V roku 2006 vyhlásil Robert Fico križiacku vojnu proti súkromným zdravotným poisťovniam. Negramotným spôsobom zakázal ich zisk. Následne nastavil minimálnu sieť poskytovateľov tak, že do nej vpustil iba štátne nemocnice. A ešte požiadal protimonopolný úrad o vyjadrenie, či nie je Všeobecná v dominantnom postavení. Pani predsedníčka úradu, vedomá si, že jej mandát bude obnovovať Ficova vláda, rozhodla, že zdravotné poisťovne nereprezentujú žiadny trh. A podľa jej logiky, kde nie je trh, nemôže mať nik dominantné postavenie. Fico tým chcel dosiahnuť, aby štátne nemocnice, ktoré dostávali od štátnej poisťovne čoraz vyššie úhrady, vyvíjali tlak na zvyšovanie úhrad aj od súkromných poisťovní. Hrozili, že inak neuzavrú zmluvu. A ak by súkromné poisťovne nemali zmluvy, nesplnili by kritérium minimálnej siete, a to je už zákonný dôvod na odobratie licencie. Výsledkom bolo, že poisťovne nemohli tlačiť nemocnice k vyššej efektivite. Štát navyše spojil dve štátne poisťovne do jednej, čím ešte zvýšil svoje dominantné postavenie. Lenže turecké hospodárenie nemohlo dlho vydržať.
Začiatkom tohto roku Ústavný súd rozhodol, že zisk zdravotných poisťovní je legálny. Lenže, kde je zisk, tam je trh a kde je trh, tam nesmie byť dominancia jedného subjektu. Pani predsedníčka protimonopolného úradu by dnes mala veľmi zvážiť svoje ďalšie pôsobenie, pretože miliardové škody pôjdu aj na jej vrub, keďže namiesto nezávislosti a odvahy podliezla latku a prispôsobila sa moci.
Strany dnešnej koalície vyhrali voľby najmä preto, že sľubovali riešenia problémov, ktoré spôsobila Ficova družina. Za roky 2006 až 2010 vzrástla spotreba štátu o neuveriteľných 7,5 miliardy eur. Lenže – namiesto riešenia deficitu verejných financií znižovaním spotreby súčasná koalícia zvýšila dane a chystá sa zvyšovať daňovo odvodové zaťaženie úspešných živnostníkov. Plánuje aj zaťaženie úspešných dohodárov, teda ľudí, ktorí nežiadajú štát o podporu, ale privyrábajú si vlastnou usilovnosťou. A v neefektívnom zdravotníctve sa stále stráca 20 centov z každého eura do nenávratna.
Plátanie Všeobecnej nie je riešenie, ale zúfalstvo. A hľadanie nových zdrojov z individuálneho zdravotného poistenia bez stanovenia nároku občana na rozsah služieb, hradených z verejného poistenia, je číra fatamorgána.
Prečo vláda až takto podlieza latku?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.