Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Špeciálny prokurátor

.marek Vagovič .časopis .téma

„Potrebujete niečo zariadiť na Špeciálnej prokuratúre? Obráťte sa na jej šéfa Dušana Kováčika.“ Nie, nejde o nemiestny vtip. Pôsobenie špeciálneho prokurátora totiž ukazuje, že človek, ktorý by mal garantovať právny štát, sa spreneveril svojmu poslaniu.

Svedčia o tom aj škandalózne rozhodnutia šéfa prokurátorskej elity v prípade mafiánov, bielych golierov aj politických nominantov.
.harabinov útok
Keď presadila druhá Dzurindova vláda v októbri roku 2003 vznik Špeciálneho súdu (ŠS) a Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), vzbudilo to veľké očakávania verejnosti. Krutá realita 90. rokov bola totiž deprimujúca: na Slovensku nemusel mať nikto vplyvný ani bohatý strach, že raz bude za svoju kriminálnu minulosť pykať. Ak mal problém, stačilo sa dohodnúť s policajtom (prokurátorom, sudcom) na okrese či v kraji, alebo zavolať kamarátovi v politike. A beztrestnosť bola zaručená.
Zmeniť to mal až nový (špeciálny) súd a prokuratúra, ktoré fungujú od roku 2005 v Pezinku. Do prísneho výberového konania, kde bolo podmienkou aj získanie bezpečnostnej previerky, sa napriek vysokému základnému platu (vyše 100-tisíc korún mesačne) prihlásilo len zopár odvážlivcov. Hoci na začiatku pracovalo na kauzách organizovaného zločinu, korupcie a sofistikovanej ekonomickej kriminality len 22 ľudí (15 sudcov a 7 prokurátorov), výsledky sa dostavili okamžite.
Elitní prokurátori postavili pred súd podnikateľa Jozefa Majského, bývalého starostu Rače za KDH Pavla Bielika, kyselinárov aj tunelárov z Devín Banky. O vine a treste už nerozhodovali miestne väzby, ale dôkazy, ktoré získali policajní operatívci. Niektorí politici na čele s bývalým ministrom spravodlivosti za HZDS Štefanom Harabinom sa to pokúšali zvrátiť. Formálne síce napadli vysoké platy špeciálnych sudcov, skutočným cieľom však bola likvidácia nepohodlnej inštitúcie. 
V máji 2009 mohol hlavný odporca súdu Vladimír Mečiar oslavovať. Ústavný súd totiž vyhovel poslancom parlamentu (väčšinou z HZDS) a Špeciálny súd zrušil. Mečiarova radosť však netrvala dlho: vtedajší premiér Robert Fico (Smer), ktorý sa k vygumovaniu súdu z justičnej mapy dlho správal vlažne, zavelil na obrat. Zaskočený mediálnym tlakom presadil s opozíciou vznik nového – Špecializovaného trestného súdu.
.čo môže, zastaví
Dnes už súd ani špeciálnu prokuratúru nikto neohrozuje. Medzi politikmi, novinármi a slušnými kolegami z brandže si získali taký rešpekt, že nikomu ani len nenapadne kritizovať ich rozhodnutia. Napriek skvelému imidžu a často dobre odvedenej práci sa však množia signály, že najmä na prokuratúre nie je všetko v poriadku. Dôvodom je nekompetentnosť a pozoruhodné rozhodnutia jej šéfa – špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ktorý je vo funkcii od septembra 2004. Vlani na jeseň sa o ňom dokonca chvíľu uvažovalo ako o spoločnom kandidátovi koalície a opozície na post generálneho prokurátora.
„Ak by ho zvolili, bola by to úplná katastrofa,“ zhoduje sa viacero zdrojov z prostredia prokuratúry. Ako potenciálny nástupca Dobroslava Trnku sa napokon Kováčik demontoval sám – keď zastavil vyšetrovanie financovania strany Smer, ktoré iniciovalo KDH. Podľa podriadených zlyhal Kováčik aj ako manažér. „Chýba koncepcia aj hodnotenie činnosti, ktoré prípady a prečo boli zastavené, kto je ako vyťažený. Nemáme ani porady k možným chybám či rozhodnutiam súdov, aby sme vedeli, ako postupovať v rôznych kauzách,“ hovorí jeden z prokurátorov.
