.v redakcii sme sa svojho času sporili, či existuje „rómska kriminalita“, téme sme sa venovali aj v článku Kvapky hnevu (.týždeň 33/2009). Približne polovica z nás si v súlade s exministrom Vladimírom Palkom myslela, že áno, druhá to považovala za omyl, pretože kriminalita nemá etnickú nálepku a skôr má zmysel sledovať problémové chudobné (čo nie sú nevyhnutne iba rómske) komunity. Od mediálne vďačných pochodov kotlebovcov proti „cigánskej kriminalite“ v Šarišských Michaľanoch či v Jelšave už uplynuli asi dva roky a Slovensko sa na počudovanie zatiaľ nevydalo maďarskou cestou jobbikizácie, teda nárastu popularity extrémnych politických síl. Kotleba je mimo parlamentu.
Prevažne drobná kriminalita, otravné a dlhodobé prehrešky voči susedskému spolunažívaniu, urobili z tejto agendy dôležitú politickú tému. Najvýraznejšie sa jej chopil minister Lipšic, jeho rezort vypracoval Mapu rómskych komunít z hľadiska miery kriminality. Vyplynulo z nej, že na Slovensku existuje 1 150 rómskych komunít (osady, ale aj mestské getá), v ktorých žije približne 320-tisíc ľudí. Asi pätina z nich je podľa tohto materiálu „trvalo problémových“. Najmä na východe Slovenska pribudli policajní špecialisti pre styk s rómskymi komunitami, ďalej sa zvýšili počty hliadok pohotovostných motorizovaných jednotiek (PMJ), niekde až trojnásobne. O tom, či to funguje, sme sa išli presvedčiť do Krompách a Jarovníc.
.netrestateľní
Hukot kávovaru prerušuje diskusné príspevky, niekoľko desiatok účastníkov pracovného stretnutia o rómskej problematike, zvolaného poslancom Štefanom Kužmom, sedí v jedálni penziónu na okraji Polomky. Prítomní sú poslanci, pracovníci ministerstiev, primátori, starostovia, úradníci aj lídri mimovládnych organizácií.
„Vy budete menšinou! Veľká väčšina štátu budú nevzdelaní, nebezpeční ľudia,“ povie Ján Mika, policajt so 17-ročnou praxou z Jasova pri Košiciach a jediný rómsky účastník na tejto akcii. V sále to zašumí. Mika vyzýva na uplatňovanie sankcií pre rodičov, ktorých deti nechodia do školy alebo kradnú. Aké tresty sú však možné a najmä účinné? Platná legislatíva neumožňuje siahnuť na dávky v hmotnej núdzi a iný „príjem“ väčšina v osadách nemá. Je to bludný kruh. Drobnú trestnú činnosť aj podľa Miku páchajú väčšinou mladiství (či dokonca deti) a tých trestať nemožno. Na rozdiel od ich rodičov. Sudkyňa Jana Dubovcová uvádza, že u nás neexistuje nútená práca, je však možnosť vymôcť škodu cestou drobných obecných prác. Ak ich rodičia páchateľov odmietnu, ide o marenie súdneho rozhodnutia, za ktoré môžu ísť do väzby. Prokuratúra, polícia a súdy sú však preťažené, väznice drahé a preplnené.
Drobná kriminalita je však v praxi netrestateľná. Vedia to aj jej páchatelia. Bývalá europoslankyňa a dnešná prednostka Obvodného úradu v Starej Ľubovni Zita Pleštinská uvádza, že z tisíc priestupkov, ktoré spáchali najmä občania z „marginalizovaných komunít“, sa štyrom pracovníkom úradu nepodarilo vymôcť takmer nič.
.zmena v Jarovniciach
Policajná stanica na okraji rómskej osady v Jarovniciach pri Sabinove, najväčšej na Slovensku, je vďaka oploteniu pripomínajúcemu severoírske „policajné pevnosti“ neprehliadnuteľná. Podobne ako herňa v unimobunke oproti vchodu do nej, ktorú prevádzkuje miestny nerómsky obyvateľ. Oproti roku 1998, keď tu počas ničivej povodne na riečke Svinka zahynulo 50 ľudí, výrazne ubudlo chatrčí. Osada dnes vyzerá lepšie, mnohí jej obyvatelia, ktorí chodia za prácou do Anglicka alebo „na Čechy“ si medzičasom opravili alebo postavili nové domy.
