Kalifornský syndróm

Najvýznamnejšie technologické spoločnosti sveta stále začínajú a zakladajú si centrá v Kalifornii: napríklad Apple, Intel, Cisco, Oracle, Google aj Facebook pôsobia vo štvrti, kde bývam a vyučujem.

Kalifornia bola kedysi zdrojom vzrastu životnej úrovne a ekonomického vzmáhania sa širokých vrstiev obyvateľstva. Tento štát disponoval najlepšími štátnymi školami a univerzitami v Amerike. Jeho občania boli sociálne i ekonomicky menej stratifikovaní ako v mnohých iných amerických štátoch. Po druhej svetovej vojne sa Američania sťahovali do Kalifornie, do krajiny príležitostí, krásnej prírody a poľnohospodárskej pôdy, ktorá patrí k najkvalitnejším na svete.

No potom sa niečo radikálne pokazilo a ak pochopíme príčinu tohto zvratu, môžeme z toho čerpať ponaučenie pre centrálne i regionálne vlády. Ekonomika Kalifornie, ktorá svojimi výkonmi predstihovala zvyšok krajiny, zaostáva. Nezamestnanosť vo výške 12,4 percenta je tu vyššia ako vo všetkých ostatných štátoch okrem Nevady.

V posledných rokoch sa aj prúd migrácie obrátil a státisíce pracovníkov s rodinami opúšťajú štát, hľadajúc si lepšie príležitosti inde. Štátne školy, od materských po stredné, vykazujú v štandardizovaných testoch zlé výsledky. Štát sa stal epicentrom pádu realitného trhu a prepadávania domov v prospech bánk.

Manažéri zo Silicon Valley teraz hovoria, že v Kalifornii nechcú expandovať, pretože im v tom bráni vysoké daňové a regulačné zaťaženie, s ktorým je tento štát nekonkurencieschopný. V Kalifornii žije približne 12 percent obyvateľov USA, no až 31 percent príjemcov štátnej pomoci. Aj počet väzňov je obrovský a stále rastie. Pritom na každého trestanca za mrežami sa ročne vynakladá suma, ktorá je ekvivalentom príjmu kalifornskej domácnosti v strednej triede po zdanení.

Zatiaľ sa štát potáca od fiškálnej tragédie k fiškálnej fraške. Guvernér Jerry Brown (ktorý bol guvernérom aj v 70. rokoch) je dedičom rozpočtového deficitu vo výške 26 miliárd dolárov. A to sme ešte neutrpeli šok, ktorý nám nutne pripravia štedré štátne zamestnanecké dôchodky a náklady na štátne zdravotné poistenie. Podstatou kalifornského problému je jej zvrhlý progresívny daňový systém, ktorý sa „hrdí“ jednou z najvyšších sadzieb dane z príjmov, dane z predaja, dane z príjmov pre korporácie a dane z benzínu. Len dane z nehnuteľností sú pod americkým priemerom.

Kalifornská vláda vyberie asi polovicu zo svojich daňových príjmov od jedného percenta daňových poplatníkov. Lenže extrémne progresívne nastavenie tohto systému spôsobuje, že príjmy z daní sú nestabilné a štát stále zažíva cyklický nárast a pokles – najskôr príjmy stúpnu, a potom prudko klesnú. Pri náraste príjmov z daní sa všetky vybrané prostriedky minú a potom, na ceste dolu, prichádzajú núdzové škrty.

Pokusy vybudovať pre Kaliforniu seriózne „úspory na horšie časy“  zlyhali. Politická ekonomika tunajšieho rozpočtu priviedla experiment s progresívnym zdanením a progresívnymi štátnymi výdavkami na pokraj katastrofy, takže dnes je ohrozená schopnosť štátu financovať základné služby – od väzníc a parkov po vzdelanie a zdravotníctvo. Štát nemá pomaly ani na to, aby pomáhal svojim najzraniteľnejším občanom.

Vláda Kalifornie len zriedka plní požiadavku vyrovnaného rozpočtu, ktorá je zakotvená v štátnej ústave. Napokon si vždy „dočasne“ krátkodobo požičia, a keď sa takéto pôžičky nahromadia, prefinancujú sa z dlhodobých dlhopisov. Výdavky sa dočasne znižujú, dane sa zvyšujú, no dlhodobý štrukturálny deficit zostáva – a tento vzorec sa už dnes opakuje v mnohých metropolách amerických štátov. Práve on je hlavným dôvodom politických ťahaníc o rozpočty, v ktorých sa hlasne prejavujú rôzne odborové zväzy z verejného sektora.

Aj ďalšie problémy si Kalifornia zapríčinila: od uzavierania federálnych vôd v mene ochrany rýb, ktoré zdecimovalo poľnohospodárstvo a tisícky ľudí pripravilo o prácu, až po prísne urbanistické obmedzenia, ktoré prudko zvýšili ceny domov.

Veľkú časť manuálnej, a najmä fyzicky náročnej práce v štáte vykonávajú ilegálni prisťahovalci. Keďže chýba rozumný program pre gastarbeitrov, zostávajú v tieni a oni aj ich deti zaťažujú verejné služby. V jednej losangelskej škole istý učiteľ hlásil, že počas roka v triede s počtom 25 žiakov prišlo a odišlo až 70 žiakov. V niektorých školských okrskoch sa hovorí vyše desiatimi jazykmi.

Rozsiahle environmentálne a energetické regulácie, medzi ktoré patrí napríklad prehnaný manažment karbónových emisií, sa spojili s vplyvom globalizácie a odlákali z Kalifornie množstvo pracovných miest vo výrobe a tiež miest určených pre strednú triedu.

Kalifornia sa v rámci amerických štátov stále zaraďuje na prvé miesto v technológiách, poľnohospodárstve i zábavnom priemysle. No je blízko k prvenstvu aj vtedy, keď ide o deficity, daňové sadzby, počet väzňov a prijímateľov sociálnej podpory – aspoň v pomere k veľkosti svojej populácie. A rozhodne je niekde na dne, ak hodnotíme podnikateľskú atmosféru, dostupnosť bývania a rating štátnych dlhopisov (v tom už Kalifornia nedosahuje ani úroveň Portorika). Celkový obraz je zložitý, no jeho podstatou je to, že v Kalifornii sa odtrhol z reťaze takzvaný štát blahobytu, ktorý vysoko zdaňuje svojich obyvateľov.

Kaliforniu by sme ešte nemali odpisovať, pretože má stále silné stránky. Ba niektoré krátkodobé problémy, napríklad napätie, ktoré vychádza z etnickej a jazykovej rôznorodosti (štát je teraz z 37 percent hispánsky a z 13 percent ázijský), môže Kalifornia v rámci globálnej ekonomiky z dlhodobého hľadiska premeniť na pozitíva. No kalifornskí politici čelia tvrdej realite a nezostáva im iné, ako uvedomiť si, že Kalifornčania, ktorí neplatia žiadnu daň z príjmu (a to je takmer polovica pracujúcich), budú musieť začať platiť za služby, a tieto služby sa budú musieť poskytovať cielenejšie.

V zdravej demokracii nie je možné, aby polovica obyvateľov platila dane a druhá polovica len poberala benefity. A spoliehať sa na stále zvyšovanie daní, ktoré má pokryť náklady na priveľké množstvo príjemcov sociálnej pomoci, je recept na katastrofu: export prosperity za vlastné hranice. Aj tento kalifornský trend dnes napodobňujú iní – na vlastné riziko.