Nad Pešťou sa blýska

Maďarský premiér Viktor Orbán na to ide pomerne rázne. Jeho vláda predložila návrh textu, otvorila celonárodnú diskusiu a do mesiaca, čiže cez veľkonočné sviatky, chce novú ústavu aj schváliť. Prekvapenie sa nekoná a hlavným partnerom pre Viktora Orbána na diskusiu o ústave nie je opozícia ani právnici, ale ľud. Podľa tlače naklonenej vláde už ľudia premiérovi poslali okolo milióna návrhov, ako text zmeniť a Viktor Orbán vyhlásil, že je ochotný robiť menšie ústupky. Zdá sa napríklad, že volebný hlas „rodičov za deti“ sa odkladá. Zrejme nie ani tak kvôli liberálnym kritikom. Dôvodom sú Rómovia.

Pozrime sa však bližšie na samotný text. Najmä, ak sa nová ústava má priamo dotknúť aj časti obyvateľov Slovenska a slovenská tlač sa zatiaľ maďarskému ústavodarnému snemu príliš nevenuje.

Ústava sa po novom nazýva základný zákon, čo je inšpirované nemeckým vzorom. Preambula sa nazýva národným vyznaním, čo viac ako politický pripomína skôr náboženský text. Samotná preambula je pomerne dlhá (preklad textu uverejňujeme vo vedľajšom texte) a jej cieľom je definovanie maďarskej identity. Historicky ju definujú tri veci: pamiatka svätého Štefana, prvého uhorského kráľa, pamiatka protikomunistického povstania z roku 1956 a vyhlásenie právnej diskontinuity s obdobím, keď Maďarsku vládli komunisti alebo krajinu okupovali nacisti. Tým sa Maďarsko podobá na Poľsko, ktoré svoje republiky tiež počíta tak, že obdobie ľudovodemokratickej komunistickej vlády neráta. Privlastnením „koruny svätého Štefana“ zase Maďari oberajú iné uhorské národy aj o ich symbol. Preambula tiež zasadzuje Maďarsko (v doslovnom preklade Maďarskú krajinu) na mapu Európy, ktorú Maďari po „stáročia bránili“. 

Hodnotami, ktoré sa najviac vyzdvihujú, sú „náboženské tradície krajiny“, národná jednota, maďarský jazyk a ľudská dôstojnosť. Do preambuly sa tiež dostalo odsúdenie zločinov obidvoch totalít, romantizovanie prírody a geografickým ohraničením týchto „maďarských hodnôt“ je Karpatská kotlina. Tak ako sa preambula začína prvými slovami maďarskej hymny („Bože, žehnaj Maďarov“), tak je zakončená sloganom „Nech je mier, sloboda a porozumenie“. 

Nová ústava má viacero špecifík, ku ktorým ťažko hľadať paralely. Jej súčasťou má byť opis a obrázok štátneho znaku a vlajky, ale aj noty s textom národnej hymny. Maďarsko sa chce zaviazať aj k ochrane „posunkovej reči nepočujúcich a nemých“ ktorú považuje za „súčasť maďarskej kultúry“. V spore medzi individualizmom a záujmami celku sa autori zjavne klonia na stranu štátu a spoločnosti. Okrem iného zaznie aj takmer kennedyovské: „každý je zodpovedný sám za seba v súlade so svojimi schopnosťami“ a „povinný prispievať k plneniu štátnych a spoločenských úloh podľa svojich možností“. 

V „základných klauzulách“ ústavy, ktoré tvoria články označené písmenami od A po S za preambulou, sa našlo miesto aj na vyhlásenie, že krajina funguje podľa princípu vyrovnaného, transparentného a udržateľného hospodárenia a zabezpečí férovú hospodársku súťaž, pričom „zasiahne proti zneužitiu ekonomickej moci a bude chrániť práva spotrebiteľov“. Maďari tiež pravdepodobne budú mať v ústave vymenované všetky tri národné sviatky a ochranu manželstva. Čo však, podľa všetkého, nebude znamenať zrušenie registrovaného partnerstva osôb rovnakého pohlavia.  

Najvážnejšími časťami novej ústavy, ktoré by mali zaujímať aj Slovensko, sú časti týkajúce sa dvojakého občianstva. Samotná ústava síce nerieši priamo ústredný problém sporu – udelenie volebného práva „zahraničným Maďarom“ – ale priamo mu otvára cestu. A ako je známe z minulotýždňových vyhlásení premiéra Orbána, pre vládu Fideszu je tento návrh už hotová vec. 

