Šatanova nočná mora

Okresný súd Bratislava I. má na stole mimoriadne citlivý prípad. Dňa 25. júna 2010 podala správkyňa konkurznej podstaty spoločnosti Interwood Dagmar Vavreková žalobu o určenie vlastníckeho práva voči firmám Lograco a CI Holding. Ak jej súd vyhovie, hokejista Miroslav Šatan môže prísť o 140 miliónov korún, ktoré investoval do golfového mestečka vo Veľkom Bieli. Žaloba sa totiž týka aj majetku spoločnosti Ciridis, kde vlastní Šatan tretinový podiel. 

Napriek tomu, že hokejista si vlani vo februári – na výzvu ďalších akcionárov Ciridisu Libora Červenku a Miroslava Gumana – uplatnil na časť akcií predkupné právo, tie napokon proti jeho vôli skončili v spoločnosti Lograco. „Všetko prebehlo v súlade so stanovami firmy,“ tvrdí Červenka. O osude akcií a majetku Ciridisu bude teraz rozhodovať sudkyňa Gabriela Buľubašová, ktorá bola v roku 2009 odvolaná z funkcie predsedníčky súdu. Dôvodom mal byť pokus o ovplyvňovanie kolegyne, aby prepustila z väzby človeka obvineného z prevádzačstva.  

Buľubašová ešte nevie, kedy rozhodne. „V tomto období rozhodujem o žalobách z rokov 2006 – 2007, preto nie je možné uviesť, kedy bude vami uvedená vec vytýčená na pojednávanie.“ Na otázku, či je žaloba spoločnosti Interwood opodstatnená, sudkyňa odpovedala: „Zákonný sudca neprejudikuje svoje rozhodnutie, pretože vo veci bude prebiehať aj dokazovanie na pojednávaní, na ktorom môžu byť účastníkmi konania aj v podstatnej miere doplnené a objasnené listinne dôkazy, založené v spise.“

Podnikateľský príbeh Miroslava Šatana sa začal v roku 2004. Červenka, ktorý sponzoroval letné kempy našich hráčov z NHL, mu navrhol, aby vstúpil do spoločnosti Ciridis. Keďže hokejista chcel zarobené peniaze investovať na Slovensku, s Červenkovou ponukou súhlasil. Na Slovensku sa však Šatan zdržiaval minimálne, takže od novembra 2005 zastupuje jeho záujmy vo firme Ciridis brat Peter. 

Ciridis vymyslel golfový projekt vo Veľkom Bieli, ktorého súčasťou malo byť aj 400 rodinných, 27 bytových a polyfunkčných domov, hotel a zázemie pre golfový areál. Na začiatku vložil Miroslav Šatan do projektu 55 miliónov korún, k dnešnému dňu je to 140 miliónov korún. Firma chcela stavať už v roku 2009, projekt za vyše šesť miliárd korún je však momentálne mŕtvy. Dôvodom je rozsiahle policajné vyšetrovanie pre podozrenia z podvodov, krátenia daní a korupcie, ktorých sa mali dopustiť Šatanovi partneri z Ciridisu. 

Firma Ciridis vznikla zo súkromnej bezpečnostnej služby (SBS) Kontra, ktorej podľa týždenníka Trend polícia v roku 2003 zobrala licenciu. Pri jej založení stál bývalý príslušník SIS Guman, ktorý už niekoľko rokov ovláda aj SBS Dynasty. Červenka mal zase povesť podnikateľa, ktorý funguje výlučne na dlh. Nedávno vyšlo najavo, že môže stáť aj za tunelovaním podielového družstva, v ktorom mala peniaze Matica slovenská. Šatanovci ich pozadie nepoznali: keď zistili, s kým majú tú česť, už bolo neskoro. 

Problematický bol aj vstupný kapitál, ktorý vložili do Ciridisu Červenka s Gumanom. Podľa denníka SME išlo o dlhopisy už neexistujúcej nemeckej spoločnosti Silesia Electric Corporation, ktoré boli vydané v roku 1926 ako súčasť nemeckých reparácií po prvej svetovej vojne. „Ich vymožiteľnosť je zhruba 45-percent,“ povedal .týždňu človek, ktorý pozná pozadie transakcie. Podľa neho vložili Guman s Červenkom do celého projektu – na rozdiel od Šatana – maximálne 70 miliónov korún. „Je to lož. Keby mi policajti nezobrali dokumenty, vedel by som vám to aj dokázať,“ tvrdí Červenka.   

