Je vhodné poznamenať, že táto najhoršia nukleárna katastrofa v dejinách priamo zapríčinila len 31 úmrtí. Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že k černobyľskej katastrofe by sa počas 70 rokov mohlo viazať 4 000 úmrtí, kdežto prognóza OECD pre rovnaké obdobie pracuje s rozpätím 9 000 až 33-tisíc úmrtí. To je už významné. Zoberme však do úvahy, že podľa OECD asi milión ľudí každoročne zomrie vinou znečistenia ovzdušia jemnými časticami vo vonkajších priestoroch. Napriek tomu tento vysoký počet úmrtí nespôsobuje žiadny viditeľný strach.
Všetky krajiny s prevádzkami jadrovej energetiky by vo svetle japonskej katastrofy mali vykonať revíziu svojich bezpečnostných opatrení. Napríklad zariadenia umiestnené v blízkosti oblastí náchylných na cunami je zjavne potrebné prehodnotiť. Zatiaľ čo však prezident Obama potvrdil americkú vernosť jadrovej energii, niektoré európske vlády sa reflexívne rozhodli všetky projekty v oblasti jadrovej energetiky zmraziť a v prípade Nemecka nepredlžovať životnosť existujúcich reaktorov.
Nemecku tým vznikne medzera, ktorú nemôže vyplniť alternatívnymi zdrojmi energie, takže sa bude musieť viac spoliehať na uhoľnú energetiku. Uhlie považujeme za energetický zdroj, ktorý síce znečisťuje ovzdušie, ale oproti atómovej energii je „bezpečné". Len v Číne však ťažba uhlia ročne pripraví o život viac než 2 000 ľudí – a práve uhlie je hlavnou príčinou smogu, kyslých dažďov a toxicity vzduchu. Očakáva sa pritom, že ročné emisie Nemecka teraz vplyvom jeho rozhodnutia vzrastú až o 10 percent.
Odstavenie jadrových reaktorov z prevádzky nám síce môže dodať pocit bezpečia, ale mali by sme si uvedomiť dôsledky – viac emisií a ďalšie úmrtia tak vinou ťažby uhlia, ako aj znečisteného ovzdušia. Uvažujme aj o efektivite: keďže za jadrové elektrárne sme už zaplatili a zariadenia na ukladanie odpadov sú v prevádzke, skutočné prevádzkové náklady sú nízke – na kilowatthodinu oproti najlacnejším fosílnym palivám polovičné alebo nižšie.
Počas protestov, vyzývajúcich politikov na reakciu na zmenu klímy, zaznievalo skandovanie: „Preč s uhlím, preč s ropou, preč s atómom, preč s klamaním!" Neľútostná realita – surovo obnažená japonskou katastrofou – je však taká, že kým nenájdeme realizovateľnú alternatívu, znižovanie závislosti od jedného z týchto troch zdrojov znamená, že na miesto jedného nastúpi iný z nich. Copyright: Project Syndicate, 2011
Všetky krajiny s prevádzkami jadrovej energetiky by vo svetle japonskej katastrofy mali vykonať revíziu svojich bezpečnostných opatrení. Napríklad zariadenia umiestnené v blízkosti oblastí náchylných na cunami je zjavne potrebné prehodnotiť. Zatiaľ čo však prezident Obama potvrdil americkú vernosť jadrovej energii, niektoré európske vlády sa reflexívne rozhodli všetky projekty v oblasti jadrovej energetiky zmraziť a v prípade Nemecka nepredlžovať životnosť existujúcich reaktorov.
Nemecku tým vznikne medzera, ktorú nemôže vyplniť alternatívnymi zdrojmi energie, takže sa bude musieť viac spoliehať na uhoľnú energetiku. Uhlie považujeme za energetický zdroj, ktorý síce znečisťuje ovzdušie, ale oproti atómovej energii je „bezpečné". Len v Číne však ťažba uhlia ročne pripraví o život viac než 2 000 ľudí – a práve uhlie je hlavnou príčinou smogu, kyslých dažďov a toxicity vzduchu. Očakáva sa pritom, že ročné emisie Nemecka teraz vplyvom jeho rozhodnutia vzrastú až o 10 percent.
Odstavenie jadrových reaktorov z prevádzky nám síce môže dodať pocit bezpečia, ale mali by sme si uvedomiť dôsledky – viac emisií a ďalšie úmrtia tak vinou ťažby uhlia, ako aj znečisteného ovzdušia. Uvažujme aj o efektivite: keďže za jadrové elektrárne sme už zaplatili a zariadenia na ukladanie odpadov sú v prevádzke, skutočné prevádzkové náklady sú nízke – na kilowatthodinu oproti najlacnejším fosílnym palivám polovičné alebo nižšie.
Počas protestov, vyzývajúcich politikov na reakciu na zmenu klímy, zaznievalo skandovanie: „Preč s uhlím, preč s ropou, preč s atómom, preč s klamaním!" Neľútostná realita – surovo obnažená japonskou katastrofou – je však taká, že kým nenájdeme realizovateľnú alternatívu, znižovanie závislosti od jedného z týchto troch zdrojov znamená, že na miesto jedného nastúpi iný z nich. Copyright: Project Syndicate, 2011
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.