Victor L. Schermer vo svojej knihe Duch a duše (Triton, Praha 2007) píše: „Bůh je v našich srdcích. Bůh je láska. Bůh je v lidech. Bůh je v setkání Já – Ty. To vím jistě.“ Pekne povedané, akurát ma trochu mýli, že v našich srdciach a mysliach je aj nenávisť, závisť, zlo.
Božské v nás prebýva v tesnom susedstve s diabolským. Dobro a zlo sú rubom a lícom jedného. A opäť Victor Schermer: „‚Duše? je z hlediska psychologie naší podstatou, ne entitou nezávislou na našem těle.... zrodila se z evoluce molekul DNA, které jsou stavebními prvky živých buněk... Rozdělení mysli a těla považuji za duchovní nemoc našeho světa.“ A tak láska a nenávisť, pokora a pýcha, altruizmus a egoizmus... život a smrť patria k „Ja“ takrečeno bytostne. Máme však k dispozícii šancu vládnuť nad nimi vlastným úsilím prostredníctvom mysle.
„Vzdejte se veškerého sobectví. Žijte, aby jste pomáhali jiným. Buďte laskaví. Vše toto je ve vaší moci,“ hlásajú kanonické diela svetových náboženstiev. Nestačí – bez záväzných noriem a obáv z trestu by svet nebol vhodný pre život. Strach z trestu zrejme poskytuje rovnaké garancie ako láska k blížnemu. A čo iné je trest za vinu, ak nie násilie. Pozitívne násilie.
V prvých májových dňoch roku 2007 sa opäť konali tradičné Pražské dni spisovateľov. Hneď úvodné reči, zhodou okolností amerických spisovateľov E. L. Doctorowa a Garyho Snydera, boli poznačené moralizovaním o aktuálnych vojnových konfliktoch. Izraelčan Jehošua odmietol pacifizmus. Keď sa potom Gary Snyder snažil odvolávať na východné učenie, predovšetkým budhizmus, Jehošua podotkol, že budhizmus začne brať vážne až vtedy, keď bude v oblasti východnej Ázie aspoň sto rokov pokoj, po čom sa Snyder nadlho odmlčal. Negatívneho násilia je všade naokolo dosť a dosť.
Negatívnemu násiliu nemožno čeliť toleranciou, diskusiou, argumentmi.
Je to pudová emócia, ktorá iba čaká na svoju príležitosť. Nenávistný človek bez mihnutia oka siahne na životy a majetok svojich blížnych. Treba to vedieť a byť pripravení. Aj to je odkaz holokaustu a jeho ochotných vykonávateľov. Vedieť a byť pripravený znamená vedomie, že tam, kde sa nemôžem vyhnúť násiliu ľsťou, vyjednávaním, kompromismi…, tam nastupuje sila, odvaha a priama akcia. Niet inej cesty.
Symbolom legitimizovaného násilia je štát. Symbolom štátom organizovaného násilia je predovšetkým úradník a vojak. Úradníka nechajme tak. Metamorfózy roly vojaka veľa vypovedajú o civilizačnom kontexte. Mladí Mongoli napríklad vyrastali odnepamäti v sedle a s lukom v rukách. Táto ich prirodzenosť dostala za Džingischána civilizačnú misiu. Západ jej dodnes za mnohé vďačí. Od konca feudálneho poriadku cez vytvorenie najväčšej zóny voľného obchodu v dejinách, zníženie daní, vytvorenie prvého medzinárodného poštového systému, medzinárodného zákonodarstva, diplomatickej imunity a podobne (Jack Weatherford: Čingischán a utváření moderného světa. BB art, Praha 2006). Nemecký vojak tretej ríše mal tiež civilizačnú misiu – rozšíriť životný priestor „vyššej rasy“. Modernita poskytla organizáciu a Hitler mobilizačnú ideológiu. Dôsledky sú známe. Ruský vojak sa ohrozeniu z ríše postavil rovno od svojho políčka v rozľahlej pustine. Vyrazil a cestou naplnenou biedením, strachom a brainwashingom dokráčal až do Berlína. Mimoriadne poučnú knihu o tom, čo sa po tejto ceste odohrávalo v jeho mysli, napísala Catherine Merridaleová (Ivanova válka 1939 – 45. Beta – Dobrovský, Praha 2005). Izraelský vojak (alebo vojačka, pretože v Izraeli vojenská povinnosť vyznáva rovnosť pohlaví) bráni zem, ktorú považuje za svätú a od Boha. Hlavne však permanentne atakovanú a ohrozenú. Americký vojak vyráža pod heslom ľudských práv, demokracie a v záujme USA do neznámych krajín, obložený vojenskou technikou, ktorá nemá konkurenciu. Ja som počas vojenskej základnej služby za komunizmu strihal meter, zabíjal čas a na nepriateľa komunizmu kašľal.
Telo a myseľ vojaka sa na každom pochode konfrontujú s duchom a dušou vodcu, veliteľa, mobilizačnej ideológie, národa, otca, matky, komunity, spoločnosti... a so strachom či animálnymi pudmi. Cestou znásilňuje, vraždí bezbranných civilistov... a umiera.
Mám averziu k štátu, ktorý plodí vodcu a vojny. Súčasne však cítim potrebu bezpečia, pretože vojny len pre moju averziu nevymiznú. Rád by som veril v profesionálneho vojaka na odstrašovanie v čase mieru a vo vlastné odhodlanie občana v čase vojny. Každopádne netrpím predstavou, že mier je večný a prirodzený stav ľudstva. Problém mám s duchom a dušou Vodcu s duchom a dušou človeka, ktorý je ochotný pre ideológiu, vieru, územie, peniaze... zabíjať. On však má s mojím problémom o toľko menej starostí, o koľko viac som pacifista. Bludný kruh.
