.vediete rodinnú stavebnú firmu. Ako vznikla?
Založil ju pred 35 rokmi môj otec, ktorý však pred dvoma rokmi zomrel. Oproti jeho ére sa veľa zmenilo; všetko je globalizované, ovplyvnené západným myslením. Aj my Japonci musíme zmeniť štýl práce a myslenia, aby sme prežili v konkurenčnom prostredí. No zo „starých čias“ musíme prevziať všetko dobré: úsilie byť poctivý, dôsledný a podobne.
.čím je charakteristická vaša architektúra?
V Japonsku sú často zemetrasenia a tajfúny, odolnosť voči nim je základným rysom našej architektúry. Prejavilo sa to aj teraz: iba málo domov padlo pri zemetrasení, odplavila ich až cunami. Aby boli odolné voči zemetraseniu, majú väčšinou drevené konštrukcie betónový základ, s ktorým sú spojené iba na niekoľkých bodoch. Voda ich potom ľahko vytrhne, dosiahnuť však zároveň odolnosť proti zemetraseniu, aj proti cunami nie je možné.
.čo sa zmenilo v globalizovanej ére na vašom spôsobe práce?
V minulosti všetky zákazky fungovali na dôvere a dlhodobých vzťahoch. Teraz je to všetko o trhovej ekonomike. Nehovorím, že jedno je zlé a druhé dobré, v starších časoch však neexistovalo klamanie. Viac sa v Japonsku dodržiavali princípy neubližovania slabším či nenapádania tých, ktorých je menej. Ľudské vzťahy boli určujúce. To sa, žiaľ, vytráca.
.prečo zakladáte firmu na Slovensku?
Japonsko je už vybudované, v posledných rokoch sa viac opravujú staršie budovy ako stavajú nové. Som hrdý na naše technológie s ich typickými vlastnosťami, ako sú bezpečnosť či vhodnosť budovy, mojím snom je ich vývoz cez Slovensko ďalej do Európy. Teraz je v kurze východná Ázia, podľa mňa bude nasledovať východná Európa. Na Slovensku som bol dvakrát, krajina je, čo sa týka infraštruktúry, trochu zaostalá, mladí ľudia mi tam pripadajú ako Japonci pred 40 rokmi – chcú sa učiť, pracovať.
.mladí Japonci dnes takí nie sú?
(Smiech.) Sú menej zapálení ako generácia ich rodičov, nezažili už chudobné Japonsko.
.my však príliš nemáme zemetrasenia, je potrebné prenášať k nám japonské technológie v stavebníctve?
To je síce pravda, Slovensko je však pomerne studená krajina s množstvom zrážok a snehu. Naše technológie môžu pomôcť aj proti zosuvom pôdy, ktoré vás trápia.
.ako sa vyrovná Japonsko s následkami nedávnych pohrôm?
Cunami kontaminovala slanou vodou obrovské územia, kde doteraz bolo poľnohospodárstvo. Bude to mať veľký vplyv aj na rybolov. Voda zmietla celé mestá, aj s úradmi, neexistujú štruktúry štátu a samosprávy. Podľa mňa nie je dobré, ak sa sever Japonska obnoví veľmi rýchlo. Rýchly rozmach sa skončí zle zažíva ho dnes Čína alebo Dubaj.
.je správne obnoviť územia, ktoré teraz zmietla cunami? Čo ak príde opäť?
Podľa mňa by sa nemalo stavať na tých istých miestach. Doteraz sa budovali zábrany, prišla však väčšia cunami ako si ktokoľvek dokázal predstaviť. Japonsko bolo po celú históriu viazané na prírodu, žili sme v súlade s ňou. Dnes sme na to zabudli, chceme ju ovládnuť, čo nie je dobré – príroda vždy vyhrá.
.máte strach z Fukušimy?
Samozrejme, mám, ako každý. Som iba jedným zo 128 miliónov Japoncov, ktorí sa boja Fukušimy. Myslím si, že vláda robí všetko pre to, aby situáciu zachránila, no aby sa nešírila panika, nepovie všetko. Nehovorím, že klamú, zrejme však nehovoria všetko.
.čo rozhodlo, že ste zatiaľ neodišli z Tokia?
Bývam v Tojame, 300 kilometrov smerom na juhozápad, v Tokiu však má firma sídlo a musím tu byť. No rodine som povedal, aby sem nejazdili.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.