Stále v hmle

 

Najskôr reprezentácia. Vyhrala zápas, ktorý vyhrať mala. V Andorre si splnila povinnosť. Nič viac. Ale aj to málo stačilo. Jeden gól znamenal tri body, ktoré nás posunuli do bodovej roviny s Ruskom a Írskom. Trojblok uchádzačov o postup čakajú náročné chvíle vzájomných výziev aj zápasov s nebezpečným Arménskom (ktoré nám vzalo tri a Rusom dva body) a Macedónskom (ktoré siahalo v Dubline na remízu). 
Náš výkon v Andorre neznesie prísnejšie kritériá, o tom netreba nikoho presviedčať. Súper mal v tíme dvoch profesionálnych hráčov, tí zvyšní sú poloprofesionálni part-timeri, ktorí kopú nižšie španielske súťaže, počnúc štvrtou. Ale pravda je aj to, že na maličkom štadióniku v Andorre la Vella vyhrali silní Rusi „len“ 2:0 (druhý gól dali z penalty a ich výkon bol označený za mizerný) a Macedónci taktiež 2:0 (na prvý gól čakali do 42. minúty). Andorra ešte prehrala v Írsku (1:3), strelila však gól a splnila tým základný cieľ celej kvalifikácie, a vyšším rozdielom podľahla len Arméncom (0:4). Aj v jej prípade sa zrejme časy extrémne vysokých kvalifikačných prídelov skončili. 
Kopaničiarsky terén robil hráčom problémy. Našťastie po 20 minútach strelili gól, ktorý postačil, hoci po prestávke sa postupne z ihriska vytratila akákoľvek nápaditosť, snaha o ofenzívu, o prečíslenia, o individuálne prevalcovanie súpera. Naším najlepším hráčom bol Škrtel, zato Marek Hamšík sa po surovom krimizákroku Sebastiana Gomeza zhruba v tretine zápasu z ihriska vytratil. V závere chýbala koncepcia, herná systémovosť, len sme sa snažili strážiť tesný náskok a s narastajúcimi obavami sme napokon privodili aj dva náznaky šancí pre druhý najslabší tím kontinentu. 
V kvalifikácii sme strelili v piatich zápasoch päť gólov, trikrát sme vyhrali 1:0 – a zatiaľ nám to stačí na postavenie na výslní skupiny. Druhý polčas bojov o EURO 2012 bude náročnejší, potrebujeme lepšiu hernú produkciu, potrebujeme pôvabnejšiu tvár, potrebujeme potvrdenie toho, že toto mužstvo má herne na viac. 



Čo všetko je vlastne potrebné, to jasne deklaroval tréner Weiss po prehre 1:2 s Dánskom v Trnave. Bolo to ďalšie priateľské stretnutie, v ktorom sme neuspeli, pretože súper bol hravejší, s loptou silnejší, v ofenzíve presvedčivejší. Po dlhých rokoch bolo v dánskom tíme viac hráčov z domácej súťaže ako legionárov zo silných euróskych líg (chýbali Agger, Kjaer, Kahlenberg, Ch. Poulsen, Pedersen, brankár Soerensen), ale mužstvu Mortena Olsena to neprekážalo. Malo veľké diery v obrane, ale vo vcelku peknom zápase s minimom faulov sme to nevedeli využiť. Až na vydarenú dvadsaťminútovku v prvom polčase sme boli v prechode do útoku ťažkopádnejší. Dôvod? Weiss nemá – až na Škrtela a Hamšíka – k dispozícii hráčov vyladených tvrdou praxou z celej sezóny, v rozhodujúcej fáze súťažného ročníka im chýba zápasová kondícia, taká potrebná pre najvyššiu medzinárodnú úroveň.
Ak si zoberieme do úvahy vývoj po MS v Južnej Afrike, tak naši najlepší hráči Škrtel a Hamšík zostali v Liverpoole a Neapole, držia si stabilné pozície, Martin si ju na Anfield Road v tejto sezóne dokonca vylepšil, v Premier League nastupuje pravidelne. Zvyšok pozície stratil (Mucha, Jendrišek, Kopúnek), nehráva až s takou pravidelnosťou (Pekarík, Čech, Hološko, Stoch), viacerým sa priplietli do cesty zranenia (pred poslednými zápasmi reprezentácie: Karhan, Zabavník, Šesták, Weiss ml., Kucka, Sapara, Stoch, predtým dlhodobo Vittek), ďalším sa ligová súťaž ešte len začala (Ďurica, Saláta). 
Vladimír Weiss zhodnotil situáciu v mužstve nasledovne: „Keď nám chýba 5-6 hráčov, okamžite to cítiť. S tým by mali problémy aj iné reprezentačné mužstvá. Musíme byť v plnej sile, všetci musia hrať vo svojich kluboch, musia mať v nohách ťažké zápasy. Ak to tak bude, môžeme pomýšľať na úspech proti Írsku, Rusku, proti komukoľvek. Inak sa šanca zmenšuje. Taká je realita. Pred MS v Južnej Afrike sme spoločne trénovali štyri týždne, ladili sme formu, mali sme hráčov pod svojimi rukami. Teraz je to tvrdšie: máme veľa zranených hráčov, veľa nenasadzovaných hráčov, ktorí potom pri takýchto ťažkých zápasoch strácajú istotu pri práci s loptou. Stratili sme Štrbu, a tým pádom je preč hráč, ktorý z pozície defenzívneho záložníka dokázal tvoriť hru, dokázal dať správnu prvú prihrávku, tak ako to velí futbalová moderna. Ak tu nie je, musíme na tento post sťahovať Mareka Hamšíka a tým sa stráca jeho hlavná sila, nemôže už podporovať útok tak, ako si to predstavujeme.“ 
Takže: víťazstvo v Andorre bez pochvaly, až na splnenú úlohu troch bodov, a prehra s Dánskom bez výhovoriek. Najbližšie testy sú na konci sezóny: 4. júna doma s Andorrou (povinné cviky za tri kvalifikačné body) a vzápätí priateľský zápas v Rakúsku. Ale to najdôležitejšie sa odohrá, tak ako pred dvoma rokmi, v úspešnej kvalifikácii MS v septembri a októbri, v priebehu šiestich týždňov. 