V roku 1991 tu založili v trojizbovom byte policajnú stanicu s piatimi policajtmi. V deviatich obciach obvodu žilo vtedy 5 500 obyvateľov, z toho 2 390 Rómov. Policajtov priebežne pribúdalo, obyvateľov osád tiež. Od roku 2005 v Jarovniciach (pracovalo tam už 12 policajtov) zriadili funkciu policajného špecialistu pre prácu s komunitou. Dnes tu slúži 35 policajtov.
Obec má prvýkrát v dejinách rómskeho starostu, Floriána Giňu. Získal viac hlasov ako dvaja nerómski kandidáti na druhom a treťom mieste spolu. Policajti si spoluprácu s ním pochvaľujú. „Nijaké problémy s kriminalitou tu nie sú,“ opakuje viackrát Giňa. Na nástenke pred jeho kanceláriou sa môžete dočítať výpovedný údaj: v Jarovniciach žilo v roku 1997 3 550 obyvateľov, z toho 2 398 v osade, v roku 2010 to bolo
5 426 obyvateľov, z čoho 4 337 žije v osade.
Takže idylka, ako tvrdí starosta? Riaditeľ obvodného oddelenia polície Marek Petrík priznáva, že odkedy v roku 2008 nastúpil do funkcie, nemali evidovaný prípad úžery – tá je pritom zrejme najčastejším druhom kriminality. Buď teda úžera skutočne nie je, alebo nie sú poškodení, respektíve svedkovia. Pravde bližšie je skôr to druhé. „V roku 2006 sme tu mali prípad úžery, z poškodených sa však napokon stali páchatelia. V tejto komunite jeden deň hovoria tak, druhý deň úplne inak,“ vysvetľuje Petrík. So zmenou výpovedí, keď opadne prvotný hnev, má skúsenosti aj jeden zo štyroch tunajších rómskych špecialistov Peter Tomko. „Treba s nimi vedieť trpezlivo komunikovať, vypočuť jednu aj druhú stranu konfliktu. Hrubá sila prinesie viac škody ako úžitku,“ hovorí Tomko a dodáva: „Vraždu v osade si za trinásť rokov, čo tu pracujem, nepamätám.“
S Tomkom a jeho kolegom Petrom Krompaským ideme večer o ôsmej do terénu. V osade sú úzke uličky, po ktorých sa dostávame k domu Mareka Peštu, jedného zo štyroch dobrovoľných spolupracovníkov polície v osade. Pracujú bez nároku na odmenu. „Teraz sme dostali nových policajtov. Prídu za nami, pomôžeme im. Dohovárame ľuďom, aby nefetovali, je to však zbytočné. Nakoniec mi ešte Rómovia vynadajú, čo sa do nich starám,“ vysvetľuje pred domom Pešta.
Ideme do osady v susednej obci Svinia. Vidíme hlúčiky mladých v tme, jeden muž stráži rozostavanú školu. „Pán podporučík, prišli ste zase?“ osloví policajta mladý Róm. Znie to familiárne. Pri otázke, kde sú všetci, sa zasmeje: „Pozerajú Šeherezádu.“
.zlé zákony
Jedným z miest, kde „kotlebovci“ zorganizovali v roku 2009 protest proti „rómskej kriminalite“, sú Krompachy. Svoj názor, že vláda tento problém ignoruje, tu vtedy pred novinármi prezentovalo aj viacero občanov, ktorí by so Slovenskou pospolitosťou nikdy nechceli mať nič spoločné. Zmenilo sa niečo?
„Jednu vec musím kvitovať, aj som to povedala ministrovi. Odkedy narástol počet policajtov, znížili sa nelegálne výruby v lesoch. Policajti chodia po lese a Rómovia si oveľa viac kupujú lístky na drevo,“ hovorí nám primátorka Iveta Rušinová. Policajné hliadky vraj teraz vidí v meste častejšie, čo radnici umožnilo znížiť o dvoch ľudí stav mestskej polície a ušetriť peniaze v rozpočte. Na druhej strane, len tento krok podľa nej nestačí. „Možno by to stačilo, keby sme tu mali na
9-tisíc občanov 9-tisíc policajtov,“ hovorí a prízvukuje, že musia nasledovať aj zmeny v legislatíve. Inšpiráciu vidí primátorka v Maďarsku, kde sa pripravuje zníženie hranice trestnej zodpovednosti na 12 rokov, ako aj umožnenie väzobne trestať niektoré druhy priestupkov. Na začiatok by však podľa nej možno stačilo striktnejšie vymáhať paragraf o dodržiavaní mravnej výchovy mládeže. „Niekedy máme sto výhovoriek, prečo sa to nedá. Keď však dieťa fetuje a rodič to odmieta riešiť, je za to jednoznačne zodpovedný,“ hovorí Rušinová.
