V takýchto sporoch treba poznať fakty.
Aké sú okolnosti zákona o dvojakom občianstve? Ohlásiť takýto zákon niekoľko dní pred voľbami 2010 na Slovensku je minimálne necitlivá vec. Pravda, len vtedy, ak ohlasovateľ nemá jasno, aké to môže mať následky v danej krajine. Orbán však nie je v politike nováčik, on dobre vedel, že jeho vyhlásenie môže mať obrovský vplyv. Pravdepodobne mal konkrétne predstavy.
Vedel napríklad, že v súťaži SMK – Híd by s touto témou lepšie uspela SMK. Vedel aj to, že v predvolebnom boji radikálna vládna dvojica Fico – Slota bude vedieť lepšie využiť národnostné napätie. A doma týmto vyhlásením „tromfol“ stranu Jobbik. Pre Pešť bolo podľa mňa dôležité, aby sa okrem Smeru a SMK dostala do slovenského parlamentu aj SNS.
Prečo potrebuje Fidesz práve SNS?
Nuž, ak sa do maďarského parlamentu dostala strana Jobbik, nech má aj Slovensko nejakú radikálnu parlamentnú stranu, aby Brusel nepoukazoval len na Budapešť. Ešte si pamätáme, že návrh zákona vysvetľoval na Slovensku minister Martonyi osobne. Rokoval s kadekým, ale keď sa s ním chceli stretnúť predstavitelia strany Most-Híd, vyhlásil, že to nie je možné, lebo on ešte nie je skutočný minister zahraničných vecí, že prišiel len ako súkromná osoba. Polovica odkazu patrila tunajším Maďarom: Pre Budapešť Most-Híd nie je partnerom, takže, ak chcete byť zadobre s materskou krajinou, voľte SMK! Pre Slovákov zas odkaz znel tak, že Fidesz bude aplikovať tvrdšiu politiku ako socialisti, takže Slováci si majú zvoliť tvrdších ľudí.
Čo je skutočný problém zákona o jazyku menšín? Tu je postavenie strany Most-Híd ešte ťažšie ako pri dvojakom občianstve. Nech podá strana akýkoľvek návrh, okamžite ju napadne parlamentná opozícia, ale aj niekoľko vládnych politikov. Potom na ňu útočí aj SMK, a napokon sa ozve aj Viktor Orbán, ktorý sa náhodou „preriekne“ vždy, keď v Bratislave klesne napätie a ukazuje sa aká-taká dohoda. Fidesz tým chce ukázať, že nie je potrebná taká strana, v ktorej Slováci a Maďari spolupracujú, a tiež aby sme veci nekomplikovali, lebo problémy sa môžu vyriešiť len v tvrdom boji v pästiarskom ringu. So Slovákmi sa netreba dohodnúť, treba s nimi bojovať. Tu vo východnej Európe nepotrebujeme sofistikované, akoby ženské riešenia, ale chlapské údery do nosa. Neuznávame riešenia, pri ktorých je aj vám trochu dobre, aj nám. Preto ste zbytoční, milí priatelia strany Most-Híd a milý Béla!
Vrátim sa k úvodu: Berényi má, paradoxne, pravdu. O priamom zasahovaní Budapešti nemôže byť reč. Nájde sa však človek, ktorý by za všetkými Orbánovými krokmi nevycítil skutočný úmysel? Mňa napríklad už aj zákon o dvojakom občianstve frustroval – necítil som z neho dobrý úmysel, ale ponižujúci moment. Ponúkajú mi niečo, čoho skutočný zámer je celkom iný, než ja...
Pravda, tu nejde o mňa. Ide o to, či prežije Most-Híd tento trojitý tlak. Ide aj o to, ktorá strana prinúti tú druhú stranu prijať jej pravidlá. A napokon, ide tu o to, či slovenské zákonodarstvo pochopí jazyk Fideszu, ktorého podstatou je, že samotná otázka menšín je pre Budapešť úplne podradná vec. Táto hra je o udržaní moci. Autor je psychiater.