To, že sa Kováčik nechce púšťať do hlbších právnych analýz, zrejme nie je náhoda. Ako šéf elitnej zložky prokuratúry totiž nejde príkladom: pracovitosťou ani kvalitou rozhodnutí. V rokoch 2008 – 2009 podala špeciálna prokuratúra, kde vtedy pracovalo 18, respektíve 19 prokurátorov vyše 220 obžalôb. Koľko ich v spomínanom období podal Kováčik? Ani jednu. Od vzniku ÚŠP ich vypracoval len 14. „Hlavnou úlohou špeciálneho prokurátora nie je realizovať konkrétne trestné veci, ale riadiť úrad,“ tvrdí na svoju obranu Kováčik. Lenže zmyslom jeho činnosti sa stalo zastavovanie trestného stíhania – ročne zastaví v priemere dve kauzy. A nejde o žiadne banality.
.tunelovanie SKB
„Ja nerozumiem ekonomike,“ zvykne hovoriť Kováčik svojim kolegom. To mu však nebránilo, aby 10. januára 2011 nezastavil trestné stíhanie voči bývalým predstaviteľom Slovenskej kreditnej banky (SKB) Branislavovi Gábrišovi a Igorovi Hodorovskému. Polícia ich spolu s ďalšími predstaviteľmi SKB Norbertom Tenczerom, Romanom Haščíkom a Silviou Puškášovou obvinila, že v rokoch 1998 – 1999 poskytovali „vysoko rizikové“ úvery firmám, ktoré nespĺňali podmienky, respektíve, o ktorých vedeli, že ich nemôžu splatiť. V roku 2000 sa banka dostala pod nútenú správu NBS, celkovú škodu polícia odhadla na viac ako dve miliardy korún.
Dňa 25. októbra 2010 poslal advokát Ivan Pohanka, ktorý zastupuje Gábriša s Hodorovským, Kováčikovi sťažnosť na dozorujúceho prokurátora kauzy Alexandra Biróa. Dôvodom boli údajné „prieťahy v konaní“ a „nerešpektovanie základných ústavných práv obvinených“. Gábriš s Hodorovským boli totiž pre úverové podvody stíhaní už od 22. decembra 2004. „Dĺžka vyšetrovania je ovplyvnená aj komplikovaným stavom dokumentácie SKB,“ povedala hovorkyňa polície Andrea Dobiášová. Aj preto nemohlo byť dodnes ukončené znalecké dokazovanie z odboru ekonomiky. 
Kováčik však vyhodnotil sťažnosť na Biróa ako opodstatnenú, pričom to urobil spôsobom, na ktorý by bol pyšný aj advokát Pohanka. „V priebehu vyšetrovania boli hrubým spôsobom porušené základné (ľudské) práva obvinených,“ napísal Kováčik v uznesení o zastavení trestného stíhania voči Gábrišovi a Hodorovskému. Úprimnosť jeho boja za spravodlivosť pritom spochybňuje fakt, že Biróa za „porušovanie práv obvinených“ nijako nepotrestal, naopak – generálny prokurátor Trnka ho na Kováčikov návrh poveril riadením odboru ekonomiky. „Spĺňa všetky predpoklady na výkon tejto funkcie,“ tvrdí Kováčik. Biró na otázky .týždňa neodpovedal.
