Bezmocné líščie blues

Keď v roku 2008 vydali Fleet Foxes debutový rovnomenný album, hovorilo sa o nich ako nových The Beach Boys. Vrátili do populárnej hudby to, čo bolo dlhé roky potláčané  nádherné klenuté vokály a kozmické harmónie. Skupina sa tento mesiac vracia s novým albumom, ktorý už začiatkom roka kritici vyhlásili za najočakávanejšiu nahrávku nastávajúcich mesiacov. Album Helplessness Blues vychádza oficiálne koncom apríla, no piráti ho stihli ukradnúť o mesiac skôr a zavesiť na internet. 


Nikto z umelcov nie je nadšený, keď sa jeho hudba objaví pred vydaním a ešte k tomu bez obalu a zadarmo. Novinka Fleet Foxes je však jednou z najleakovanejších albumov. Nemožno sa čudovať. Fanúšikovia sú veľmi zvedaví, či sa na Helplessess Blues nájdu rovnako krásne skladby ako White Winter Hymnal, Your Protector alebo He Doesnt Know Why z debutového albumu. 



Fleet Foxes sa na americkej hudobnej scéne objavili pomerne nenápadne. Vydavateľská značka a ani samotný Pecknold nemali ani potuchy, čo s ich životmi spraví jeden jedenásťpesničkový debut. Hudobník v rozhovoroch tvrdil, že spolu s kapelou dúfali, že predajú zopár tisíc kusov, aby si zarobili peniaze na štúdio, kde by mohli nahrať nový album.


Nikdy nebol veľkým rebelom ako Kurt Cobain alebo romantickou figúrkou ako Jeff Buckley, vyrastal v normálnej americkej rodine, kde zhodou okolností obaja rodičia mali radi sixties a milovali CSN&Y, Hendrixa, The Beatles a The Beach Boys. Ich platne sa zákonite stali súčasťou jeho života. Robin Pecknold zložil Fleet Foxes zo svojich priateľov, jedinou podmienkou bolo, že všetci členovia vedeli perfektne a čisto spievať. Ich prvým počinom bolo EP, ktoré vyšlo v roku 2006, no pozornosť veľkých spoločností si kapela vyslúžila o rok neskôr, keď sa ich profil na My Space vyšplhal nad štvrťmilióna klikov. Bola to internetová šeptanda, ktorá podnietila zančku Sub Pop, aby s Fleet Foxes podpísala vydavateľskú zmluvu. 


Ich ďalším krokom bolo EP Sun Giant, obsahujúce pesničku Mykonos, ktorá predznamenala zvuk ich debutového albumu. Hudba vychádzala jednoznačne zo sixties, ale pozíciu novodobých hipíkov odmietli. Podľa Pecknolda to boli sebci, brali drogy a žili len pre seba. Ani po hudobnej stránke to nebolo len kalifornské snenie. Okrem hudby svojich otcov Fleet Foxes milovali aj Morriconove soundtracky k spagetti westernom, počúvali starý anglický folk a nechali sa ovplyvniť aj klasickou európskou vokálnou hudbou. Z našej scény mal debut najbližšie k hravým Prúdom na platni Zvonky, zvoňte alebo Hammelovej a Vargovej spolupráci na Zelenej pošte.  



Ich debut s názvom Fleet Foxes (Sub Pop, 2008) niektoré médiá pár týždňov po vyjdení označili za novú americkú klasiku. Farebný svet kapely nádherne dopĺňal aj obal albumu, ktorý bol reprintom starého obrazu holandského majstra Pietra Bruegela staršieho s mestečkom s množstvom malých postavičiek, z ktorých každá má iný osud. Pecknold a spol. sa pôvodne chystali do štúdia na ďalší rok, ale obrovský záujem o kapelu, ktorá predala po celom svete pol milióna nosičov (na alternatívnu značku je to super číslo), spôsobil, že na ceste strávili rok a pol v kuse.


Ich úspech vytvoril na americkom alternatívnom trhu hystériu po hľadaní „nových Fleet Foxes“. Túto nálepku dostali postupne Grizzly Bear, Midlake, Low Anthem alebo Band Of Horses, tie všetky sa skloňovali spolu s úspechom Pecknolda a jeho piatich priateľov. Z roka na rok sa vyrojilo toľko nových alt-countryových skupín, že sa začalo hovoriť o novej scéne. 


Pecknold sa na istý čas stiahol do úzadia. Len občas z jeho okolia presakovali správy, že pracuje na nových pesničkách. Niektoré z nápadov predstavil na krátkom turné, kde predskakoval svojej kamarátke, speváčke a harfistke Joanne Newsomovej, no od hudby Fleet Foxes mali stále ďaleko, pretože neobsahovali hlasy a inštrumentáciu jeho spoluhráčov. Kapela sa do štúdia zatvorila na začiatku roka s tým, že nový album by sa mal objaviť na jeseň. Keď si vypočula výsledok, bola sklamaná a rozhodla sa, že ho nahrá znovu, čo svedčí o tom, že práca na nových pesničkách nebola bezproblémová, ale skôr bolestivá. Nedávno to potvrdil aj jej líder, niekoľkomesačná práca v štúdiu ho stála dlhoročný vzťah s frajerkou. 



Vedel, aká ťarcha leží na jeho pleciach. Ako prísť s niečím novým a rovnako dobrým, ako bol debut? Druhý album býva často kritický. Ak sa nevydarí, kapela príde o zmluvu,  koncerty, motiváciu a rozpadne sa. Aké je teda ich bezmocné blues? Za prvé, bezmocné nie je. Má v sebe dostatok novej energie, medzi dvanástimi pesničkami nájdeme toho veľa, čo robí kapelu tak výnimočnou. No niečo tu nehrá. Keď Collegium Musicum boli začiatkom sedemdesiatych rokov na vrchole slávy, český kritik Jiří Černý upozornil, aby sa Vargov hammond nestal „zlatým teletem“ skupiny. Jeho odvážna predpoveď sa splnila. Collegium Musicum sa každým novým albumom čoraz viac vyčerpávali.


Bohužiaľ, dnes to hrozí aj Fleet Foxes. Na debute prekvapili vokálnymi harmóniami, ktoré zneli, akoby prišli odniekadiaľ z ďalekej histórie. Tento trik zákonite použili aj pri Helpnessness Blues, veď každý robí to, čo vie najlepšie, ale novinke trochu chýba magický okamih debutového albumu. Možno boli v štúdiu príliš dlho, možno že Pecknold má veľký talent, ktorý je zároveň aj jeho prekliatím. Keď dokáže zo seba chrliť jednu melódiu za druhou, stane sa, že prestane rozmýšľať, ktorá je dobrá a ktorá nie. Hm, môžeme len hádať. Prvý album Fleet Foxes znel ako útulný úkryt pred okolitým svetom, ako sen 21-ročného chalana zo Seattlu, o tom ako by hudba mohla znieť. Nebola to jednoduchá hudba, ale znela ľahko a bezprostredne. No teraz akoby Pecknold viac špekuloval ako sníval. Čo je škoda, veľká škoda.