Svet

Európsky dlhový mor sa šíri ďalej. Portugalská vláda minulý týždeň oficiálne požiadala Európsku úniu o finančnú pomoc. Portugalsko je tak po Grécku a Írsku treťou európskou krajinou, ktorá nevládala financovať svoj štátny dlh prostredníctvom trhov. Menšinová vláda socialistu Josého Socratesa už sotva mohla vzdorovať víru udalostí: pravicová opozícia najskôr odmietla jej reformný balíček, Socrates nato podal demisiu, agentúry znížili rating Portugalska, následne vzrástla cena poistenia štátnych dlhopisov a domáce banky pohrozili, že zastavia nákup dlhopisov, ak vláda nepožiada o pomoc. V čase uzávierky nášho časopisu ešte nebolo jasné, o akú sumu požiada Portugalsko z dočasného eurovalu, odhady sa pohybovali medzi 70 až 90 miliardami eur. Grécko v minulom roku požiadalo európske štáty o 110-miliardovú pomoc, priamo z eurovalu ako prvé čerpalo 85 miliárd Írsko. Keďže kapacita dočasného eurovalu sa má zvýšiť na 440 miliárd eur, na Portugalsko ochranný dáždnik stačí. EÚ bude teraz od Portugalcov žiadať, aby prijali radikálnejšie rozpočtové a reformné opatrenia než dosiaľ. Otázne je, na čo budú tamojší politici pred predčasnými júnovými voľbami ochotní pristúpiť. Íri majú síce po voľbách, ale naďalej odmietajú prijať zvýšenie nízkych daní pre podniky. 

V tejto chvíli sa však pozornosť presúva do Španielska, ktoré by mohlo ako prvá veľká ekonomika spadnúť do eurovalu. Zatiaľ je situácia pokojná: rizikové prirážky na španielske vládne dlhopisy klesli, Európska komisia rýchlo vyhlásila reformné úsilie Zapaterovej vlády v Madride za príkladné a tamojšia ministerka hospodárstva Elena Salgadová označila za „absolútne vylúčené“, že by sa mohla nákaza z troch menších štátov eurozóny preniesť aj na Španielsko. 

Zapaterova vláda sa však ďalej bude moriť s vysokou nezamestnanosťou či problémami trhu s nehnuteľnosťami. Navyše, podľa analytikov je španielska vláda, ktorá minulý týždeň upravila odhad ekonomického rastu smerom nadol, stále až príliš optimistická. 

Španielska ekonomika však zatiaľ naozaj vyzerá imúnnejšia voči tlaku trhov než Portugalsko posledných mesiacov. Ale na to, že Španielsko v blízkom čase taktiež nespadne do eurovalu, by svoj mesačný plat nestavil asi žiadny ekonomický analytik.

Muammar Kaddáfí chce odstúpiť? Keď médiami prebehli správy, že o výmene osoby na čele líbyjskej „ľudovej džamahírije“ uvažujú aj niektorí vodcovi synovia, to začalo vyzerať nádejne. No Kaddáfí stále víťazí a povstalci označujú vzdušnú podporu Západu za príliš opatrnú a chaotickú. Spojenci však uvádzajú, že pri náletoch musia dávať pozor na ochranu civilistov.

Bez vlády, tej federálnej, bude musieť začas fungovať USA. Koncom minulého týždňa to aspoň vyzeralo na dočasné odstavenie časti federálnych inštitúcií a pracovníkov, ktorí sa nedostanú do kategórie „podstatných“. Príčina je jasná: stále nevznikla dohoda o federálnom rozpočte, republikáni trvajú na ráznejšom šetrení a škrty presadzujú najmä kandidáti z Tea Party.

Francúzi sa vojensky angažujú na africkom kontinente. Okrem Líbye zasahujú v Pobreží Slonoviny, kde prezident Laurent Gbagbo odmieta odovzdať moc. Francúzi do svojej bývalej kolónie prišli podporiť vojská OSN, ktoré sú na strane novozvoleného prezidenta Alassana Ouattara. Francúzske vojská ochraňujú aj diplomatov, ktorí sú v Pobreží slonoviny teraz terčom útokov.

Moskve hrozil ďalší hrozný teroristický útok. Policajti našli šrapnelové bomby, podobné tým, ktoré zabíjali na letisku Domodedovo, v kufri dvoch áut. Jeden atentát sa mal odohrať na Kutuzovskej ulici, druhé na Rjazanskom prospekte, čo sú rušné ulice ruskej metropoly. Pri oboch zásahoch sa zatýkalo, zadržaní sú dvaja muži, zrejme kaukazskí extrémisti.

Európsky parlament vyzýva na začatie prístupových rokovaní s Macedónskom, pre ktoré však treba vyriešiť aj spor o názov s Gréckom. Europoslanci tiež vyzvali Grécko, aby zmiernilo svoj postoj. Pritom vnútropolitická situácia v Macedónsku sa skôr zhoršuje než zlepšuje. Chorvátsko už o prístupe rokuje, no José Manuel Barroso túto krajinu upozornil, že oblasti ako súdnictvo, boj proti korupcii a ľudské práva sú stále pod očakávaným štandardom.

Kosovský parlament si zvolil prezidentku, stala sa ňou 36-ročná policajná funkcionárka bez skúseností v politike. Toto riešenie zabránilo predčasným voľbám, ktoré by Kosovo nutne čakali, keby sa poslanci nezhodli na kandidátovi – či kandidátke.

Belgický arcibiskup Andre-Joseph Leonard čelí útokom. Minulý týždeň bol zasiahnutý koláčom do tváre za svoje názory na potraty a homosexualitu. Arcibiskupa menoval Benedikt XVI. a podľa očakávaní by mal reformovať liberálnu katolícku cirkev v Belgicku, poškodenú aj sexuálnymi škandálmi.

Španielsky premiér a predseda Socialistickej strany druhého apríla ohlásil, že sa už v roku 2012 o znovuzvolenie nepokúsi. Jeho strana je na tom v prieskumoch verejnej mienky tak zle, že víťazstvo momentálne opozičnej Ľudovej strany o rok vyzerá už ako hotová vec.