Nová ústava najskôr v článku D vyhlasuje, že Maďarsko „nesie zodpovednosť za osud Maďarov žijúcich mimo hraníc“ a pomáha ich rozvoju. Tam sa to však nekončí. Podľa článku G „Maďarsko chráni svojich občanov“, dokonca „každý maďarský štátny občan má právo na to, aby ho Maďarsko chránilo počas pobytu v zahraničí“ (článok XXV). Občan je za to „povinný brániť svoju vlasť“, pričom maďarská republika plánuje „vydržiavať systém armádnych dobrovoľníkov na dobrovoľnej báze“ (tento článok je súčasťou časti o občianstve). Pointou celého systému je napokon predsa len volebné právo: maďarská ústava totiž garantuje rovnosť nielen voliť, ale aj byť volený (článok XXI), čo v praxi znamená, že slovenský občan maďarskej národnosti môže zasadať v dvoch národných parlamentoch, prípadne môže svoju kariéru oživiť cez Európsky parlament trebárs na kandidátke Fideszu. A to je vec, ktorá si zaslúži pozornosť nielen susedských európskych krajín. V Európe síce existujú rôzne precedensy, ale niečo podobné nenájdeme. V írskom Senáte napríklad sedia piati kooptovaní senátori, ktorí zastupujú severné Írsko, ktoré je súčasťou Veľkej Británie, nikto ich však nevolí. Vyberá a menuje ich premiér. Maďari prekračujú aj túto dostatočne nezvyklú hranicu. A keďže voľby do europarlamentu určujú európske pravidlá, Slovensko by malo otázku otvoriť na pôde EÚ. Napísali sme to už pred pár týždňami, dnes to však možno podoprieť konkrétnymi citátmi z ústavy: Viktor Orbán otvorene ponúka mapu budúcich konfliktov. Slovenska sa už netýka iba „kampaň Jobbiku“ na našom území, ale aj „ústavné garancie“, ktoré dávajú Maďarom právo priamo zastupovať slovenských občanov na pôde parlamentu iného štátu. 

Z európskych pomerov sa vymykajúci duch textu zdôrazňujú aj ďalšie časti návrhu ústavy. Spomeňme aspoň tie, ktoré pri viacerých voľbách (napríklad generálneho prokurátora) predpokladajú ústavnú väčšinu. Ústavní právnici zväčša uvažujú o ústavách presne naopak: ich znenie má umožniť ľahký výkon moci a s ústavnou väčšinou skôr šetriť. Napokon, kto bude mať zo znefunkčnenia volieb prospech?

Pozoruhodný je aj záver: posledných desať článkov predloženého návrhu ústavy sa týka maďarskej armády, bezpečnostných služieb, rozhodovaní o účasti na vojne, vyhlásenia mimoriadneho stavu, obrany či neočakávaného útoku. Azda žiadna iná moderná ústava nevenuje použitiu armády vo svojom texte taký rozsah, žiadna tak detailne neopisuje povinnosť „zasiahnuť adekvátnymi a pripravenými ozbrojenými silami“, ani nepredpokladá uplatňovanie moci počas mimoriadneho stavu. Svojím rozsahom tieto články ďaleko presahujú nielen ustanovenia o prokuratúre, ale detailnosťou prekonávajú aj ústavné práva a slobody.  