Keďže na začiatku nemala firma Ciridis dosť peňazí na vykupovanie pozemkov, nadviazala spoluprácu so spoločnosťou IP Kontakt, ktorú zastupovali Peter Danihel a Ivan Zizič. IP Kontakt robil aj inžiniering golfového projektu, za čo mal neskôr od Ciridisu dostať desaťpercentnú províziu. Guman s Červenkom jej za pomoc pri výkupe pozemkov garantovali aj exkluzivitu pri predaji projektu vo Veľkom Bieli. 

Ciridis sa však pokúsil Danihela so Zizičom obísť. Na internete sa totiž objavila ponuka na predaj pozemkov vo Veľkom Bieli. „Keď som sa v septembri 2006 dostal ku kópii zmluvy medzi realitnou kanceláriou Diamond Real a Gumanom, na ktorej chýbal len môj podpis, prestal som mu dôverovať,“ hovorí Peter Šatan. IP Kontakt označila správanie Ciridisu za porušenie zmluvy a žiadala kompenzáciu – najskôr 100, potom 70 miliónov korún, alebo päťpercentný podiel v Ciridise. 

Zdĺhavé rokovania však nikam neviedli, pričom sa nejednalo v rukavičkách. Dôkazom je aj fakt, že Danihel sa v júli 2008 vzdal miesta konateľa IP Kontakt. „Časť pozemkov, ktoré už boli zazmluvnené, sme museli pod tlakom bezplatne odstúpiť spoločnosti PŠK Agentúra. Vzhľadom na neštandardné návštevy a nepríjemnosti, ktoré s tým boli spojené, som bol z obáv o seba aj svoju rodinu nútený opustiť prácu na výkupe pozemkov pre Ciridis,“ povedal .týždňu Danihel.

Firmu PŠK Agentúra ovláda podnikateľ Igor Záviš. Podľa informácií .týždňa preňho pracovali aj ľudia z bratislavskej skupiny piťovcov. Juraj Ondrejčák, prezývaný Piťo, pre denník SME priznal, že sa pozná so Závišom. Odmietol však, že by mal s projektom čokoľvek spoločné. „Na Slovensku pozná každý každého. Ja sa napríklad poznám s pánom Hrbáčkom. Znamená to, že s ním mám niečo spoločné?“ pýta sa Červenka. „Páni Danihel a Zizič sú veľmi výreční. Odkedy sme im vypovedali zmluvu, začali šíriť rôzne klebety,“ tvrdí bývalý projektový manažér Ciridisu Jaroslav Holeša. 

Červenka s Gumanom sa napokon rozhodli, že nevyplatia firme IP Kontakt nič. Vzápätí vymysleli podľa Petra Šatana aj plán, ako sa jej definitívne zbaviť. Podstatou bolo založenie anglickej firmy Balram Finance Ltd. Londýn, ktorá by išla do úpadku s tým, že pozemky vo Veľkom Bieli prejdú na jej dcérsku spoločnosť Balram Sk. „Cieľom bolo zbaviť sa zmluvnej exkluzivity so spoločnosťou IP Kontakt, memoranda, ktoré podpísal Ciridis s obcou Veľký Biel, a tiež mňa s bratom, čo nám, samozrejme, nepovedali,“ tvrdí Peter Šatan. „Nikdy sme nechceli nikoho podviesť. Je to lož, ktorú šíri pán Šatan a jeho právny zástupca,“ reagoval Červenka. 

Guman, Holeša a ďalší zástupca Ciridisu Ján Kridla dokonca  vycestovali za Miroslavom Šatanom do USA. Šatanovcov však nepresvedčili, pričom Peter začal spolupracovať s políciou ako agent. „Samozrejme, že som mal strach. Bola to však jediná možnosť, ako zabrániť prevodu pozemkov,“ hovorí Peter Šatan. Úrad boja proti korupcii začal 20. januára 2009 trestné stíhanie pre krátenie dane a poistného a zločin podvodného úpadku za vyše 320 miliónov korún.