Problém fetovania detí má v každodennej agende aj šestica terénnych sociálnych pracovníkov, ktorí pracujú na mestskom úrade. „Chyba je, že neexistuje trestný postih rodičov. Keď rodičia nespolupracujú, tak sa naša činnosť končí tým, že začneme vybavovať liečenie a niekde uprostred tejto dlhej tortúry si to rodič rozmyslí a sme opäť na začiatku,“ hovorí sociálna pracovníčka Zuzana Kalafútová. Dodáva však, že ak aj niektorých z rómskych rodičov presvedčia, aby svoju fetujúcu ratolesť poslali na liečenie, po jeho návrate do pôvodného prostredia takmer vždy prichádza recidíva. .pastor v službách zákona
Riaditeľ Obvodného oddelenia polície v Krompachoch František Puškár zodpovedá za oblasť, v ktorej žije šestnásťtisíc obyvateľov, z toho približne štyritisíc Rómov. Po Lipšicových zmenách sa v jeho rajóne zvýšila obchôdzková služba. Pribudli policajti z pohotovostnej motorizovanej jednotky, ktorí síce patria pod krajské riaditeľstvo v Košiciach, svoju základňu však majú v Krompachoch. Ich počet by sa mal postupne zvyšovať na dvadsať. „Ročne evidujeme okolo 1 300 priestupkov a viac ako 400 trestných činov, už roky sa tie čísla nemenia. Cieľom týchto opatrení je, aby tieto čísla išli dole. Lenže efekt bude vidno za pol roka až za rok, pretože teraz sú policajti viac v uliciach, a logicky teda vyhľadajú viac priestupkov a trestných činov,“ vysvetľuje Puškár, ktorý si ešte pamätá časy, keď v Krompachoch bolo štrnásť policajtov. Dnes ich tu je aj s tými z pohotovostnej jednotky päťdesiatsedem.
S dvoma z nich vyrážame do rómskej osady v Richnave. Policajti sa v aute smejú, že si niekedy pripadajú ako poštári. Sú dni, keď musia v osade rozniesť až desať úradných zásielok. Podobne ako ich kolegovia v Jarovniciach, aj oni tu majú svojich dobrovoľných spolupracovníkov. Jeden z nich, František Tulej, sa nám chváli, že sa im v Richnave podarilo zlikvidovať fetovanie, čo potvrdzujú aj policajti. Keď sa ho pýtame, ako to dosiahli, ochotne opisuje v dialekte svoju metódu: „Keď dakoho uvidím fetovať, ulapím ho za ruku, zoberem sačok a vyrucim ho.“
Po príchode do ďalšieho rómskeho geta na Hornádskej ulici zažívame nezvyčajný pohľad. Po ulici si hrdo vykračuje skupina Rómov v uniformách. „To sú kolegovia z Rómskej občianskej hliadky,“ hovoria s úsmevom policajti. Zástupca šéfa tejto jednotky Angel Holub s hrdosťou hovorí, že sú platení prostredníctvom aktivačných prác. Majú aj putá, baterku a slzák (ten vraj zatiaľ ešte nepoužili). „Zasahujeme, keď sa robí bordel, ruší nočný pokoj, alebo vypukne bitka. Keď to nezvládame, voláme štátnych, alebo mestských policajtov,“ vysveľuje nám Holub. Miestni ho prezývajú aj pastor, pretože je členom Apoštolskej cirkvi a svojím novým náboženským zápalom sa nijako netají. „Bol som katolík, aj som miništroval, no pil som, žil som zle. Potom prišiel pastor z Bystrian, hlásal Božie slovo, a to ma zasiahlo,“ zveruje sa Holub. Keďže podobné hodnotové konverzie nie sú masové, drobná kriminalita zostáva v Krompachoch aj naďalej pomerne rozšíreným javom.
