.ako hodnotíte opatrenie ministra vnútra zvýšiť počet policajtov v oblastiach s problémovými komunitami?
Podľa mňa to nerieši problém. .prečo?
Pozrite sa, policajt chytí niekoho pri krádeži. Mal by ho potrestať, dá mu teda pokutu, ale dotyčný je sociálny prípad a tá pokuta je nevymožiteľná. Policajt teda vlastne len eviduje priestupky, ktoré potom zakladáme do archívu. .problémom je teda nevymožiteľnosť práva?
Áno. U nás stoja nad zákonom dve skupiny občanov. Obyvatelia osád a poslanci parlamentu. Obidve skupiny majú priestupkovú imunitu. Keď hovoríme o kriminalite Rómov, tak ide najmä o malé krádeže a inú drobnú kriminalitu. Tej je veľa. Čo však urobíte, ak prichytíte trinásťročné dieťa, ako vám kradne z dvora? Nič. A to je potrebné zmeniť. .nebudú tie deti menej kradnúť, keď uvidia v uliciach viac policajtov?
Tých policajtov nikdy nebude toľko, aby mohli stáť na každom rohu. .z toho, čo hovoríte, je cítiť dosť veľkú bezmocnosť.
Naopak, ja sa do toho snažím búšiť. Aj teraz idem na stretnutie do Polomky, kde o týchto problémoch budeme hovoriť s poslancami parlamentu, kolegami zo samosprávy a zo štátnej správy. Ja netvrdím, že Lipšicove opatrenia sú zlé, len hovorím, že hráme so zlými kartami. Tie karty sú zákony. .ako by sa mali tie zákony zmeniť?
Aj človek, ktorý je sociálne odkázaný, musí pocítiť nejaký trest. Pretože ak ho nepocíti, tak zajtra urobí to isté. Ten trest môže byť rôzny. Napríklad aj možnosť siahnuť mu na sociálne dávky. Alebo ak nie to, tak nech si trest odpracuje. To by bol najlepší spôsob. Ak to odmietne, tak ja by som bol aj za to, aby šiel na týždeň, dva do väzenia. .bolo by to dostatočne odstrašujúce?
Aj keby to bolo odstrašujúce len u polovice, tak to stojí za to. Žiadne opatrenie nikdy nebude fungovať na sto percent. Viete, s čím mám teraz veľký problém? Veľa detí nám chodí vyberať smetné koše. Mne je to odporné už len preto, že človek sa hrabe v odpadkoch. Tie deti však potom idú do obchodu a na ďalšie verejné miesta a ohrozujú ostatných. Zavolám si rodičov, dohováram im, vyhrážam sa, oni sa len usmejú a všetko ide rovnako ďalej. Nemôžem ich donútiť. Preto hovorím, že aj za priestupky musia existovať reálne tresty. .ako dlho už na to upozorňujete?
Roky už hovorím politikom aj v rámci Združenia miest a obcí, že sa musí v prvom rade zmeniť legislatíva. Problém týchto našich sociálne odkázaných občanov vidím v dvoch veciach. Prvou je ich nepostihnuteľnosť a druhou je to, že si nevedia vážiť chlieb. A to preto, že ho dostávajú bez toho, aby prstom pohli. Dostávajú ho pritom poriadnou mierou. Ak nič nerobíte a dostanete sedemsto eur, tak to nie je adekvátne. Pokiaľ toto nezmeníme, tak tu môžeme mať ďalších, neviem koľko policajtov a veci sa nepohnú. Ja si pamätám, keď sme v Lipanoch mali štyroch policajtov. Potom ich tu bolo dvanásť a dnes je ich tridsať. .a výsledok?
Úroveň kriminality je stále rovnaká.
Podľa mňa to nerieši problém. .prečo?
Pozrite sa, policajt chytí niekoho pri krádeži. Mal by ho potrestať, dá mu teda pokutu, ale dotyčný je sociálny prípad a tá pokuta je nevymožiteľná. Policajt teda vlastne len eviduje priestupky, ktoré potom zakladáme do archívu. .problémom je teda nevymožiteľnosť práva?
Áno. U nás stoja nad zákonom dve skupiny občanov. Obyvatelia osád a poslanci parlamentu. Obidve skupiny majú priestupkovú imunitu. Keď hovoríme o kriminalite Rómov, tak ide najmä o malé krádeže a inú drobnú kriminalitu. Tej je veľa. Čo však urobíte, ak prichytíte trinásťročné dieťa, ako vám kradne z dvora? Nič. A to je potrebné zmeniť. .nebudú tie deti menej kradnúť, keď uvidia v uliciach viac policajtov?
Tých policajtov nikdy nebude toľko, aby mohli stáť na každom rohu. .z toho, čo hovoríte, je cítiť dosť veľkú bezmocnosť.
Naopak, ja sa do toho snažím búšiť. Aj teraz idem na stretnutie do Polomky, kde o týchto problémoch budeme hovoriť s poslancami parlamentu, kolegami zo samosprávy a zo štátnej správy. Ja netvrdím, že Lipšicove opatrenia sú zlé, len hovorím, že hráme so zlými kartami. Tie karty sú zákony. .ako by sa mali tie zákony zmeniť?
Aj človek, ktorý je sociálne odkázaný, musí pocítiť nejaký trest. Pretože ak ho nepocíti, tak zajtra urobí to isté. Ten trest môže byť rôzny. Napríklad aj možnosť siahnuť mu na sociálne dávky. Alebo ak nie to, tak nech si trest odpracuje. To by bol najlepší spôsob. Ak to odmietne, tak ja by som bol aj za to, aby šiel na týždeň, dva do väzenia. .bolo by to dostatočne odstrašujúce?
Aj keby to bolo odstrašujúce len u polovice, tak to stojí za to. Žiadne opatrenie nikdy nebude fungovať na sto percent. Viete, s čím mám teraz veľký problém? Veľa detí nám chodí vyberať smetné koše. Mne je to odporné už len preto, že človek sa hrabe v odpadkoch. Tie deti však potom idú do obchodu a na ďalšie verejné miesta a ohrozujú ostatných. Zavolám si rodičov, dohováram im, vyhrážam sa, oni sa len usmejú a všetko ide rovnako ďalej. Nemôžem ich donútiť. Preto hovorím, že aj za priestupky musia existovať reálne tresty. .ako dlho už na to upozorňujete?
Roky už hovorím politikom aj v rámci Združenia miest a obcí, že sa musí v prvom rade zmeniť legislatíva. Problém týchto našich sociálne odkázaných občanov vidím v dvoch veciach. Prvou je ich nepostihnuteľnosť a druhou je to, že si nevedia vážiť chlieb. A to preto, že ho dostávajú bez toho, aby prstom pohli. Dostávajú ho pritom poriadnou mierou. Ak nič nerobíte a dostanete sedemsto eur, tak to nie je adekvátne. Pokiaľ toto nezmeníme, tak tu môžeme mať ďalších, neviem koľko policajtov a veci sa nepohnú. Ja si pamätám, keď sme v Lipanoch mali štyroch policajtov. Potom ich tu bolo dvanásť a dnes je ich tridsať. .a výsledok?
Úroveň kriminality je stále rovnaká.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.