Dušan Kováčik začínal v roku 1988 ako vojenský prokurátor, ktorým bol až do svojho zvolenia za špeciálneho prokurátora v roku 2004. Rok pred revolúciou sa zoznámil s Dobroslavom Trnkom, s ktorým to spolu ťahajú dodnes. Po páde komunizmu vyšetrovali zásah proti Sviečkovej manifestácii z 25. marca 1988 v Bratislave aj proti demonštrácii študentov zo 17. novembra 1989 v Prahe. Tím, v ktorom pracovali, podal obžalobu na bývalého šéfa ŠtB Alojza Lorenca, preverovali odpočúvanie denníka SME a riešili aj kauzu skupinka.
Bolo preto logické, že keď sa stal Trnka v roku 2004 generálnym prokurátorom, navrhol za špeciálneho prokurátora práve Kováčika. „Mal odborné, morálne aj etické predpoklady,“ myslí si Trnka. Kováčika v tom čase nikto z poslancov, ktorých sme oslovili, bližšie nepoznal. „Spomínam si len na Trnku, ako sa zrazu vynoril,“ hovorí Gábor Gál zMostu-Híd. Podľa exposlanca za HZDS Jozefa Haleckého bol Kováčik považovaný za „solídneho prokurátora, ktorý nemá žiadne politické zázemie, takže nebude podliehať tlakom“.
Po príchode na Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) sa však rýchlo ukázalo, že Kováčik nezvláda ťažké kauzy. „Ľudí ako on voláme šesťparagrafoví,“ hovorí jeden z prokurátorov. Počas pôsobenia v armáde totiž riešili zväčša jednoduché trestné činy, ako šikanáciu, dezerciu, alkohol, krádeže kanád, neuposlúchnutie rozkazu či porušovanie povinností v strážnej službe. Medzi bývalými vojakmi sú však aj schopní ľudia – napríklad Ján Hrivnák (prokurátor ÚŠP) či Ivan Matel (sudca Špecializovaného súdu), ktorí sú špičkoví odborníci.
Ideálny už nie je ani vzťah Trnka – Kováčik. Zlú krv robili vyššie platy prokurátorov ÚŠP, nezhodli sa ani na postupe v niektorých kauzách. „Vždy sme komunikovali normálne,“ tvrdí však Trnka. Aké sú ich vzťahy dnes? „Také, ako boli vždy medzi priateľmi. Dvadsať rokov spolupráce sa nedá zmazať.“ Vojaci sa na „buzerplaci“ aj pobijú, ale keď ide o spoločného nepriateľa, okamžite sa spoja, myslí si jeden z našich zdrojov.
Viacerí ľudia z polície aj z prokuratúry sa zhodujú v jednom: keďže Kováčik chcel zostať vo funkcii aj ďalších päť rokov, začal kalkulovať. „Na začiatku mal ťah na bránu, išiel aj do politických káuz. No postupne vychladol, je opatrný,“ hovorí policajný funkcionár. Posledným príkladom je zastavenie vyšetrovania v kauze financovania strany Smer, s čím majú problém najmä koaliční poslanci. „Špeciálna prokuratúra je však dôležitá inštitúcia – najmä z hľadiska prelomenia miestnych väzieb. Kováčikovu prácu až tak nesledujem, takže neviem, či to robí dobre, alebo zle,“ hovorí Gál, inak poslanec branno-bezpečnostného výboru. Jeho rozhodnutia nepozná ani Róbert Madej, tieňový minister spravodlivosti strany Smer. „Neviem o žiadnom aktuálnom probléme, nepočul som o žiadnych pochybnostiach, nemám žiadne výhrady.“
Svoje doterajšie pôsobenie hodnotí pozitívne aj Kováčik. „Od prvého dňa sme realizovali 493 trestných vecí.“ Odmieta, že podlieha politickým tlakom. „V roku 2004 som dostal 117 alebo 119 hlasov. Takmer rovnaký počet hlasov som dostal aj v roku 2009 – ale už v situácii, že tí poslanci, ktorí ma volili v roku 2004, keď boli v koalícii, boli v roku 2009 v opozícii. Je to pre mňa určitý barometer hodnotenia našej práce.“ Keď budú však poslanci najbližšie vyberať špeciálneho prokurátora, predsa len by nezaškodilo, keby si niečo zistili aj o kandidátoch.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.