Slovenské vína rýchlo, ľahko, prehľadne

Vínne trhy v ošumelom a socialisticky neprívetivom pezinskom kulturáku nevzbudzujú na prvý pohľad ani počutie dojem, že ide o jedno z najvýznamnejších slovenských podujatí týkajúcich sa vína. Už ten samotný nešťastný názov evokuje namiesto fajnšmekerskej spoločnosti skôr predstavu provizórnych stánkov, v ktorých sa predáva pančované víno, k tomu rezko hrá miestna dychovka a všade sa povaľujú plastové poháre, odpadky a opilci.


Napriek málo vznešenému názvu a miestu konania sú Vínne trhy Pezinok tou najvhodnejšou akciou, akú by mal absolvovať každý, kto si chce urobiť rýchlo a pohodlne, na jednom mieste, bez tárania sa po pivniciach a vínnej ceste, aktuálny prehľad o najnovšej produkcii vín zo Slovenska a blízkeho okolia. Podujatie, ktoré sa od roku 1995 koná už šestnástykrát, v sebe spája medzinárodnú súťaž vín, výstavu aj degustáciu pre verejnosť.  Je to aj nominačná výstava na Národný salón vín. 


V súťaži, ktorá už prebehla 25.  26. marca, odborníci pod vedením predsedu hodnotiacich komisií Fedora Malíka degustovali 377 vzoriek. Opäť hodnotili tzv. 100-bodovým systémom O.I.V./UIE (Medzinárodnej organizácie pre vinič a víno), ktorý je založený na princípe udeľovania kladných bodov. Pri degustácii sa posudzuje vzhľad (čírosť a farba), vôňa (intenzita, jemnosť a kvalita), chuť (intenzita, jemnosť, kvalita a perzistencia) a celkový dojem vzorky. Z každej hodnotiacej komisie postupuje najvyššie hodnotené víno do finále hodnotenia, v ktorom sa vyberajú šampióni výstavy. 



Len pre poriadok uveďme, že tento rok získali titul šampióna v sladkých vínach J&J Ostrožovičovci z Veľkej Tŕne so slamovým Tokaj Cuvée, 2009. Toto víno zároveň získalo absolútne najvyšší počet bodov zo všetkých vzoriek v súťaži, 91,33. Šampiónom v suchých bielych vínach je Mavín Martina Pomfyho z Vinosadov za akostný Müller Thurgau, 2010. V kategórii bielych polosuchých a polosladkých vín ide titul mimo Slovenska, na Moravu, Josefovi Dufkovi z dvojobce Svatobořice – Mistřín za Pálavu, výber z hrozna, 2010. V ružových vínach je šampiónom Raimex Petra Rajnica z Pezinku a jeho rosé z Cabernetu Sauvignon, neskorý zber, 2010. V červených vínach bolo najlepšie Château Belá s barikovým Cabernetom Sauvignon, výber z hrozna, 2009. Šampiónom šumivých vín je Víno Nitra so Sektom Pálfy, extra brut. To sú piati šampióni, okrem nich získalo zlaté medaily ďalších 34 vzoriek. Strieborné medaily získalo 98 vzoriek, bronzové 203 a 37 vzoriek zostalo bez ocenenia. 


V obchode či vo vinotéke rozoznáte ocenené vína podľa nálepiek. Niektoré fľašky zvyknú byť oblepené aj viacerými zlatými, striebornými, bronzovými a všakovakými hologramovými nálepkami z rôznych súťaží okresného až nadnárodného významu, treba mať však na pamäti, že nie je súťaž ako súťaž a tiež to, že najvyššie medaily často získavajú raritnejšie vína s prívlastkami, a teda s vysokým obsahom cukru v hroznách pri zbere, ktoré sú vhodné skôr ako malý aperitív, a nie na dlhšie popíjanie. Akostné vína bez prívlastku sa začínajú pri 16 gramoch cukru v litri muštu, nasledujú prívlastkové kabinetné, neskorý zber, výber z hrozna, bobuľový výber, hrozienkový výber, slamové víno, ľadové víno, a napokon výber z cibéb s dvojnásobným obsahom cukru, teda 32 gramov a viac. Treba dodať, že to, či je víno sladké, polosladké, polosuché, alebo suché sa odvodzuje nie z obsahu cukru v mušte, ale zo zvyškového cukru v samotnom víne. 