V priebehu vyšetrovania však došlo k úniku informácií. „Riaditeľ Úradu boja proti korupcii podal v tejto súvislosti trestné oznámenie na Sekciu kontroly a inšpekčnej služby ministerstva vnútra,“ povedala hovorkyňa polície Jana Pôbišová. Zástupcovia Ciridisu začali byť pri rokovaniach s Petrom Šatanom opatrní – odrazu tvrdili, že žiadna anglická firma sa zakladať nebude. Guman vedel mená policajtov, ktorí sa prípadom zaoberajú, k dispozícii mal aj interný dokument z priebehu vyšetrovania. Krátko predtým, ako urobila polícia v Ciridise a ďalších spriaznených firmách raziu, odišiel do USA. Guman .týždňu povedal, že má rokovanie, takže mu máme zavolať neskôr. Potom už telefón nedvíhal. 

Paralelne viedla polícia aj trestné stíhanie vo veci prijímania úplatku, ktorý mala od zástupcov Ciridisu zobrať bývalá riaditeľka Obvodného pozemkového úradu v Senci Gabriela Máčaiová. Hlavní aktéri ju v prepisoch rozhovorov, ktoré má .týždeň k dispozícii, volajú Bridžit (pozri rámček). Máčaiovej údajne vyplatili štyri milióny korún, neskôr mala dostať ďalšie štyri – za vydanie súhlasného stanoviska k zmene územného plánu a vyňatie pozemkov vo Veľkom Bieli z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. 

Prvýkrát sa malo o úplatkoch, ktoré označujú ako „poklonky“, hovoriť 13. januára 2009. „Holeša nás informoval, že medzi 28. a 29. januárom 2009 bude treba vysporiadať Bridžit. Povedal, že štyrku sme Bridžit dali a štyrku jej máme dať v spomínanom termíne,“ tvrdí Peter Šatan. „Neviem o tom, že by som niečo také niekedy povedal, takýto záznam som nikdy nepočul. Je to nezmysel,“ reagoval Holeša. 

Ďalšie stretnutie sa malo uskutočniť 28. januára 2009 v sídle Ciridisu. „Kridla ma vyzýval, aby sme urýchlene vložili finančné prostriedky. Hovoril, že štyri poklonky treba odovzdať ešte v tom týždni, aby to vyňatie pozemkov bolo správoplatnené. Celé to bolo o tom, že Máčaiovej boli dané štyri poklonky a ešte štyri jej máme doplatiť. Už aj predtým sa spomínalo doslovne, že Bridžit treba dať osem miliónov korún,“ tvrdí Peter Šatan.

Zástupca Ciridisu Kridla .týždňu povedal, že mu máme nechať na seba kontakt. „Zavolám vám, len čo sa uvoľním.“ Do uzávierky sa však neozval, nedvíhal ani mobilný telefón. S Máčaiovou sa nám ani opakovane spojiť nepodarilo. „Tie peniaze v živote nezobrala,“ tvrdí žena, ktorá zdvihla jej domáci telefón. Napriek tomu, že Máčaiovej sme nechali odkaz aj telefónne číslo, celý týždeň sa neozvala. Ciridis napokon dosiahol, čo chcel – súhlas so zmenou územného plánu aj vyňatie pozemkov z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Máčaiová na polícii odmietla vypovedať.   

Polícia preverovala aj podozrenia z možného podplácania starostu Veľkého Bielu Antona Dantera a viacerých poslancov obecného zastupiteľstva. Dôvodom bola náhla zmena postoja k projektu firmy Ciridis. Dňa 25. septembra 2008 najskôr osem z deviatich poslancov hlasovalo proti memorandu o spolupráci medzi Ciridisom a obcou, na základe ktorého mala firma investovať zhruba 140 miliónov korún do rekonštrukcie školy, škôlky, multifunkčnej haly či kanalizácie. Dokument však nebol formulovaný jednoznačne, chýbala aj súdna vymožiteľnosť záväzkov Ciridisu. 