Opatrenia ministra Lipšica sú určite krok správnym smerom. Ak na ne nebudú nadväzovať prísnejšie zákony, ale súčasne aj lepšia komunitná práca, zmeny v sociálnom a vzdelávacom systéme či na trhu práce, tak sa problém nevyrieši, iba potlačí.
Prevažne drobná kriminalita, otravné a dlhodobé prehrešky voči susedskému spolunažívaniu, urobili z tejto agendy dôležitú politickú tému. Najvýraznejšie sa jej chopil minister Lipšic, jeho rezort vypracoval Mapu rómskych komunít z hľadiska miery kriminality. Vyplynulo z nej, že na Slovensku existuje 1 150 rómskych komunít (osady, ale aj mestské getá), v ktorých žije približne 320-tisíc ľudí. Asi pätina z nich je podľa tohto materiálu „trvalo problémových“. Najmä na východe Slovenska pribudli policajní špecialisti pre styk s rómskymi komunitami, ďalej sa zvýšili počty hliadok pohotovostných motorizovaných jednotiek (PMJ), niekde až trojnásobne. O tom, či to funguje, sme sa išli presvedčiť do Krompách a Jarovníc.
.netrestateľní
Hukot kávovaru prerušuje diskusné príspevky, niekoľko desiatok účastníkov pracovného stretnutia o rómskej problematike, zvolaného poslancom Štefanom Kužmom, sedí v jedálni penziónu na okraji Polomky. Prítomní sú poslanci, pracovníci ministerstiev, primátori, starostovia, úradníci aj lídri mimovládnych organizácií.
„Vy budete menšinou! Veľká väčšina štátu budú nevzdelaní, nebezpeční ľudia,“ povie Ján Mika, policajt so 17-ročnou praxou z Jasova pri Košiciach a jediný rómsky účastník na tejto akcii. V sále to zašumí. Mika vyzýva na uplatňovanie sankcií pre rodičov, ktorých deti nechodia do školy alebo kradnú. Aké tresty sú však možné a najmä účinné? Platná legislatíva neumožňuje siahnuť na dávky v hmotnej núdzi a iný „príjem“ väčšina v osadách nemá. Je to bludný kruh. Drobnú trestnú činnosť aj podľa Miku páchajú väčšinou mladiství (či dokonca deti) a tých trestať nemožno. Na rozdiel od ich rodičov. Sudkyňa Jana Dubovcová uvádza, že u nás neexistuje nútená práca, je však možnosť vymôcť škodu cestou drobných obecných prác. Ak ich rodičia páchateľov odmietnu, ide o marenie súdneho rozhodnutia, za ktoré môžu ísť do väzby. Prokuratúra, polícia a súdy sú však preťažené, väznice drahé a preplnené.
Drobná kriminalita je však v praxi netrestateľná. Vedia to aj jej páchatelia. Bývalá europoslankyňa a dnešná prednostka Obvodného úradu v Starej Ľubovni Zita Pleštinská uvádza, že z tisíc priestupkov, ktoré spáchali najmä občania z „marginalizovaných komunít“, sa štyrom pracovníkom úradu nepodarilo vymôcť takmer nič.
.zmena v Jarovniciach
Policajná stanica na okraji rómskej osady v Jarovniciach pri Sabinove, najväčšej na Slovensku, je vďaka oploteniu pripomínajúcemu severoírske „policajné pevnosti“ neprehliadnuteľná. Podobne ako herňa v unimobunke oproti vchodu do nej, ktorú prevádzkuje miestny nerómsky obyvateľ. Oproti roku 1998, keď tu počas ničivej povodne na riečke Svinka zahynulo 50 ľudí, výrazne ubudlo chatrčí. Osada dnes vyzerá lepšie, mnohí jej obyvatelia, ktorí chodia za prácou do Anglicka alebo „na Čechy“ si medzičasom opravili alebo postavili nové domy.
V roku 1991 tu založili v trojizbovom byte policajnú stanicu s piatimi policajtmi. V deviatich obciach obvodu žilo vtedy 5 500 obyvateľov, z toho 2 390 Rómov. Policajtov priebežne pribúdalo, obyvateľov osád tiež. Od roku 2005 v Jarovniciach (pracovalo tam už 12 policajtov) zriadili funkciu policajného špecialistu pre prácu s komunitou. Dnes tu slúži 35 policajtov.