Žiaľ, pozoruhodný je nielen text navrhovanej ústavy, ale aj pasivita slovenskej vlády. Hoci je už mesiace jasné, že Maďarsko chce poskytnúť zahraničným Maďarom volebné právo, vláda Ivety Radičovej nijako zvlášť nereaguje a slovenský minister zahraničia si dodnes ani len nepredvolal maďarského veľvyslanca do svojej kancelárie, aby mu vysvetlil dianie v Bupadešti. Nejde náhodou o rovnakú nedospelosť pri spravovaní štátu, ako keď v opačnom extréme rokoval slovenský parlament o výrokoch poslancov Jobbiku? Neostáva než dodať, že pre ústavné želanie „nech je mier, sloboda a porozumenie“ je treba niečo urobiť. V Budapešti, ale aj v Bratislave.  ______________________________________ Text preambuly  My, príslušníci maďarského národa, na začiatku nového milénia, so zodpovednosťou za všetkých Maďarov, vyhlasujeme nasledovné:  Sme hrdí na to, že náš kráľ svätý Štefan pred tisíc rokmi položil maďarský štát na pevné základy a z našej domoviny vytvoril súčasť kresťanskej Európy. Sme hrdí na našich predkov, ktorí bojovali za prežitie, slobodu a nezávislosť našej krajiny. Sme hrdí na vynikajúce intelektuálne výkony maďarských ľudí. Sme hrdí na to, že náš národ po stáročia bránil Európu v bojoch a svojím nadaním a usilovnosťou obohatil jej spoločné hodnoty. Uznávame úlohu kresťanstva pri zachovaní národa. Ctíme si rôzne náboženské tradície našej krajiny. Sľubujeme, že zachováme duchovnú a intelektuálnu jednotu nášho národa, ktorý bol týraný v búrkach minulého storočia. Podstupujeme, že budeme opatrovať a ochraňovať naše dedičstvo, maďarskú kultúru, náš jedinečný jazyk, hodnoty vytvorené ľuďmi a dané prírodou v Karpatskej kotline. Berieme zodpovednosť za našich potomkov, preto starostlivým využitím našich materiálnych, duševných a prírodných zdrojov budeme chrániť životné podmienky tých, ktorí prídu po nás. Veríme, že naša národná kultúra je bohatým prínosom pre rôznorodosť európskej jednoty. Ctíme si slobodu a kultúru iných národov, a budeme sa snažiť o spoluprácu so všetkými národmi sveta. Vyznávame, že základom ľudskej existencie je ľudská dôstojnosť. Vyznávame, že sloboda jednotlivca sa môže rozvinúť len v spolupráci s ostatnými. Vyznávame, že najdôležitejším rámcom nášho spolužitia je rodina a národ, základné hodnoty našej spolupatričnosti sú vernosť, viera a láska. Vyznávame, že základom sily spoločenstva a základom cti každého človeka sú práca a výkony ľudského ducha. Vyznávame príkaz pomáhať bezvládnym a chudobným. Vyznávame, že spoločným cieľom občana a štátu je naplnenie mieru, bezpečnosti, poriadku, spravodlivosti a slobody. Vyznávame, že skutočná vláda ľudu je len tam, kde štát slúži svojim občanom, ich záležitosti spravuje spravodlivo, bez zneužitia a zaujatosti. Ctíme si výdobytky našej historickej Ústavy a Svätú Korunu, ktorá stelesňuje kontinuitu maďarskej ústavnosti. Neuznávame pozastavenie našej historickej ústavy z dôvodu cudzej okupácie. Popierame premlčanie neľudských zločinov, ktoré boli voči maďarskému národu a jeho občanom spáchané počas vlády  národnosocialistických a komunistických diktatúr. Neuznávame právnu kontinuitu komunistickej ústavy z roku 1949, ktorá bola základom tyranskej vlády, preto vyhlasujeme jej neplatnosť. Súhlasíme s poslancami prvého slobodného Národného zhromaždenia, ktorí vo svojom prvom uznesení vyhlásili, že naša dnešná sloboda vyklíčila z nášho povstania a boja za slobodu v roku 1956, ktorý svetovému komunizmu zasadil smrteľný úder. Opätovné nastolenie štátneho sebaurčenia, o ktoré naša vlasť prišla devätnásteho marca 1944, datujeme od druhého mája 1990, teda od vzniku prvého slobodne zvoleného zastúpenia ľudu. Vyznávame, že po desaťročiach a udalostiach 20. storočia, ktoré viedli k morálnemu úpadku, potrebujeme  jednoznačnú intelektuálnu a duchovnú obnovu. Veríme v spoločne vytváranú budúcnosť a v zanietenosť mladých generácií. Veríme, že naše deti a vnuci svojím nadaním, vytrvalosťou a duchovnou silou opäť urobia Maďarsko veľkým. Náš základný zákon je základom nášho právneho poriadku; je zmluvou medzi Maďarmi minulosti, súčasnosti a budúcnosti; živým rámcom, ktorý vyjadruje vôľu národa a tú formu, v ktorej chceme žiť. My, občania Maďarska, sme pripravení na to, aby sme poriadok našej krajiny založili na spolupráci národa.