Dňa 1. októbra 2008 sa u poslankyne Ruženy Dolanovej stretli poslanci Attila Danter, Pavol Guláš a Arpád Szigeti. Dolanová sa vyjadrila, že ju navštívil zástupca Ciridisu, ktorý jej položil na stôl balík päťtisíckorunáčok v hodnote približne milión korún. Peniaze jej údajne ponúkal za to, ak zahlasuje za zmenu územného plánu – bez obsahu memoranda, ktoré by firmu zaväzovalo k rozsiahlym investíciám vo Veľkom Bieli. Zaskočená Dolanová vraj ponuku odmietla.

Na to sa ozval Szigeti, ktorý povedal, že ten istý človek bol aj za ním, pričom mu dal rovnakú ponuku ako jeho sestre, poslankyni Dolanovej. Aj Szigeti to však podľa vlastných slov odmietol. Dňa 6. októbra 2008 zvolal starosta Anton Danter mimoriadne rokovanie zastupiteľstva. Ešte v ten večer sa u Dolanovej znovu stretli poslanci Danter, Guláš a Szigeti, prišiel aj poslanec Peter Bognár. „Jasne sme sa dohodli, že v takejto atmosfére to neodsúhlasíme,“ hovorí Attila Danter. 

Na druhý deň však šesť z deviatich poslancov – vrátane Dolanovej a Szigetiho – podporilo takmer identické memorandum, aké dva týždne predtým zmietli zo stola. Proti boli len Attila Danter, Guláš a Bognár. Na rokovaní zastupiteľstva, ktoré podľa Attilu Dantera sledovalo asi desať ľudí z firmy Ciridis, prešla aj zmena územného plánu. „Červenka povedal, že keďže to inak nešlo, muselo sa podplatiť šesť poslancov a starosta. Dokopy sa malo jednať o úplatok desať miliónov korún,“ tvrdí Peter Šatan. Červenka to na polícii poprel.

Pavol Guláš sa na ďalšom zastupiteľstve vzdal mandátu poslanca. „Bola to veľká príležitosť dať obec do poriadku. No keďže sám nič nezmôžem, radšej som odišiel,“ povedal .týždňu. „V priebehu týždňa sa to celé zvrtlo. Keď to človeku trochu myslí, tak vie, čo je za tým,“ hovorí poslanec Attila Danter. 

Starosta Anton Danter sa k prípadu nechcel vyjadrovať. „Obráťte sa na políciu a firmu Ciridis.“ Vyšetrovateľom však povedal, že žiadny úplatok nezobral, „lebo ako starosta len prečíta návrh, ktorý sa týka hlasovania a samotné hlasovanie už vykonávajú poslanci“. Podľa Attilu Dantera však mohol rozhodnutie zastupiteľstva vetovať. „Mali ste ho vidieť, aký bol rozrušený, keď sme prvýkrát nezahlasovali za memorandum. Celý červený vybehol von telefonovať – do polhodiny prišli Guman s Červenkom a pýtali sa, čo sa deje.“ Podľa Petra Šatana sa Červenka už 3. marca 2008 – to znamená pol roka pred hlasovaním – vyjadril, že „starosta je náš, zobe nám z ruky. Zopakoval to niekoľkokrát na viacerých stretnutiach“. Poslanec Szigeti na otázku, prečo hlasoval inak, ako prvýkrát, neodpovedal. „Nemám záujem baviť sa na túto tému.“ 

Dolanová tvrdí, že investor ju napokon presvedčil. „Zaplatili opravu školy a škôlky, aj zateplenie kultúrneho domu.“ Poslanec Attila Danter však pripomína, že v obci už mala byť hotová aj kanalizácia za 40 miliónov korún. „Navyše, stále to nie je súdne vymožiteľné. Poslanci schválili memorandum aj napriek tomu, že nikto z nich dokumenty k projektu nevidel.“ Mimochodom, Dolanová neskôr polícii tvrdila, že pred hlasovaním ju síce navštívil človek, ktorý sa predstavil ako zástupca Ciridisu, žiadne peniaze jej však neponúkal. Všetko si vraj vymyslela, pričom len skúšala, ako na to zareagujú ostatní poslanci. „Myslím, že každému je jasné, prečo zmenila názor. Najhoršie je, že sa to nedá dokázať,“ hovorí poslanec Attila Danter. 