Obec má prvýkrát v dejinách rómskeho starostu, Floriána Giňu. Získal viac hlasov ako dvaja nerómski kandidáti na druhom a treťom mieste spolu. Policajti si spoluprácu s ním pochvaľujú. „Nijaké problémy s kriminalitou tu nie sú,“ opakuje viackrát Giňa. Na nástenke pred jeho kanceláriou sa môžete dočítať výpovedný údaj: v Jarovniciach žilo v roku 1997 3 550 obyvateľov, z toho 2 398 v osade, v roku 2010 to bolo
5 426 obyvateľov, z čoho 4 337 žije v osade.
Takže idylka, ako tvrdí starosta? Riaditeľ obvodného oddelenia polície Marek Petrík priznáva, že odkedy v roku 2008 nastúpil do funkcie, nemali evidovaný prípad úžery – tá je pritom zrejme najčastejším druhom kriminality. Buď teda úžera skutočne nie je, alebo nie sú poškodení, respektíve svedkovia. Pravde bližšie je skôr to druhé. „V roku 2006 sme tu mali prípad úžery, z poškodených sa však napokon stali páchatelia. V tejto komunite jeden deň hovoria tak, druhý deň úplne inak,“ vysvetľuje Petrík. So zmenou výpovedí, keď opadne prvotný hnev, má skúsenosti aj jeden zo štyroch tunajších rómskych špecialistov Peter Tomko. „Treba s nimi vedieť trpezlivo komunikovať, vypočuť jednu aj druhú stranu konfliktu. Hrubá sila prinesie viac škody ako úžitku,“ hovorí Tomko a dodáva: „Vraždu v osade si za trinásť rokov, čo tu pracujem, nepamätám.“
S Tomkom a jeho kolegom Petrom Krompaským ideme večer o ôsmej do terénu. V osade sú úzke uličky, po ktorých sa dostávame k domu Mareka Peštu, jedného zo štyroch dobrovoľných spolupracovníkov polície v osade. Pracujú bez nároku na odmenu. „Teraz sme dostali nových policajtov. Prídu za nami, pomôžeme im. Dohovárame ľuďom, aby nefetovali, je to však zbytočné. Nakoniec mi ešte Rómovia vynadajú, čo sa do nich starám,“ vysvetľuje pred domom Pešta.
Ideme do osady v susednej obci Svinia. Vidíme hlúčiky mladých v tme, jeden muž stráži rozostavanú školu. „Pán podporučík, prišli ste zase?“ osloví policajta mladý Róm. Znie to familiárne. Pri otázke, kde sú všetci, sa zasmeje: „Pozerajú Šeherezádu.“
.zlé zákony
Jedným z miest, kde „kotlebovci“ zorganizovali v roku 2009 protest proti „rómskej kriminalite“, sú Krompachy. Svoj názor, že vláda tento problém ignoruje, tu vtedy pred novinármi prezentovalo aj viacero občanov, ktorí by so Slovenskou pospolitosťou nikdy nechceli mať nič spoločné. Zmenilo sa niečo?
„Jednu vec musím kvitovať, aj som to povedala ministrovi. Odkedy narástol počet policajtov, znížili sa nelegálne výruby v lesoch. Policajti chodia po lese a Rómovia si oveľa viac kupujú lístky na drevo,“ hovorí nám primátorka Iveta Rušinová. Policajné hliadky vraj teraz vidí v meste častejšie, čo radnici umožnilo znížiť o dvoch ľudí stav mestskej polície a ušetriť peniaze v rozpočte. Na druhej strane, len tento krok podľa nej nestačí. „Možno by to stačilo, keby sme tu mali na
9-tisíc občanov 9-tisíc policajtov,“ hovorí a prízvukuje, že musia nasledovať aj zmeny v legislatíve. Inšpiráciu vidí primátorka v Maďarsku, kde sa pripravuje zníženie hranice trestnej zodpovednosti na 12 rokov, ako aj umožnenie väzobne trestať niektoré druhy priestupkov. Na začiatok by však podľa nej možno stačilo striktnejšie vymáhať paragraf o dodržiavaní mravnej výchovy mládeže. „Niekedy máme sto výhovoriek, prečo sa to nedá. Keď však dieťa fetuje a rodič to odmieta riešiť, je za to jednoznačne zodpovedný,“ hovorí Rušinová.