Zarážajúci je aj fakt, že Kováčik zastavil stíhanie akurát voči Gábrišovi a Hodorovskému. „Po naštudovaní spisu som dospel k záveru, že v danej veci sú zákonné dôvody na zastavenie trestného stíhania,“ tvrdí Kováčik. Trestné stíhanie voči ďalším predstaviteľom SKB (Tenczer, Haščík, Puškášová), ktorí nesú podľa polície rovnakú zodpovednosť za tunelovanie banky, ako Gábriš s Hodorovským, však naďalej beží. Ľudské práva iných obvinených už Kováčika nezaujímajú? „Svoje stanovisko k ďalším obvineným som oznámil dozorujúcemu prokurátorovi a vyšetrovateľke,“ povedal bez ďalších podrobností Kováčik. Gábriš dnes patrí k vplyvným podnikateľom. Pred mesiacom sa stal podpredsedom predstavenstva spoločnosti Tatra mountain resorts (TMS), za ktorou stojí finančná skupina J&T. Advokát Pohanka však odmieta, že by za svojich klientov loboval. „Pána Kováčika poznám len z televízie. To rozhodnutie ma, samozrejme, potešilo. Na prvý pohľad možno vyzerá zvláštne, že zastavil stíhanie len v prípade dvoch obvinených, ale zákon to pripúšťa.“ Vyšetrovací spis v kauze SKB má približne 18-tisíc strán. „Takýto spis nemôže preskúmať a rozhodnúť iný, ako dlhodobo dozorujúci prokurátor,“ myslí si jeden z našich zdrojov.
.zbabraný prípad
Vážne pochybnosti, či je Kováčik schopný kvalifikovane posúdiť zložitú ekonomickú kauzu, vyvoláva aj spôsob, akým nezvládol pomerne jednoduchý korupčný prípad. V roku 2004 obvinila polícia Štefana Ivoru, že žiadal od spoluväzňa Richarda Hanzlíka 3 až 5 miliónov korún za to, že vybaví prostredníctvom svojho brata Hanzlíkovo prepustenie na slobodu. Hoci išlo o špecifické prostredie, kde je pri posudzovaní dôkazov namieste veľká obozretnosť, Kováčik uveril Hanzlíkovi a 8. septembra 2005 podal na Ivoru obžalobu.
Prípadom sa najskôr zaoberal Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý však Ivoru oslobodil, pretože Hanzlík už „v prípravnom konaní klamal“. Okrem iného napríklad tvrdil, že pracuje v SIS. Spoluväzňov ohuroval aj vymyslenými príbehmi o tom, že vlastní hotel na Malorke, respektíve firmu v Malajzii, ktorá má „vrty na ťažbu drahých kovov“. Najvyšší súd síce rozsudok Krajského súdu zrušil – ale len preto, že nebol vecne príslušný. Prípadom sa následne zaoberal Špeciálny súd v Pezinku, ktorý ho 25. júna 2009 vrátil prokurátorovi na došetrenie s tým, že má odstrániť „závažné procesné chyby“ a objasniť „základné skutkové okolnosti“.
Keďže Kováčik sa medzitým prípadu alibisticky zbavil, blamáž musela ukončiť jeho podriadená, prokurátorka Dagmar Mištíková. Na návrh vyšetrovateľa trestné stíhanie voči Ivorovi 3. mája 2010 zastavila. „Z celého prípravného konania, ale aj konania na súde je nutné skonštatovať, že skutok sa vôbec nestal. Vyplynulo to zo svedeckých výpovedí, výpisu z ITP (odpočúvania – pozn. red.), ale aj vykonaným odborným skúmaním chorobopisov svedka Hanzlíka.“
Hanzlíka, ktorý sa už v minulosti viackrát liečil, totiž spochybnila aj znalkyňa z odboru psychiatrie. „Bolo potvrdené, že často nehovorí pravdu, vymýšľa si a vedome zavádza. Opakovane bola konštatovaná aj porucha osobnosti – psychopatia.“ Polícia odmieta, že podcenila situáciu, keď v roku 2004 obvinila Ivora. „Skutok potvrdzovalo viacero svedkov. Dozor nad dodržiavaním zákonnosti vykonáva prokurátor,“ povedala hovorkyňa Dobiášová. „Vzhľadom na to, že som vo veci nebol zbavený mlčanlivosti, nemôžem sa vyjadrovať ku konkrétnym veciam,“ reagoval Kováčik.
.omilostení olejári
Prvým naozaj škandalóznym rozhodnutím Dušana Kováčika bolo, keď zastavil 26. novembra 2007 trestné stíhanie voči Tiborovi Farkasovi a Petrovi Olgyayovi. „Podľa môjho názoru na to boli v danej dobe zákonné dôvody,“ tvrdí Kováčik. Polícia ich stíhala pre trestné činy založenia zločineckej skupiny a krátenie dane a poistného v kauze takzvanej olejárskej mafie. „Vyšetrovateľ sa nestotožnil s rozhodnutím Dušana Kováčika, pretože sa javilo ako predčasné,“ povedala hovorkyňa Dobiášová.
