Einar Örn, nielen Sugarcubes

Tá scéna nebola veľká a dnes sa spája s filmom Fridrika Thóra Fridriksona Rokk í Rekjavík, hoci v čase, keď sa film začal premietať v kinách, už táto scéna prakticky neexistovala. Od pätnástich rokov som hrával punk. Jedného večera, konkrétne 8. marca 1981, sme sa s kamarátom Bragim Ólafssonom rozhodli, že založíme kapelu Purkurr Pilnik. Na druhý deň sme mali prvý koncert na našom gymnáziu, kde sme zahrali 9 piesní. O dva týždne sme boli v štúdiu, nahrali sme 10 piesní a 1. mája vyšiel náš prvý album. Išlo to všetko veľmi rýchlo. Kapela existovala 18 mesiacov, vydali sme dve elpéčka a dva single. A každý týždeň sme odohrali dva koncerty. 
V roku 1982 som zmaturoval a išiel som študovať do Londýna. O rok neskôr Ási Jonsson z hudobného vydavateľstva Gramm vytvoril niečo ako superskupinu", ktorá mala pôvodne zahrať iba raz, v poslednom vysielaní jeho hudobného programu v rádiu. Hrali v nej členovia kapiel Theyr, Medúsa, Spílafifl, mladučká speváčka Björk z kapely Tappi Tíkarrass a ja. Kapele sme dali názov K.U.K.L. a nakoniec existovala tri roky. Vydali sme album v londýnskom vydavateľstve Crass Records a vďaka tomu sme sa stali súčasťou európskej anarchisticko-punkovej scény. Ja som žil v Londýne, zvyšok kapely v Reykjavíku. Keď tu mal K.U.K.L. koncert spolu s Psychic TV, ja som ho celý odspieval z Londýna do telefónu. (Smiech.) Cez leto sme veľa koncertovali v Európe, vozili sme sa v minivane, niekedy sme nemali čo jesť... Boli to divoké roky.

.sugarcubes a Smekkleysa

V roku 1986 som dokončil štúdiá a vrátil som sa do Reykjavíku. Trávili sme veľa času s Björk a s Thórom Eldonom (jej vtedajším partnerom  pozn. red.), rozprávali sme sa o umení a rozhodli sme sa založiť firmu, ktorá by bola nástrojom pre naše aktivity. Tak vzniklo vydavateľstvo Smekkleysa. Jeho súčasťou bola okrem iného aj kapela, ktorú sme dali dokopy z členov K.U.K.L. a Purkurr Pilnik. Vyšli sme z anarchistického undergroundu a začali sme hrať surealistický pop. Kapela sa volala Sykurmolarnir, po anglicky Sugarcubes a v Smekkleysa sme hneď nahrali aj prvý album. Môj kamarát Derek Birkett z anglickej kapely Flux Of Pink Indinads vtedy založil vydavateľstvo One Little Indian a nutne potreboval kapelu, ktorej album by mohol hneď vydať. Tak som mu ponúkol Sugarcubes. Album bol však nahratý v islandčine a on chcel, aby sme ho urobili v angličtine. Tak sme to v Londýne celé premixovali. Prvým singlom Sugarcubes bola pesnička Birthday a tá sa ukázala ako dosť úspešná. Všetko to išlo prirodzene, nič sme neplánovali, nikdy sme nemali manažéra. Môj brat sa staral o účtovné a organizačné veci. Nikdy sme nemali žiadny marketingový plán. Celý ten čas sme žili na Islande a odtiaľto sme cestovali na koncerty a turné. 
Sugarcubes bol surrealistický kolektív, nerobili sme nič, s čím by všetci nesúhlasili. Veľa sme koncertovali a je zázrak, že sa nám podarilo nahrať tri albumy. Boli sme na veľkom turné s New Order a Public Image Limited a potom s U2 a Public Enemy. Nebol to biznis, užívali sme si to, všade sme so sebou brali menej známe islandské kapely a z peňazí, čo sme zarobili, sme financovali projekty vydavateľstva Smekkleysa. Keď sa peniaze minuli, mohli sme vydať ďalší album, aby sme zase niečo zarobili. Ale to bolo pre nás neprijateľné. My sme priatelia, nie obchodní partneri a hudbu by sme kvôli peniazom nikdy nerobili. 

Koniec Sugarcubes v roku 1992 nebol žiadnou tragédiou ani sklamaním. Robil som nejaký čas v bare, chvíľu som bol novinárom, v marci 1995 som založil prvú internetovú kaviareň na Islande. Od roku 1997 spolupracujem s Björk, neskôr som s Damonom Albarnom robil hudbu k filmu 101 Reykjavík. Práve z toho vznikol projekt Ghostigital. Damon chcel, aby som ja urobil basy a bíty a že on k tomu dodá melódie. To sme aj urobili, a nahrávky sme potom ponúkli islandským muzikantom na remixy. Jeden track urobil elektronický producent Curver. Keď som si to vypočul, bolo to presne to, čo by som chcel robiť. Spolupracujeme s Curverom dodnes. Ja vytvorím nejaké hudobné a textové schémy a Curver ich potom spracuje. Sú to podľa nás normálne popové pesničky. Ja som vlastne vždy robil popmusic...

Einar Örn Benediktsson / Jedna z kľúčových postáv islandskej hudobnej scény, spevák, rapper, trubkár a performer. Ako tínedžer založil kapelu Porkurr Pilnik, z ktorej neskôr vyrástla skupina K.U.K.L. so speváčkou Björk. Spolu s ňou v roku 1986 založili skupinu Sugarcubes, prvú islandskú kapelu, ktorá sa stala známa v celom (hudobnom) svete. Keďže kapela nechcela robiť umelecké kompromisy, v roku 1992 oficiálne skončila, hoci jej členovia spolupracujú a spolu vlastnia vydavateľstvo Smekkleysa. Einar je súčasťou elektronického projektu Ghostigital, v ktorom hrá aj jeho syn Kaktus. Žije v Reykjavíku a je poslancom mestského zastupiteľstva za Najlepšiu stranu (Besti flokkurin).