Gagarin a Hviezdoslav vs. deti

Dlho som si myslel, že moja vášeň a túžba vyletieť do vesmíru súvisí s mojím dátumom narodenia. V ten deň totiž tragicky zahynul Jurij Gagarin. Od škôlky som si lepil jeho usmiatu tvár do zošitov a obkresľoval každú fotografiu, kde bola nejaká planéta, raketa a skafander. Majku z Gurunu som vedel naspamäť a s chalanmi sme si svietili do očí baterkou, aby nám žiarili ako tým z planéty Paralaxa fíhá. Nebol som v tom sám. Všetci moji spolužiaci chceli byť kozmonautmi, prípadne vojakmi, smetiarmi a policajtmi. A hoci ani na stretávke po 25 rokoch sme nezistili, že by to niekto z nás dotiahol až do vesmíru, nájdu sa medzi nami nadšenci, čo stále veria, že sa oplatí kúpiť si stavebný pozemok na Marse. Ale nehovorte to mojim deťom.



„Toto, čo nedokážeš napísať, lebo si LENIVÁ, hral Mozart, keď mal šesť rokov, chápeš?! Ty máš deväť!“



Rozčúlil som sa, keď sa Hane nechcelo písať noty. Tvárila sa, že to nevie, ale ja som vedel, že je len skrátka pohodlná, pretože ju to zdržovalo. Chcela si zahrať Machinarium na počítači. 



„Okej, zahral to v šiestich a ako dopadol, ten tvoj Mozart? Čo z toho mal? Hodili ho do hrobu a zasypali vápnom! To sa mi fakt oplatí!“



Asi chápete, aké ťažké je v takejto atmosfére motivovať dieťa na výkon. Otázka, čo z toho mal, je pritom čistá, jasná a čo je najhoršie, čoraz viac detí ju používa vo vzťahu k svojej budúcnosti. Podľa jedného výskumu na škole pre mimoriadne nadané deti sú najdôležitejším kritériom pri výbere povolania peniaze. Deti už sa toľko nezaťažujú zbytočnými predstavami o úžasných smetiarskych či policajných autách, neuchvacuje ich skafander a let do vesmíru ani vojenská uniforma. Na internete sa dozvedia, koľko tak priemerne zarába politik, právnik alebo riaditeľ a predstava je jasná. V Spojených štátoch takto surfuje na nete 80 % detí 

do 5 rokov. Nehádžem všetky deti do jedného vreca, ale kto by nechcel byť bohatý? A kto by už vystrihoval a lepil svoje idoly do zošita, keď je všetko na internete. Čaro nalepovania však malo až zberateľskú príchuť vášne. Dnes deti vášnivo trieskajú do klávesnice.



„Marketing, ekonómia alebo právo.“



Vysypal zo seba bez váhania Akoš, spolužiak môjho syna Juraja na moju otázku, kam sa hlási na vysokú školu.



„Skoro všetci tam idú.“



Dopovedal, keď som sa zatváril málo nadšene. Našťastie, Juraja odmalička fascinovali múmie, mŕtvoly a vnútornosti. Dlho chcel byť preto archeológ, až kým sa nedozvedel, že to v našich podmienkach nevynáša. Odvtedy sa upol na podobné slovo a chce byť architekt. Som hrdý, že ho aspoň teraz nestrhla Akošova vlna zvaná Skoro všetci tam idú. A že si vybral tak trochu umenie. Keď bol menší, motivoval som ho ráno o šiestej cestou na plaváreň. Tma, zima a ľudia na zastávkach. Sú to tí, čo sa im nechcelo učiť. Teraz sa im nechce skoro ráno vstávať, ale musia. Inú prácu si nezoženú.


„Chcem buď jazdiť na koni a učiť tanec, alebo opačne. Učiť jazdiť na koni a chodiť tancovať.“


Vysvetlila mi svoju budúcnosť Hanka a ja som si vydýchol. Nebude to také zlé. Kôň je síce drahý špás, ale ako ju poznám, ona si to zariadi. Bude mať dostatok prostriedkov nielen na vlastného koňa. Viem to. Zažmurká tými svojimi mihalnicami a človek jej zloží k nohám báseň. Ako ja pár týždňov dozadu. Cestou na lyžovačku do hôr bez signálu sa v aute plesla po čele, že si mala nájsť báseň na Hviezdoslavov Kubín. A že sa ju mala cez týždeň naučiť, lebo hneď v pondelok majú celoškolské kolo. Tak som napísal. Ľahkú, aby sa ju pomedzi lyžovanie hravo naučila. 


Kde bolo tam bolo,
Bolo to včera
Všetko hneď prezradím
Spadne vám pera.



Kde bolo, vravím vám
Bolo to v škole
Ak chcete adresu -
Na mape dole



Bolo to určite,
Mesto fakt žaslo,
V škole to ožilo
Keď slnko zhaslo.


A tak ďalej, báseň musela mať osem slôh. Čo by som pre dcéru neurobil. Vyhrala druhé miesto. A ja tiež. Som na svoje deti hrdý. Robia mi radosť. Hoci viem, že keby práve teraz vykríkol Gagarin pri štarte vesmírnej lode Vostok svoj historický pokrik Pojechali! (Ideme!), nič by to s nimi neurobilo. Niektoré deti, skrátka, vesmírom neobabrete. Mal som pochybnosti, ale už nemám. Keď budú mať moje deti maturitnú stretávku po dvadsiatich rokoch, je možné, že si niektorí spolužiaci budú ukazovať stav na svojich kontách cez ifony. Ale Hanka určite vytasí fotku svojho koňa a Juraj svoj prvý mrakodrap. Alebo také čosi. Je príjemné vedieť, že vaše deti majú ciele, vďaka ktorým sa aj vy môžete mať ešte lepšie. A keby vás aj strčili do nejakého sanatória, bude to kvalitné sanatórium, kde podávajú aj predjedlo a majú pripojenie na internet.

Autor sa živí písaním.