Kto pomáha Japonsku

O vážnosti katastrofy vypovedá aj fakt, že prvýkrát od 2. svetovej vojny prehovoril k národu cisár a prvýkrát boli povolané branné zálohy. Japonsko po 11. marci o pomoc zahraničie nepožiadalo, je však za ňu vďačné. Patrí to už k mentálnej výbave a silnej tradícii tohto skromného, hrdého a kultúrne diametrálne odlišného národa. Japonsko má pritom dosť síl a kapacít vyrovnať sa s následkami cunami na severovýchode hlavného ostrova, to však neznamená, že pomoc nepotrebuje. Paradoxne, nie je zvyknuté ju prijímať – skôr rozdávať, a to štedro. Svedčí o tom aj pomoc zo strany Afganistanu. Čítate dobre, táto vojnami a bojmi zmietaná krajina teraz s vďakou venovala Japonsku milión dolárov a vyjadrila želanie „aktívne sa podieľať na obnove krajiny“. Ako, to už Kábul nešpecifikoval. V každom prípade, Japonsko je dlhodobo jedným z najväčších medzinárodných darcov rozvojovej pomoci Afganistanu. Iba v roku 2009 darovalo päť miliárd dolárov na obdobie nasledujúcich piatich rokov, pričom sa z tejto pomoci vybudovalo 650 kilometrov nových ciest a nový terminál na kábulskom letisku.



.keď priateľ trpí

Ako prví prišli postihnutým oblastiam pomáhať americkí vojaci z neďalekých základní: distribuovali jedlo, vodu, teplé veci. Často tak robili spoločne so svojimi japonskými kolegami zo Self Defence Forces (Japonsko podľa ústavy nemá armádu, obranné sily sú však vycvičené a vyzbrojené prakticky rovnako ako armáda). Vrtuľníky zachraňovali ľudí v zaplavených oblastiach, svet obleteli obrázky domčekov plávajúcich v oceáne. V krátkom čase boli v teréne nasadené tímy stoviek záchranárov, lekárov a služobných psov z viac ako dvadsiatich krajín. V japonských mestách sa objavili s „kasičkami“ mladí dobrovoľníci Červeného kríža, zbierky začali organizovať aj médiá.

Asistenciu ponúklo 134 vlád a 39 medzinárodných organizácií. Japonský šéf diplomacie Takeaki Matsumoto minulý týždeň uviedol, že celková výška darov cez japonské ambasády po svete prekročila sumu jednej miliardy jenov (asi 10 miliónov eur). Ďalšie desiatky miliónov jenov Japonsko už dostalo oficiálne od vlád mnohých krajín sveta a od pobočiek Červeného kríža. Pakistanské deti trpiace závažnou chorobou krvi poslali futbalové lopty. V chudobnom regióne Brazílie žiaci urobili medzi sebou zbierku mincí a poslali ju na japonskú ambasádu. „Brazílsky priateľ Japonsko trpí. Nie je to veľa peňazí, ale dúfame, že to bude užitočné,“ napísali v sprievodnom liste. Aj v Egypte a v Tunisku – ktoré majú teraz dosť problémov sami so sebou – boli japonské ambasády zahrnuté kvetmi a odkazmi podpory. Srbský Červený kríž vyzbieral do konca marca 1,6 milióna dolárov, pričom Belehrad poukazuje na to, že Japonsko poskytovalo Srbsku rozsiahlu pomoc v rôznych oblastiach, a teraz nastala príležitosť dlh aspoň sčasti splatiť. 


.a čo my?

Popri množstve menších organizácií či benefičných koncertov vyhlásili zbierky aj tri väčšie slovenské humanitárne organizácie. ADRA k 5. aprílu vyzbierala takmer 14-tisíc eur, pričom jej japonská pobočka zabezpečuje pomoc niekoľkým domovom dôchodcov v prefektúre Miyagi. Slovenský Červený kríž evidoval na účte k tomu istému dátumu viac ako 11-tisíc eur, pričom záchranárske tímy japonského Červeného kríža poskytujú prvú pomoc, zdravotnú, lekársku a psychosociálnu pomoc. Slovenská katolícka charita sa pridala k spoločnému úsiliu siete Caritas na pomoc Japonsku, pričom doteraz vyzbierala približne 28-tisíc eur. O pomoci rozhodla aj vláda. Do mesta Sendai minulú stredu dorazila dodávka slovenskej pomoci spolu s dodávkami Maďarska a Švédska, pričom išlo už o piatu leteckú dodávku Európskej únie. Slovensko prispelo materiálom za 140-tisíc eur, išlo o šesť ton stanov, spacích vakov a oblečenia. Európska únia poskytla Japonsku na humanitárne účely finančnú a vecnú pomoc v hodnote okolo 15,3 milióna eur. Slovensko poskytlo okrem materiálnej humanitárnej pomoci finančnú pomoc vo výške stotisíc eur.

.ab