Problém fetovania detí má v každodennej agende aj šestica terénnych sociálnych pracovníkov, ktorí pracujú na mestskom úrade. „Chyba je, že neexistuje trestný postih rodičov. Keď rodičia nespolupracujú, tak sa naša činnosť končí tým, že začneme vybavovať liečenie a niekde uprostred tejto dlhej tortúry si to rodič rozmyslí a sme opäť na začiatku,“ hovorí sociálna pracovníčka Zuzana Kalafútová. Dodáva však, že ak aj niektorých z rómskych rodičov presvedčia, aby svoju fetujúcu ratolesť poslali na liečenie, po jeho návrate do pôvodného prostredia takmer vždy prichádza recidíva. .pastor v službách zákona
Riaditeľ Obvodného oddelenia polície v Krompachoch František Puškár zodpovedá za oblasť, v ktorej žije šestnásťtisíc obyvateľov, z toho približne štyritisíc Rómov. Po Lipšicových zmenách sa v jeho rajóne zvýšila obchôdzková služba. Pribudli policajti z pohotovostnej motorizovanej jednotky, ktorí síce patria pod krajské riaditeľstvo v Košiciach, svoju základňu však majú v Krompachoch. Ich počet by sa mal postupne zvyšovať na dvadsať. „Ročne evidujeme okolo 1 300 priestupkov a viac ako 400 trestných činov, už roky sa tie čísla nemenia. Cieľom týchto opatrení je, aby tieto čísla išli dole. Lenže efekt bude vidno za pol roka až za rok, pretože teraz sú policajti viac v uliciach, a logicky teda vyhľadajú viac priestupkov a trestných činov,“ vysvetľuje Puškár, ktorý si ešte pamätá časy, keď v Krompachoch bolo štrnásť policajtov. Dnes ich tu je aj s tými z pohotovostnej jednotky päťdesiatsedem.
S dvoma z nich vyrážame do rómskej osady v Richnave. Policajti sa v aute smejú, že si niekedy pripadajú ako poštári. Sú dni, keď musia v osade rozniesť až desať úradných zásielok. Podobne ako ich kolegovia v Jarovniciach, aj oni tu majú svojich dobrovoľných spolupracovníkov. Jeden z nich, František Tulej, sa nám chváli, že sa im v Richnave podarilo zlikvidovať fetovanie, čo potvrdzujú aj policajti. Keď sa ho pýtame, ako to dosiahli, ochotne opisuje v dialekte svoju metódu: „Keď dakoho uvidím fetovať, ulapím ho za ruku, zoberem sačok a vyrucim ho.“
Po príchode do ďalšieho rómskeho geta na Hornádskej ulici zažívame nezvyčajný pohľad. Po ulici si hrdo vykračuje skupina Rómov v uniformách. „To sú kolegovia z Rómskej občianskej hliadky,“ hovoria s úsmevom policajti. Zástupca šéfa tejto jednotky Angel Holub s hrdosťou hovorí, že sú platení prostredníctvom aktivačných prác. Majú aj putá, baterku a slzák (ten vraj zatiaľ ešte nepoužili). „Zasahujeme, keď sa robí bordel, ruší nočný pokoj, alebo vypukne bitka. Keď to nezvládame, voláme štátnych, alebo mestských policajtov,“ vysveľuje nám Holub. Miestni ho prezývajú aj pastor, pretože je členom Apoštolskej cirkvi a svojím novým náboženským zápalom sa nijako netají. „Bol som katolík, aj som miništroval, no pil som, žil som zle. Potom prišiel pastor z Bystrian, hlásal Božie slovo, a to ma zasiahlo,“ zveruje sa Holub. Keďže podobné hodnotové konverzie nie sú masové, drobná kriminalita zostáva v Krompachoch aj naďalej pomerne rozšíreným javom.
Opatrenia ministra Lipšica sú určite krok správnym smerom. Ak na ne nebudú nadväzovať prísnejšie zákony, ale súčasne aj lepšia komunitná práca, zmeny v sociálnom a vzdelávacom systéme či na trhu práce, tak sa problém nevyrieši, iba potlačí.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.