Dolanová však trvá na svojom: „Povedala som to v rozšafnej atmosfére pri popíjaní vína. Myslela som to viac-menej zo žartu.“ Guláš sa nad tým len pousmial: „Samozrejme, že teraz môže tvrdiť aj to, že sa jej to snívalo.“ Holeša vyšetrovateľom povedal, že „nemá vedomosť o tom, že by ktokoľvek zo spoločnosti Ciridis, respektíve v mene spoločnosti ponúkal peňažnú sumu starostovi a poslancom“. 

Od 1. marca do 30. apríla 2010 boli všetky trestné stíhania zastavené – na pokyn špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. A to napriek tomu, že polícia mala k dispozícii aj množstvo listinných dôkazov: vrátane stanov budúcej anglickej firmy, ktoré našla v počítači jedného z podozrivých. Súčasťou vyšetrovacieho spisu, ktorý má takmer 1400 strán, sú aj zvukové záznamy, ktoré urobil počas stretnutí s predstaviteľmi Ciridisu Peter Šatan. 

„Stanovisko dozorujúceho prokurátora a vyšetrovateľky je totožné. Obaja sú toho názoru, že je potrebné vzniesť obvinenie pre majetkovú trestnú činnosť, ale aj pre korupciu,“ napísal Kováčik v dokumente z 3. decembra 2009, ktorý má .týždeň k dispozícii. So závermi prokurátora Vladimíra Kuruca a vyšetrovateľky Martiny Babacsovej, ktorí na prípade pracovali viac ako rok, sa však nestotožnil. „V prípade nezmenenia dôkaznej situácie bude potrebné vydať uznesenie o zastavení trestného stíhania. Závery mnou uvádzané v tomto úradnom zázname je potrebné brať za záväzný pokyn špeciálneho prokurátora.“ Keďže dôkazy sa odvtedy nezmenili, vyšetrovanie išlo dostratena.  

Mimochodom, Kováčikova prokuratúra v uzneseniach o zastavení trestného stíhania odhalila Šatanovu identitu. „Je to podraz voči policajtom a vyšetrovateľke, s ktorými som začal spolupracovať a ktorí dodržali dohodu o utajení,“ hovorí Peter Šatan. Prokurátori Kováčik a Kuruc na otázky .týždňa neodpovedali. Mlčí aj vyšetrovateľka Babacsová, ktorej údajne v rodine v priebehu vyšetrovania zhoreli dve autá. „Vyšetrovateľka sa rozhodla neposkytovať vyjadrenia k prípadu,“ povedala hovorkyňa polície Pôbišová. 

Babacsová sa špeciálnej prokuratúre postavila aj druhý raz. Dňa 6. júla 2010 začala trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin podvodu. Podľa Petra Šatana totiž konal Červenka v mene Ciridisu aj po tom, ako mu 15. júna 2009 uplynulo päťročné funkčné obdobie člena predstavenstva. Robil tak na základe zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia z 26. októbra 2005, ktoré ho malo potvrdiť vo funkcii do 26. októbra 2010. 

„Ako člen predstavenstva nemám vedomosť o uvedenom valnom zhromaždení, pričom som žiadal Červenku a Gumana o poskytnutie originálu zápisnice za účelom vykonania znaleckého dokazovania,“ hovorí Peter Šatan. Červenka s Gumanom ju však nevydali ani počas razie, ktorá sa uskutočnila 10. marca 2009, polícia ju nenašla ani pri domových prehliadkach. Zápisnica nebola ani v Zbierke listín obchodného registra, objavila sa tam až po piatich rokoch – 30. marca 2010, kedy bola aj notársky osvedčená. 

