V skratke sa dá povedať, že nás čaká znižovanie deficitu, ktoré nastane vplyvom opatrného znižovania výdavkov, ale hlavne vďaka vyšším daňovým a odvodovým príjmom. Budúci rok nám vláda plánuje zobrať o miliardu eur viac.
Opatrnosť „šetrenia“ sa dá ilustrovať na príklade výdavkov na mzdy. Predpokladajme, že ekonomická situácia je na Slovensku podobná ako v Česku, kde podľa agentúrneho prieskumu medziročne vzrástol príjem len jednému človeku z desiatich. Takýto prieskum na Slovensku som nepostrehol, ale podobný výsledok indikuje aj Štatistický úrad, podľa ktorého príjmy domácností v roku 2010 v porovnaní s rokom 2009 klesli. Dá sa v takom prípade hovoriť o nezvyšovaní miezd štátnych zamestnancov vyplácaných zo zdrojov štátneho rozpočtu ako o šetrení? V rozpočte na rok 2011 výdavky na mzdy klesli len veľmi mierne, menej, ako bol ich kumulovaný rast v rokoch 2009 2010. O ozajstnom šetrení sa preto dá hovoriť len ťažko, ide len o reflektovanie predtým prehliadanej ekonomickej reality. Nezvyšovať mzdy navrhuje ministerstvo aj na rok 2012. Nie je to málo ambiciózny cieľ, vzhľadom na plánovaný, stále obrovský schodok 3 mld. eur a rastúci dlh? Estónci v minulom roku znížili výdavky na mzdy o 4 percentá. Ich dlh bol pritom 7 % HDP v roku 2009, oproti našim 36 % HDP. Chce nám tým vláda povedať, že škrtanie máme za sebou a rozpočtové organizácie či stovky príspevkových organizácií dnes fungujú maximálne efektívne a už môžeme štátnym zamestnancom len zamestnancov pridávať? Bohužiaľ, s východiskami nebol zverejnený plánovaný počet zamestnancov na rok 2012. Pravdepodobne k nejakému poklesu pracovných miest dôjde, aby mohol byť financovaný rast miezd vysokokvalifikovaných úradníkov (snáď) a zároveň celkový balík miezd zostal rovnaký. Pokles počtu zamestnancov o 3 % by zhruba znamenal rast miezd zostávajúcich zamestnancov
o 3,1 %. Ktohovie, či k tomu dôjde, razantné škrtanie sa však neplánuje.
Podobná situácia je v prevádzkových výdavkoch, ktoré ešte v roku 2008 boli o 30 % nižšie, ako je plán na tento rok. Taký nárast neospravedlní ani kumulovaná inflácia a hádam ani administrácia eurofondov (bolo by to drahé presúvanie peňazí). Na rok 2012 sa plánuje 5 % pokles výdavkov. Chvályhodné, bodaj by prijaté zmeny v obstarávaní ušetrili. Ale ani najtransparentnejšia aukcia nezastaví zbytočné obstarávanie. Napríklad náklady na komerčný nájom, hoci verejná správa disponuje množstvom nevyužitých kancelárií. Či výdavky za IT služby, ktoré verejná správa nevie (alebo nechce) centralizovať a radikálne znížiť. Lacnejšia prevádzka však dieru v pokladnici nezalepí. Väčšina verejných výdavkov je daných zákonom. Tu je aktivita vlády ešte menšia, aspoň pokiaľ môžeme súdiť na základe možných nových konsolidačných opatrení (dohromady len 97 mil. eur). Škrtanie sociálnych dávok poskytovaných ľuďom s nadpriemernými príjmami sa zrejme opäť nebude konať, na transferoch obyvateľstvu by sa prijatím týchto opatrení ušetrilo slabých 7,3 mil. eur. Áno, návrh východísk verejnej správy nie je dokument, kde by mali byť prezentované plánované reformy. Ale aký je teda účel tohto prikrátkeho zoznamu, ktorý opäť za úspory považuje vrátené investičné stimuly? V dokumente sa nájdu aj pozitíva. Obmedzenie niektorých výdavkov na bytovú politiku. Priznanie, že 6 % dotácia starých hypoték je nekresťanským plytvaním, ktoré malo byť zastavené už pred rokmi. Ak sa návrh neprijme, bude nás stáť ďalších viac ako 50 mil. eur. Rovnako snaha obmedziť výdavky na prémiu k stavebnému sporeniu, hoci návrh je zbytočne opatrný. Táto štátna dotácia už dávno neplní funkciu stimulu obnovy bytového fondu, aj reklamy stavebných sporiteľní lákajú klientov na zhodnocovanie úspor, čo konštatuje aj analytická úderka Inštitútu Finančnej Politiky na ministerstve. Je poskytovaná flagrantne každému, kto si o ňu požiada (dokonca aj novorodencom). Podpisovanie nových zmlúv by malo byť zajtra zastavené a prémie pri súčasných zmluvách zdanené, podobne ako v Česku, ešte pred ich vyplatením. Uvidíme, či koaličná rada prehltne zmenu tejto hry, v ktorej sa z jedného vrecka berie a do druhého vracia. Vzhľadom na to, že podmienky ďalšej zbytočnej neadresnej redistribúcie, s názvom príspevok k hypotéke pre mladých, sa majú zmeniť tak, aby ho dostal takmer každý dlžník mladší 35 rokov, nie je namieste očakávať skresanie prémie.
Je fascinujúce, že mesiac sa vedie diskusia o zvyšovaní odvodov živnostníkov, ktorým chce vláda zobrať o 30 mil. eur viac ako doteraz, pritom len na stavebnej prémii sa ročne bezúčelne prešustruje 42 mil. eur a príspevok pre mladých nás už budúci rok bude stáť 15 mil. eur. Akoby sme mali dve vlády, jednu na výdavky a druhú na príjmy, ktoré o sebe nič nevedia. Vláde nemožno vyčítať, že nič nerobí, výdavky na prevádzku minimálne nerastú a snahy o šetrenie nesporne sú. Ale prístup a chýbajúca razancia presne zodpovedajú manažmentu platenému z daní. Máme čas, rast daňových príjmov to za nás vyrieši. Zadlžovanie budúcich generácií sa nekončí, akurát mierne spomaľuje.
Autor je analytik INESS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.