.fedor Gál
Božské v nás prebýva v tesnom susedstve s diabolským. Dobro a zlo sú rubom a lícom jedného. A opäť Victor Schermer: „‚Duše? je z hlediska psychologie naší podstatou, ne entitou nezávislou na našem těle.... zrodila se z evoluce molekul DNA, které jsou stavebními prvky živých buněk... Rozdělení mysli a těla považuji za duchovní nemoc našeho světa.“ A tak láska a nenávisť, pokora a pýcha, altruizmus a egoizmus... život a smrť patria k „Ja“ takrečeno bytostne. Máme však k dispozícii šancu vládnuť nad nimi vlastným úsilím prostredníctvom mysle.
„Vzdejte se veškerého sobectví. Žijte, aby jste pomáhali jiným. Buďte laskaví. Vše toto je ve vaší moci,“ hlásajú kanonické diela svetových náboženstiev. Nestačí – bez záväzných noriem a obáv z trestu by svet nebol vhodný pre život. Strach z trestu zrejme poskytuje rovnaké garancie ako láska k blížnemu. A čo iné je trest za vinu, ak nie násilie. Pozitívne násilie.
V prvých májových dňoch roku 2007 sa opäť konali tradičné Pražské dni spisovateľov. Hneď úvodné reči, zhodou okolností amerických spisovateľov E. L. Doctorowa a Garyho Snydera, boli poznačené moralizovaním o aktuálnych vojnových konfliktoch. Izraelčan Jehošua odmietol pacifizmus. Keď sa potom Gary Snyder snažil odvolávať na východné učenie, predovšetkým budhizmus, Jehošua podotkol, že budhizmus začne brať vážne až vtedy, keď bude v oblasti východnej Ázie aspoň sto rokov pokoj, po čom sa Snyder nadlho odmlčal. Negatívneho násilia je všade naokolo dosť a dosť.
Negatívnemu násiliu nemožno čeliť toleranciou, diskusiou, argumentmi.
Je to pudová emócia, ktorá iba čaká na svoju príležitosť. Nenávistný človek bez mihnutia oka siahne na životy a majetok svojich blížnych. Treba to vedieť a byť pripravení. Aj to je odkaz holokaustu a jeho ochotných vykonávateľov. Vedieť a byť pripravený znamená vedomie, že tam, kde sa nemôžem vyhnúť násiliu ľsťou, vyjednávaním, kompromismi…, tam nastupuje sila, odvaha a priama akcia. Niet inej cesty.
Symbolom legitimizovaného násilia je štát. Symbolom štátom organizovaného násilia je predovšetkým úradník a vojak. Úradníka nechajme tak. Metamorfózy roly vojaka veľa vypovedajú o civilizačnom kontexte. Mladí Mongoli napríklad vyrastali odnepamäti v sedle a s lukom v rukách. Táto ich prirodzenosť dostala za Džingischána civilizačnú misiu. Západ jej dodnes za mnohé vďačí. Od konca feudálneho poriadku cez vytvorenie najväčšej zóny voľného obchodu v dejinách, zníženie daní, vytvorenie prvého medzinárodného poštového systému, medzinárodného zákonodarstva, diplomatickej imunity a podobne (Jack Weatherford: Čingischán a utváření moderného světa. BB art, Praha 2006). Nemecký vojak tretej ríše mal tiež civilizačnú misiu – rozšíriť životný priestor „vyššej rasy“. Modernita poskytla organizáciu a Hitler mobilizačnú ideológiu. Dôsledky sú známe. Ruský vojak sa ohrozeniu z ríše postavil rovno od svojho políčka v rozľahlej pustine. Vyrazil a cestou naplnenou biedením, strachom a brainwashingom dokráčal až do Berlína. Mimoriadne poučnú knihu o tom, čo sa po tejto ceste odohrávalo v jeho mysli, napísala Catherine Merridaleová (Ivanova válka 1939 – 45. Beta – Dobrovský, Praha 2005). Izraelský vojak (alebo vojačka, pretože v Izraeli vojenská povinnosť vyznáva rovnosť pohlaví) bráni zem, ktorú považuje za svätú a od Boha. Hlavne však permanentne atakovanú a ohrozenú. Americký vojak vyráža pod heslom ľudských práv, demokracie a v záujme USA do neznámych krajín, obložený vojenskou technikou, ktorá nemá konkurenciu. Ja som počas vojenskej základnej služby za komunizmu strihal meter, zabíjal čas a na nepriateľa komunizmu kašľal.
Telo a myseľ vojaka sa na každom pochode konfrontujú s duchom a dušou vodcu, veliteľa, mobilizačnej ideológie, národa, otca, matky, komunity, spoločnosti... a so strachom či animálnymi pudmi. Cestou znásilňuje, vraždí bezbranných civilistov... a umiera.
Mám averziu k štátu, ktorý plodí vodcu a vojny. Súčasne však cítim potrebu bezpečia, pretože vojny len pre moju averziu nevymiznú. Rád by som veril v profesionálneho vojaka na odstrašovanie v čase mieru a vo vlastné odhodlanie občana v čase vojny. Každopádne netrpím predstavou, že mier je večný a prirodzený stav ľudstva. Problém mám s duchom a dušou Vodcu s duchom a dušou človeka, ktorý je ochotný pre ideológiu, vieru, územie, peniaze... zabíjať. On však má s mojím problémom o toľko menej starostí, o koľko viac som pacifista. Bludný kruh.
.fedor Gál
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.