Podľa Šatana podpísali Červenka s Gumanom v inkriminovanom období aj viacero  zmlúv. Dňa 17. februára 2010 si mali napríklad od spriaznenej firmy Kericon Developments International so sídlom v americkom štáte Delaware požičať 3,6 milióna korún. Ako protihodnotu chceli založiť časť kľúčových pozemkov vo Veľkom Bieli za približne 100 miliónov korún, čomu však Šatan a jeho právny zástupca zabránili. 

Červenka podozrenia o falšovaní zápisnice a čudných transakciách odmieta: „Nikdy sme nechceli pána Šatana podviesť. Práve on a jeho brat spôsobili firme Ciridis svojím konaním, respektíve nekonaním škody. Ako člen štatutárneho orgánu spoločnosti Ciridis si neplnil základné povinnosti. Od roku 2008 nechcel schváliť ani také obyčajné veci, ako je účtovná uzávierka a výročná správa.“ Možno sa však Šatanovcom po tom všetkom čudovať, že prestali ľuďom z Ciridisu dôverovať? 

Dňa 10. decembra 2010 vyšetrovateľka Babacsová trestné stíhanie vo veci podvodu zastavila – ale až na základe telefonického pokynu, ktorý si vyžiadala od dozorujúcej prokurátorky Dagmar Mištíkovej. Tá je totiž presvedčená, že neexistovali „relevantné dôkazy, pre ktoré by bolo možné vzniesť obvinenie konkrétnym osobám“. Mištíková sa odvolala aj na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I., ktorý však zápisnicu skúmal len formálne, pričom nemal k dispozícii ani jej originál. 

Dňa 13. januára 2011 podal Šatan špeciálnemu prokurátorovi sťažnosť, Kováčik ju však 10. februára 2011 z rovnakých dôvodov ako Mištíková zamietol. Od tohto momentu hrozí, že Miroslav Šatan môže prísť o 140 miliónov korún, ktoré investoval do pozemkov vo Veľkom Bieli. Po zastavení stíhania ich polícia nemôže blokovať, takže je len na sudkyni Buľubašovej, či uzná nároky spoločnosti Interwood, ktoré sa týkajú aj majetku Ciridisu.

Peter Šatan hovorí, že spolu s bratom niekoľkokrát žiadali zástupcov Ciridisu, aby si pozemky vo Veľkom Bieli „rozdelili na tri rovné diely“. „Chceli sme mať istotu, že Miro bude mať pozemky na svojich listoch vlastníctva. Prečo s tým naši spoločníci nikdy nesúhlasili? Odpoveď je ukrytá v Balrame a ďalších podobných atakoch na pozemky Ciridisu,“ myslí si.  

Holeša to odmieta. „Nikto nechcel nikoho podviesť. Problém bol, že akcionári sa rozhádali a prestali spolu komunikovať. Okrem toho, ako spravodlivo rozdelíte pozemky, ktoré nie sú rovnako lukratívne? Sedeli sme nad tým pol roka, nešlo to.“ Červenka tvrdí, že má záujem na tom, aby projekt ďalej pokračoval. „Keď však niekto nechápe, ako funguje nakupovanie pozemkov, potom sa nepohnete ďalej.“ Miroslav Šatan sa nechce ku kauze vyjadrovať. 

Známy hokejista investoval svoje peniaze do ambiciózneho projektu, ktorý mohol prilákať do obce neďaleko Bratislavy nielen vyznávačov golfu. Spojil sa však s nesprávnymi ľuďmi, čo z neho roky ťahali milióny, ktoré neskôr roztopili v pochybných transakciách a čudných projektoch. „Miro je tvár toho projektu, Miro je tá dôveryhodná osoba,“ hovorí na zázname z 22. januára 2009 jeden z predstaviteľov Ciridisu. 

Dnes je Miroslav Šatan odkázaný na rozhodnutie sudkyne, ktorá nemá práve najlepšiu povesť. Špeciálny prokurátor, ktorý ešte pred týždňom tvrdil, že „nikdy neovplyvňoval prokurátorov pri ich rozhodnutiach“, už Šatana potopil. Ak sa takto Dušan Kováčik správa v ostro sledovaných kauzách, čo ešte môžeme od neho čakať?