Kováčik zastavil stíhanie aj napriek nesúhlasu dozorujúceho prokurátora Vladimíra Turana. Ten podľa denníka SME na protest žiadal, aby bol odvolaný z prípadu. Kováčik to mal navyše urobiť v čase, keď bol Turan práceneschopný. Špeciálny prokurátor to nepoprel. „Prítomnosť dozorujúceho prokurátora na pracovisku v deň vydania rozhodnutia by nemala význam, pretože v danej veci som rozhodoval ja osobne.“
Kováčik však tvrdí, že svoj postoj „niekoľkokrát prekonzultoval s dozorujúcim prokurátorom“. Konzultácia však neznamená – najmä v systéme monokratickej inštitúcie, akou je prokuratúra – súhlas. Aj Trnka v lete 2004 tvrdil, že rozhodnutie o prepustení Jozefa Majského na slobodu „konzultoval“ s viacerými ľudmi na prokuratúre. V skutočnosti bola pritom väčšina proti – vrátane Dušana Kováčika. 
Farkas s Olgyayom navyše neboli podľa polície pešiaci. „V rámci olejárov sme mali zadefinovaných päť úrovní riadenia. V takzvanej južnej vetve boli na štvrtom stupni, čo bola druhá najvyššia úroveň. Zastavenie trestného stíhania nám výrazne skomplikovalo dôkaznú situáciu proti celej štruktúre na južnom Slovensku,“ povedal .týždňu jeden z vyšetrovateľov.
Policajti boli takí nahnevaní, že 7. januára 2008 podali na Generálnu prokuratúru podnet, aby preskúmala rozhodnutie špeciálneho prokurátora. Trnka im vyhovel, 3. marca 2008 Kováčikovo rozhodnutie o zastavení trestného stíhania zrušil. O dôvodoch však hovoriť nechce. „Nevidím dôvod medializovať svoje procesné rozhodnutia, pokiaľ mi to zákon výslovne neukladá, a .týždeň nie je môj spovedník. Určite som mal dôvody materiálneho, respektíve procesného charakteru,“ povedal Trnka.
Turan následne súhlasil, že bude v prípade pokračovať. Kováčik však šokoval aj druhýkrát, keď 20. novembra 2009 trestné stíhanie opäť zastavil, o čom sa doteraz nevedelo. Turan bol vraj vtedy na dovolenke. „Vzhľadom na to, že ďalším vyšetrovaním sa nepotvrdili skutočnosti, na ktoré poukázal generálny prokurátor, trestné stíhanie som opätovne zastavil,“ povedal bez ďalšieho vysvetlenia Kováčik.
S jeho rozhodnutím už prekvapivo nemal problém ani Trnka. „Určite je to v poriadku,“ tvrdí Trnka, zmenu svojho postoja však nevysvetlil. Podľa Kováčika však Trnka „v čase rozhodovania disponoval inými dôkazmi, než ktoré som mal k dispozícii ja“. Turan žiadosť o rozhovor odmietol. Nereagoval ani na otázky, ktoré sme mu poslali mailom.
Vyšetrovací spis v kauze olejári má 27-tisíc strán, len prepisy z odposluchov zabrali 17 šanónov. Polícia celkovo obvinila 88 ľudí, v prípade 21 z nich bolo trestné stíhanie zastavené. Kováčik však takto rozhodol len o Farkasovi s Olgyayom. Prečo si vytiahol zo spisu – podobne ako v kauze tunelovania SKB – dvoch konkrétnych obvinených, ktorí mali stáť na vrchole pyramídy? A prečo vlastne špeciálny prokurátor týmto spôsobom zasahuje do vyšetrovania citlivých prípadov svojich podriadených? 