Marek Hamšík sa stal Futbalistom roka 2010. Obhájil prvenstvo v ankete. Hráč, ktorý tak ako nikto iný rozpolťuje dušu nášho futbalového fanúšika. Hráč, ktorý na diskusné fóra prináša ustavične tú istú otázku: prečo nehrá v reprezentácii tak ako v Neapole? 
„Vôbec si to nemyslím, Marek je svetový hráč. Sledujúc ho, vždy sa presviedčam, že je to formát, stále má pred sebou veľkú budúcnosť a v ankete určite prekoná všetky rekordy,“ povedal Dušan Tittel, rekordný, trojnásobný futbalista roka (1995 – 97). 
„Klub a reprezentácia sú celkom iná úroveň. V klube pracujete dennodenne, poznáte sa s hráčmi, presne viete, čo od nich môžete očakávať, navyše aj v Neapole je to obrovská kvalita hráčov z viacerých krajín a rôznych futbalových kultúr. Marek je takticky vyspelý, pre neapolský systém hry nenahraditeľný hráč. Fanúšik ho môže sledovať každý týždeň, preto sa nároky naňho v reprezentácii stupňujú,“ povedal Ľubomír Moravčík, skvelý futbalista, ktorý v reprezentácii taktiež neraz schytal tvrdú, nezaslúženú kritiku len preto, že bol znamenitým legionárom. 
„Mnohí si myslia, že ako kapitán musí ťahať tú káru sám, ale málokto si uvedomuje, že pri tom v minulosti zlyhalo množstvo vynikajúcich hráčov, kým Marek bol s mužstvom na MS,“ myslí si Ladislav Pecko. 
„V talianskej lige zbiera takmer v každom kole vysoké známky, Vlado Weiss si ho vybral za kapitána reprezentácie. Ten vietor odkiaľsi fúka a myslím si, že je to správny vietor,“ dodáva Jozef Adamec. 
„Zdobí ho, že vie dať gól, vie rozhodnúť. V Serii A to veľakrát ukázal. A gól – to je v modernom, vyrovnanom futbale artikel, ktorý rozhoduje o osude mužstiev, trénerov, hráčov. A Marek toto najpotrebnejšie, finálne umenie ovláda,“ uzatvára Dušan Radolský. 


A ešte futbalové hnutie. Od jesennej konferencie sa čerí jeho hladina, boj Stredoslovákov s Bratislavčanmi pokračuje a vyostril sa až do tej miery, že prezident  SFZ Ján Kováčik pol roka po svojom zvolení pred novinármi na mimoriadnej tlačovej konferencii, ktorú držal v mantineloch absolútnej súdnosti a slušnosti, musel rezolútne vyhlásiť: „Mňa nevyštvú!“
Hoci sme hrali prvýkrát na veľkom šampionáte, zväz bojuje o finančné prežitie. Terajšie manko sa odhaduje na 650 000 eur. Nové vedenie zápasí s problémami: našlo na zväze nevýhodnú zmluvu s UFA Sports Slovakia, týkajúcu sa reklamy, marketingu a predaja vysielacích práv; v médiách prehrmela „kauza“ výšky odmien za postup a účasť na MS v Južnej Afrike; v decembri prebehla palácová revolúcia v Únii ligových klubov, ktorá má štvorčlenné zastúpenie vo výkonnom výbore SFZ; v samotnej exekutíve už nie sú traja riadne zvolení členovia – Ján Kocian odišiel trénovať do Číny (nahradil ho Milan Lešický), Karola Belaníka odstavili pohoršení členovia ÚLK, ktorí do decembra žiadnu nespokojnosť voči svojmu prezidentovi verejne najavo nedali (vo VV SFZ už tým pádom sedí Dušan Tittel), a Jozef Antošík odstúpil sám (čaká sa na zvolenie jeho nástupcu, Antošík bol zároveň viceprezidentom SFZ pre štátnu reprezentáciu); prezident SFZ a prezident ÚLK „komunikujú nedostatočne“, ako povedal Kováčik. Po Tittelovom tvrdom, skutočne opozičnom vystúpení v TA3 (21. marca) sa ani niet čomu čudovať. 
A prečo toto všetko? Boj o moc a vplyv v našom futbale je trvalým javom, tu sa však hrá stále o vyššie méty – a kým nebudeme definitívne vedieť, kde bude stáť Národný (či aký) štadión, pokoj určite nebude. Slušnosť a pravda hádam dostanú zelenú... 

Autor je komentátorom STV.