Najprotivnejší politik?

Odohralo sa to v Dolnej snemovni, keď sa premiér pokúšal odpovedať na otázku jednej labouristickej poslankyne. Ed Balls na premiéra zakričal, aby vravel k veci. Premiér ho uzemnil vetou „Bol by som rád, keby tieňový minister financií aspoň občas zavrel ústa a skutočne počúval odpovede.“ Ballsovi to prišlo smiešne a premiérovi praskli nervy. Možno to nebolo od premiéra fér, ale Ed Balls mal aj v minulosti povesť ostrého, ba arogantného diskutéra. A teraz je tieňový financminister ešte väčšmi nabrúsený, pretože vycítil príležitosť hovoriť za mnoho rozhnevaných Britov.

Je to možno najväčšia šanca jeho doterajšej kariéry. Ed Balls bol politickým spojencom posledného premiéra za labouristov (a tiež ministra financií) Gordona Browna. Dalo sa preto očakávať, že Brown po nástupe do premiérskeho kresla prepustí Ballsovi síce horúce, ale atraktívne kreslo ministra financií. Nestalo sa, Brown na to nebol dosť silný.

Ed Balls na ambície nezabudol. Tento 44-ročný muž pochádza z intelektuálneho prostredia (je synom významného britského zoológa a profesora z Nottingham University Michaela Ballsa) a dostal prvotriedne vzdelanie. Nie veľa britských ľavicových politikov vychodilo súkromnú chlapčenskú školu, ale on áno. Do Labouristickej strany vstúpil ako šestnásťročný. Vysokoškolské štúdium absolvoval v Oxforde, kde bol aktívnym členom tamojšieho ľavicového klubu, no chodieval aj na prednášky konzervatívcov. Po skončení štúdia písal pre denník Financial Times a ako mladého ekonomického novinára si ho všimol Gordon Brown. Spravil si z neho ekonomického poradcu. V roku 1997 labouristi zvíťazili vo všeobecných parlamentných voľbách a Gordon Brown sa stal ministrom financií.

Od roku 1999 do roku 2004 bol Balls oficiálne poradcom ministerstva financií. Neoficiálne bol sivou eminenciou, bez ktorej sa v rezorte málokto odvážil čo i len nadýchnuť. Dokonca ho v denníku Guardian označili za osobu s najväčšou politickou mocou a bez volenej funkcie v Británii.

Gordon Brown v istom čase nedal Ballsovi funkciu ministra financií, ktorú od neho tento ambiciózny a výbušný muž očakával. Ed Balls mu neskôr všetko s úrokmi vrátil. Vyčítal mu, že v roku 2007 neusporiadal voľby, iba sa do premiérskeho kresla posadil – podľa dohody s Tonym Blairom.

Kritizoval Browna aj za dramatický volebný pád labouristov v roku 2010 a dodal, že Brown stratil reálny pohľad na voličskú základňu vlastnej strany. Krátko pred voľbami jedna staršia labouristka Gordonovi Brownovi pred kamerami osobne povedala, že sociálny systém podporuje tých, ktorí si to nezaslúžia, a že Briti pre prílev pracovných síl zo zahraničia strácajú istoty. Brown zlostne zašomral, že stará pani je bigotná, mikrofón to zachytil – a vypukol škandál, ktorý labouristom pri voľbách veľmi poškodil. Balls chytil stranu hlasu ľudu. Vyhlásil, že on s voličmi hovorí už rok a pol, takže vie, že takéto nálady medzi labouristickým podhubím reálne panujú, a nie sú odrazom bigotnosti.

Takto si Ed Balls postupne vytvoril odstup od svojho politického mentora Browna. Potreboval ho, aby si ho voliči nespájali s volebným neúspechom, s Brownovou smutnou vizážou, ktorá sa už naveky bude spájať s koncom dlhej vládnej éry labouristov, ktorý prišiel v roku 2010.

Zurvalec Ed Balls sa však nemôže tváriť ako pištoľník, ktorý do všetkých páli, keď je sám bez viny. On aj jeho manželka, tiež poslankyňa, sa namočili do škandálu, ktorý sa prehnal britským parlamentom a obnažil neseriózny spôsob, akým niektorí zástupcovia ľudu nakladajú s peniazmi daňových poplatníkov. Balls a jeho žena si zo štátneho pomohli k financovaniu pekného domu v severnom Londýne, keď si ho s pochybným odôvodnením zaregistrovali ako miesto prechodného pobytu a štát im potom subvencoval časť hypotéky.

Ed Balls prešiel v tieňovom kabinete viacerými pozíciami, mal na starosti školstvo, ale aj vnútro. Dnes drží post tieňového ministra financií. O tom, či sa z tieňa dostane do vlády, sa stále rozhoduje – a rozhoduje sa najmä teraz, keď Britániu pritlačila k múru ekonomická realita. Vláda zložená z konzervatívcov a liberálnych demokratov priniesla program škrtov. Proti nemu sa búria odbory, rebelujú aj študenti, ktorých strašia vysoké platby za štúdium. Aj tí menej radikálni prívrženci britskej ľavice začínajú mať všetkého dosť.

Ed Balls sa stáva jednou z tvárí búrlivých protestov proti škrtom verejných výdavkov a dúfa, že Briti, naladení proti vláde uťahovania opaskov, podporia labouristov. Už v máji sa nálady voličov prejavia v Škótsku, vo Walese a v Severnom Írsku počas volieb do tamojších parlamentov.

V tejto situácii je preňho slovná prestrelka s Davidom Cameronom ako živá voda pre politickú kvetinku, ktorá sa už viackrát s nádejou rozvila, no napokon musela skloniť hlavu. Za toho „najprotivnejšieho politika“ bude Ed Balls toryovskému premiérovi možno ešte posielať ďakovné pozdravy. A možno raz siahne aj na premiérstvo – presne po vzore svojho mentora Gordona Browna.