„Išlo o podanie obvinených, ktorí žiadali preskúmať zákonnosť postupu dozorujúceho prokurátora, preto som vo veci rozhodol ja osobne. Za sedem rokov som preskúmaval postup prokurátorov ÚSP v niekoľkých desiatkach až stovkách trestných vecí. Doposiaľ môj zákonný postup nikto nespochybnil,“ tvrdí Kováčik. „Touto kauzou sme sa zaoberali pravidelne, pričom aj vďaka mojej intervencii u policajného prezidenta bol zachovaný a posilnený vyšetrovací tím.“ 
Farkas nechápe, ako prišla polícia na to, že patril k špičkám takzvanej olejárskej mafie na južnom Slovensku. „Neviem, odkiaľ to majú, tie vetvy si vymysleli. Pána Kováčika nepoznám, v živote som sa s ním nestretol. Pri konfrontácii so svedkami sa ukázalo, že nehovoria pravdu,“ tvrdí Farkas. Akékoľvek podozrenia odmieta aj Olgyay: „Čo vám mám na to povedať? Som nahnevaný na celý štát. Dajte mi už prosím s týmto všetci pokoj.“ 
.korupcia na železniciach
Dňa 23. apríla 2009 zvolil parlament Kováčika druhýkrát za špeciálneho prokurátora. Hoci išlo o tajnú voľbu, je jasné, že z celkového počtu 117 hlasov dostal najviac od najsilnejšej strany Smer. O pol roka neskôr – 27. októbra 2009 – polícia obvinila päť ľudí z korupcie pri verejnom obstarávaní na železniciach, ktoré vtedy ovládali nominanti Ficovej strany. Vyšetrovateľ začal stíhať regionálneho riaditeľa ŽSR vo Zvolene Jaroslava Kováčika a zástupcov štyroch firiem, ktorým mal za päťpercentnú províziu dohadzovať lukratívne štátne zákazky.
Polícia obvinila aj riaditeľa Centra logistiky a obstarávania ŽSR Milana Mikluša, ktorý má blízko k mecenášovi Smeru Vladimírovi Poórovi. Vyšetrovateľ začal Mikluša stíhať – spolu s Jaroslavom Kováčikom, vedúcou oddelenia centra a dvoma podnikateľmi – z machinácie pri verejnom obstarávaní. Polícia sledovala J. Kováčika, ktorý išiel údajne Miklušovi do Bratislavy odovzdať časť provízie zo zmanipulovaných tendrov. Vyplácanie „sponzorského“ za vopred dohodnuté zákazky najskôr pred vyšetrovateľom potvrdil aj jeden zo subdodávateľov železníc.
Dozorujúci prokurátor Juraj Novocký navrhoval pre Kováčika s Miklušom väzbu (ovplyvňovanie svedkov, pokračovanie v trestnej činnosti). Dva dni po vznesení obvinenia však poslal špeciálny prokurátor Kováčik, ktorý nemal s prípadom nič spoločné, Špecializovanému súdu fax, že berie Novockého návrh späť. „Dôvod nepoznáme,“ povedala hovorkyňa polície Dobiášová. Podľa informácií .týždňa bol navyše Novocký v tom čase na dovolenke. „V danej dobe neboli dôvody na podanie návrhu na vzatie obvinených do väzby,“ tvrdí Kováčik.
Vyšetrovateľ síce naďalej stíha Jaroslava Kováčika (prijatie úplatku vo výške 10-tisíc eur) a zástupcov štyroch firiem (podplácanie). Mikluš je však momentálne len v pozícii svedka: polícia síce našla v jeho kancelárii niekoľko obálok s peniazmi, no nepodarilo sa jej preukázať, že mu ich priniesol J. Kováčik. Trestné stíhanie vo veci machinácie pri verejnom obstarávaní bolo medzitým zastavené. Spomínaný podnikateľ navyše zmenil výpoveď – pod pojmom „sponzorské“ vraj nemal na mysli úplatky pre manažérov ŽSR, ale peniaze pre železničné odbory a športový klub...
