossroads. Potom sa na niekoľko rokov odmlčal, pretĺkal sa životom, živil sa manuálnou prácou a nakoniec sa presťahoval do Európy. Občas, a vždy s veľkou bázňou, vystúpil – napríklad na Pohode a na All Tomorrow's Parties – a zase zmizol. V roku 2007 len tak mimochodom naspieval vokály v dvoch pesničkách na albume Bat For Lashes Fur And Gold.
Minulý rok podpísal zmluvu s renomovaným vydavateľstvom Mute Records, v priebehu dvoch dní nahral album, ktorý vyšiel pred pár týždňami.
The Last Of The Country Gentlemen obsahuje sedem pesničiek neobyčajnej krásy. Josh je brutálne autentický. Sú to piesne o láske a démonoch, o sklamaní, rozchodoch, hľadaní, miestami aj o zúfalstve. Melódie akoby kopírovali spevákov dych: spieva, ale máte pocit, že rozpráva. Často prechádza do ledva počuteľného šepotu a vtedy je to najsilnejšie. Najjednoduchším možným spôsobom sa sprevádza na gitare, len občas zaznejú majstrovsky a citlivo zaranžované sláčiky, ktoré na album dodal Warren Ellis, hudobný maestro od Nicka Cava (a z austrálskej kapely Dirty Three, s ktorou v „tichom" medziobdobí Josh T. Pearson nahral spoločný „split" singel). Tri piesne na albume presahujú desať minút, no počúvajúc Joshov spev čas nevnímame. Dlhšie inštrumentálne pasáže, v ktorých sa akože „nič nedeje" potrebujeme na to, aby sme prijali a strávili sugestívne texty a opatrne vykročili k ďalším slohám. „Sweetheart, I Ain't Your Christ," spieva Josh v rovnomennej piesni. V ďalšej (Honeymoon Was Great: I Wish You Were Her) sa vyrovnáva s ničivou túžbou po inej žene než tej, ktorú si práve berie za manželku. V piesni Country Numb o modlitbu nádeje za svoju vrávoravú myseľ. Josh T. Pearson sa pohybuje medzi nebom a peklom, pričom v ňom samom je jedno aj druhé. Nenachádza rýchle riešenia ani núdzové východy. Len spieva a hrá sugestívne, s pokorou, nenápadne a preto s veľkou silou.

"Ako keď prekliaty anjel spieva nad púštnou búrkou," povedala o albume Natasha Khan alias Bat For Lashes. K tomu niet čo dodať.