Aké sú okolnosti zákona o dvojakom občianstve? Ohlásiť takýto zákon niekoľko dní pred voľbami 2010 na Slovensku je minimálne necitlivá vec. Pravda, len vtedy, ak ohlasovateľ nemá jasno, aké to môže mať následky v danej krajine. Orbán však nie je v politike nováčik, on dobre vedel, že jeho vyhlásenie môže mať obrovský vplyv. Pravdepodobne mal konkrétne predstavy.
Vedel napríklad, že v súťaži SMK – Híd by s touto témou lepšie uspela SMK. Vedel aj to, že v predvolebnom boji radikálna vládna dvojica Fico – Slota bude vedieť lepšie využiť národnostné napätie. A doma týmto vyhlásením „tromfol“ stranu Jobbik. Pre Pešť bolo podľa mňa dôležité, aby sa okrem Smeru a SMK dostala do slovenského parlamentu aj SNS.
Prečo potrebuje Fidesz práve SNS?
Nuž, ak sa do maďarského parlamentu dostala strana Jobbik, nech má aj Slovensko nejakú radikálnu parlamentnú stranu, aby Brusel nepoukazoval len na Budapešť. Ešte si pamätáme, že návrh zákona vysvetľoval na Slovensku minister Martonyi osobne. Rokoval s kadekým, ale keď sa s ním chceli stretnúť predstavitelia strany Most-Híd, vyhlásil, že to nie je možné, lebo on ešte nie je skutočný minister zahraničných vecí, že prišiel len ako súkromná osoba. Polovica odkazu patrila tunajším Maďarom: Pre Budapešť Most-Híd nie je partnerom, takže, ak chcete byť zadobre s materskou krajinou, voľte SMK! Pre Slovákov zas odkaz znel tak, že Fidesz bude aplikovať tvrdšiu politiku ako socialisti, takže Slováci si majú zvoliť tvrdších ľudí.
Čo je skutočný problém zákona o jazyku menšín? Tu je postavenie strany Most-Híd ešte ťažšie ako pri dvojakom občianstve. Nech podá strana akýkoľvek návrh, okamžite ju napadne parlamentná opozícia, ale aj niekoľko vládnych politikov. Potom na ňu útočí aj SMK, a napokon sa ozve aj Viktor Orbán, ktorý sa náhodou „preriekne“ vždy, keď v Bratislave klesne napätie a ukazuje sa aká-taká dohoda. Fidesz tým chce ukázať, že nie je potrebná taká strana, v ktorej Slováci a Maďari spolupracujú, a tiež aby sme veci nekomplikovali, lebo problémy sa môžu vyriešiť len v tvrdom boji v pästiarskom ringu. So Slovákmi sa netreba dohodnúť, treba s nimi bojovať. Tu vo východnej Európe nepotrebujeme sofistikované, akoby ženské riešenia, ale chlapské údery do nosa. Neuznávame riešenia, pri ktorých je aj vám trochu dobre, aj nám. Preto ste zbytoční, milí priatelia strany Most-Híd a milý Béla!
Vrátim sa k úvodu: Berényi má, paradoxne, pravdu. O priamom zasahovaní Budapešti nemôže byť reč. Nájde sa však človek, ktorý by za všetkými Orbánovými krokmi nevycítil skutočný úmysel? Mňa napríklad už aj zákon o dvojakom občianstve frustroval – necítil som z neho dobrý úmysel, ale ponižujúci moment. Ponúkajú mi niečo, čoho skutočný zámer je celkom iný, než ja...
Pravda, tu nejde o mňa. Ide o to, či prežije Most-Híd tento trojitý tlak. Ide aj o to, ktorá strana prinúti tú druhú stranu prijať jej pravidlá. A napokon, ide tu o to, či slovenské zákonodarstvo pochopí jazyk Fideszu, ktorého podstatou je, že samotná otázka menšín je pre Budapešť úplne podradná vec. Táto hra je o udržaní moci. Autor je psychiater.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.