Špeciálny prokurátor na otázku, či si nemyslí, že aj vinou jeho rozhodnutia nestíhať Kováčika s Miklušom väzobne mohlo dôjsť k ovplyvňovaniu svedkov, priamo neodpovedal: „Bez zbavenia mlčanlivosti sa nemôžem vyjadrovať k jednotlivým dôkazom.“ Odmieta však, že jeho rozhodnutie bolo politicky motivované, keďže železnice v tom čase ovládali nominanti Smeru. „Pri rozhodovaní som nikdy nepostupoval podľa toho, či je podozrivá, respektíve obvinená osoba členom tej-ktorej politickej strany. Rozhodujúce sú pre mňa vždy dôkazy.“
Prokurátor Novocký sa nechcel k prípadu – vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie – vyjadrovať. Polícia však predpokladá, že vyšetrovateľ mu podá návrh na podanie obžaloby koncom apríla. S obvineným Kováčikom sa nám spojiť nepodarilo. „Podľa mňa sa k tomu určite nebude vyjadrovať,“ povedala žena, ktorá zdvihla jeho mobil a zložila. Mikluš na žiadosť o vyjadrenie k prípadu nereagoval. Neodpovedal ani na otázky, ktoré sme mu poslali mailom.
.vladov kamarát?
Dňa 26. februára 2008 polícia obvinila bývalých námestníkov riaditeľa Slovenského pozemkového fondu (SPF) Branislava Brízu a Helenu Osuskú (obaja za HZDS) zo zneužívania právomocí verejného činiteľa. Vyšetrovateľ ich začal stíhať pre prevody lukratívnych pozemkov v rôznych častiach Slovenska – vrátane Veľkého Slavkova, ku ktorým sa cez reštituentov dostali podnikatelia blízki Vladimírovi Mečiarovi. Brízu polícia podozrieva aj z antedatovania zmlúv a vydierania zamestnancov fondu, ktorým sa mal vyhrážať, že ak neodsúhlasia prevod pozemkov na konkrétnych reštituentov, prídu o zamestnanie.
Špeciálny prokurátor Kováčik najskôr novinárom tajomne naznačoval, že vie zaujímavé veci. Napríklad, že Brízovi a Osuskej pribudli na účet bezprostredne po tom, ako rozhodli o prevode časti reštituovaných pozemkov, od súkromných firiem milióny korún. Podľa polície to však s prípadom nesúviselo. „Vyšetrovaním bolo preukázané, že finančné prostriedky boli za iné legálne podnikateľské aktivity,“ povedala hovorkyňa Dobiášová. S Brízom sa nám spojiť nepodarilo, nereagoval ani na otázky, ktoré sme mu poslali esemeskou. Osuská mala mobilný telefón niekoľko dní vypnutý.
Postupne však u Kováčika nastal zvrat. Niekoľko mesiacov po tom, ako ho parlament druhýkrát zvolil za špeciálneho prokurátora, zastavil trestné stíhanie voči Osuskej. „Po vyhodnotení dôkazov som dospel k záveru, že skutok, ktorý mala spáchať obvinená, nie je trestným činom,“ tvrdí Kováčik. Podľa informácií .týždňa chcel zastaviť trestné stíhanie aj voči Brízovi. „K tejto otázke sa nemôžem vyjadriť, pretože doposiaľ nebolo meritórne rozhodnuté o trestnej veci menovaného,“ reagoval Kováčik.
Dôvodom mali byť aj jeho dobré vzťahy s predsedom HZDS Vladimírom Mečiarom. „Kováčik často spomínal, že sa stretol s Vladom, čo mu povedal Vlado a podobne,“ hovorí jeden z prokurátorov. Mečiar tvrdí, že sa s Kováčikom osobne nepozná. „Nestretávali sme sa pred voľbami ani po voľbách. Keďže Vás, pán redaktor, a ani Váš týždenník nepovažujem za seriózny... prosím Vás, aby ste ma viac nemiešali do Vašich pseudoinvestigatívnych vecí a vzťahov.“
Kováčik však na otázku, ako vychádza sMečiarom, respektíve, kedy sa naposledy stretli, odpovedal: „V súvislosti s výsledkami mojej práce nepovažujem za potrebné odpovedať na túto otázku. Osoba predsedu HZDS nikdy nemala, nemá a nebude mať vplyv na moje rozhodovanie v konkrétnych trestných veciach.“ 
Kováčika údajne v iniciatíve zastaviť trestné stíhanie voči Brízovi zabrzdil Trnka. Ten na otázku, či vedel, že to chce urobiť, odpovedal: „Akákoľvek odpoveď na vašu otázku je bezpredmetná, pretože ako generálny prokurátor som mohol rozhodovať len o veciach, ktoré boli na ÚŠP reálne rozhodnuté.“
Kováčikovo rozhodnutie o zastavení trestného stíhania voči Osuskej napokon Trnka – mimoriadnym opravným prostriedkom – zrušil. O dôvodoch však ani v tomto prípade hovoriť nechce. „Nevidím dôvod medializovať svoje procesné rozhodnutia, pokiaľ mi to zákon výslovne neukladá, a .týždeň nie je môj spovedník. Určite som mal dôvody materiálneho, respektíve procesného charakteru.“ Osuská sa však obrátila na Ústavný súd, ktorý Trnkovo rozhodnutie zrušil: to znamená, že zastavenie trestného stíhania voči jej osobe je právoplatné.