Bodovanie odbornej poroty je dobrá orientačná pomôcka, niet však nad vlastnú skúsenosť, vlastné oči, chuťové poháriky, nos a najmä vlastný vkus a momentálnu náladu. Degustácia pre verejnosť prebieha na Vínnych trhoch v spomínaných priestoroch Domu kultúry v Pezinku. Namiesto vstupenky si tu treba kúpiť katalóg, v ktorom sú všetky potrebné informácie o súťažiacich vínach, o ich odrode (ak je to cuveé, z akých odrôd je zložené), prívlastku, ročníka, výrobcovi, zvyškovom cukre, a tiež o tom, koľko bodov a akú medailu získali. Ku katalógu dostanete aj pohárik na degustovanie a pero na zapisovanie poznámok. Jednotlivé vzorky vám nalejú bezhotovostne, za vopred nakúpené kupóny, čím vyššie umiestnenie, tým viac kupónov. 



Či sa už vyberiete do Pezinka, do najbližšej vinotéky, alebo sa rozhodnete degustovať vzorky nakúpené v hypermarkete alebo na internete, pre začínajúcich degustátorov tu máme zopár rád, ako na to. 


Najprv sa len pozeráme. Najlepšie na miernom a rovnomernom dennom svetle a na bielom pozadí. K červenému vínu denné svetlo nestačí, potrebujeme ešte sviečku alebo lampu, nie však neónovú. Víno musí byť dokonale číre a s dobrým jasom. Všímame si aj tzv. okná, čo sú stopy, ktoré zostávajú po víne na stene pohára pri krúžení. Okná sú badateľnejšie pri väčšom obsahu alkoholu, pri nasýtených a archívnych vínach. Posudzovanie farby vína necháme na odborníkov, v nej sa odráža príliš veľa faktorov od odrody, zrelosti, technológie spracovania až po vek vína. 


Na zisťovanie aromatických vlastností vína je dôležitá jeho správna teplota. Ak je veľmi nízka, vyparuje sa málo vonných látok a nemáme šancu posúdiť jeho buket. Naopak, ak je víno príliš teplé, vôňa sa miesi, najprchavejšie formy sa ničia a buket neladí. Najprv privoniame k látkam na povrchu vína, potom krúživým pohybom pohára uvoľňujeme hlbšie vône. Vdýchneme zhlboka. Kvalitné víno má vôňu zložitú a silnú. Mladé vína zvyknú voňať výrazne po kvetoch a ovocí, vône archívnych vín sú miernejšie a komplikovanejšie.


Najprv odchlipneme len malé množstvo, aby sme si trochu omočili podnebie. Neprehĺtame hneď, skúsime do úst natiahnuť aj trochu vzduchu. Víno poprevaľujeme po ústach, pretože v každej časti úst máme rozdielne receptory. Špička jazyka vníma sladkosť, bočné časti kyslosť a slanosť, zadná časť horkosť. Prichádza čas na pomenovania. Pokiaľ sú všetky chute prepojené a žiadna nevytŕča, víno je harmonické, guľaté. Málo kyslé vína zvyknú byť fádne alebo mdlé, kyslejšie vína sú ostrejšie. Sladkosť môžeme vnímať od príjemnej po presladenú. 



Napokon, podľa toho, ako si trúfame, víno vypľujeme, alebo prehltneme. A skúmame, aké chute a ako dlho nám zostali po prehltnutí v ústach. Hovoríme o dlhej a krátkej dochuti. Niekedy môže byť dochuť úplne odlišná od chuti v ústach a často práve ona odhalí slabiny vína či dokonca choroby hrozna.



Nič z vyššie spomínaných rád nie je na žiadnej ochutnávke povinné. Netrápte sa, ak neovládate vinársky odborný slovník, ak neviete, aká je to chuť chlebovinky či balkánskeho medu. Netrápte sa, ak si z degustácie nezapamätáte vlastnosti jednotlivých vzoriek, alebo ak neviete porovnať viac ako dve naraz a pri tretej sa už strácate. Na to všetko treba náročný senzorický tréning alebo dlhoročnú skúsenosť. Pokojne si vymyslite vlastné prívlastky. Ja napríklad nikdy nezabudnem, ktoré víno považujú moje kamarátky za koketné a ktoré za priebojné.