Čo urobí s Brízom, zatiaľ Kováčik nepovedal. Vyšetrovanie je už pritom skončené – spis je však vyše roka u špeciálneho prokurátora. „Vzhľadom na to, že som mal vedomosť o podaní obvinenej na Ústavný súd, čakal som na výsledok jeho rozhodnutia. Po prijatí a preskúmaní tohto rozhodnutia bude rozhodnuté aj o trestnej veci p.Brízu,“ tvrdí Kováčik. Ústavný súd však rozhodol 9. septembra 2010. Na čo ešte špeciálny prokurátor čaká?
.kaliňák: V ničom ma nesklamal
Podľa poslanca Smeru Roberta Kaliňáka si Špeciálna prokuratúra „udržala určitú formu nezávislosti“. „Ukázalo sa, že Dušan Kováčik je seriózny človek. Nikdy sa nebál, išiel aj do veľmi ťažkých káuz. V ničom ma nesklamal, pričom si myslím, že niekedy bol aj prísnejší, ako bolo treba.“ Na otázku, či nemá o niektorých jeho rozhodnutiach pochybnosti, Kaliňák odpovedal: „Trestné konanie nie je o pravde, ale o dôkazoch.“
Aj podľa ministra vnútra Daniela Lipšica (KDH) má Špeciálna prokuratúra dobrý kredit. „Jej prácu považujem za úspešnú, čo však neznamená, že súhlasím s každým jedným rozhodnutím. Kriticky som vnímal hlavne zastavenie vyšetrovania v kauze financovania strany Smer,“ povedal Lipšic. Minister zároveň priznal, že iné Kováčikove rozhodnutia – s výnimkou kauzy Veľký Slavkov – nepozná.
Realita je pritom taká, že elitné útvary polície dnes Kováčikovi vôbec nedôverujú. „Pri formulovaní skutkov taktizujeme, aby sme sa mu vyhli,“ hovorí jeden z policajných funkcionárov. No keďže vládna koalícia sa už pol roka naťahuje s Trnkom, Kováčik si v závetrí užíva nezaslúžený rešpekt, keďže jeho autorita je spojená len s funkciou, ktorú zastáva.
Špeciálna prokuratúra je dôležitá inštitúcia, ktorá má na Slovensku obrovský význam. To, že má ešte stále dobrú povesť, je napriek, nie vďaka Dušanovi Kováčikovi. Z dlhoročného spolupracovníka Dobroslava Trnku sa vykľul jeho klon, ktorý vychádza v ústrety vplyvným a bohatým, čím popiera základný zmysel úradu, na čele ktorého stojí.
Kováčik nedávno povedal, že aj k nemu sa „donieslo“, že je odpočúvaný. „Také informácie sa objavia každý štvrťrok,“ zdôveril sa denníku Pravda. Pri spôsobe, akým rozhoduje v citlivých politických aj kriminálnych kauzách, by možné odpočúvanie jeho osoby zrejme neprekvapilo. Pravdepodobnejšie ako „napichnutý mobil“ špeciálneho prokurátora však je, že tento človek prepláva vo funkcii až do septembra 2014, keď sa mu končí druhé volebné obdobie. Skvelá perspektíva.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite