Americký spevák Prince bol vždy stelesnením výstrednosti. Je ním dodnes, hoci budúci rok oslávi tridsiate výročie svojho prvého sólového albumu a zároveň vlastnú päťdesiatku.
Prince najnovšie rozvíril hladinu šoubiznisu albumom Planet Earth. Presnejšie, jeho distribúciou. Vo Veľkej Británii totiž nový album vyšiel ako príloha nedeľníka Mail on Sunday. Vydavateľstvo Sony BMG, ktoré vlastní práva na celosvetovú distribúciu Princeovej novej nahrávky, od jej šírenia v Británii odstúpilo. „Bolo by smiešne ísť na trh v Británii, keď sú tu teraz zadarmo k dispozícii dva milióny albumov,“ komentoval situáciu hovorca Sony BMG.
Princeovo rozhodnutie kritizovala aj firma HMV, vlastník najväčšej siete obchodov s hudobnými nosičmi v Británii. Napokon sa však rozhodla zaradiť vydanie najčítanejšieho nedeľníka s Princeovým cédečkom do svojho sortimentu. „Je to jediný spôsob, ako dostať Princeov album k našim zákazníkom,“ vyjadril sa hovorca HMV. „HMV neschvaľuje využívanie príloh časopisov ako hlavného kanála na distribúciu hudby a filmu... V tejto situácii sa však pokúsime prilákať niečo z vyše dvoch miliónov čitateľov do hudobných obchodov, kde možno realizujú ďalšie nákupy, a nenecháme všetok zisk novinovým stánkom a supermarketom.“ Do diskusie sa zapojil aj konkurent HMV, firma Virgin Megastore, ktorá HMV obvinila z prevracania kabátov...
.revolučný a bláznivý
Kým hudobné vydavateľstvá a predajne s hudobnými nosičmi uvažujú, či tento precedens ovplyvní biznis podobne ako sťahovanie nahrávok cez internet, Prince si môže mädliť ruky. Planet Earth sa hneď zaradil medzi najkontroverznejšie albumy roka. Geniálny marketingový ťah? Samozrejme. Rozhodne však nejde o zúfalé zachraňovanie kariéry. Prince je na tom od veľkého comebacku v roku 2004 stále dobre – a revolučné aj bláznivé nápady mával odjakživa.
Revolučná a bláznivá je aj celá jeho hudobná tvorba. Štýl, ktorý Prince na prelome 70. a 80. rokov vytvoril, sa označoval ako „minneapolský zvuk“ – v podstate šlo o zmes funku, rocku, popu a novej vlny, kde dychovú sekciu nahradili výrazné syntezátory. Prince však neskôr prerástol aj vlastnú hudobnú škatuľku. Medzi muzikantmi, ktorí ho ovplyvnili, by sme našli mená ako Sly & The Family Stone, James Brown, Jimi Hendrix alebo Miles Davis. V jeho hudbe je takmer všetko, na čo si človek spomenie: funk, RnB, soul, disco, pop, rock, art rock, hard rock, psychedélia, džez, blues, hip-hop...
Bláznivým prekračovaním hraníc sa vyznačuje aj Princeova prezentácia. Prince je už na prvý pohľad neprehliadnuteľný zjav. Nápadne nízka postava, exotické, akoby rasovo nezaraditeľné črty tváre, a najmä výstredný imidž: divoké účesy, mejkap, fičúrske fúziky, pestré kostýmy – kombinézy, čipky, pseudohistorické uniformy... Ako v jeho hudbe, aj tu sa všetko zlieva a človek spočiatku netuší, či sa díva na narcistického seladóna, transvestitu alebo ženu prezlečenú za muža. Vrcholom Princeových kostýmových kreácií sú nohavice na sedacej časti tela s výstrihom, ktorý nič neponecháva predstavivosti.
.erotika a spiritualita
Nemenej explicitné sú mnohé Princeove texty. Skladby ako Soft And Wet, Head, Do It All Night alebo Jack U Off sa otvorene venujú erotike a rôznym sexuálnym praktikám. Keď raz Tipper Gore, manželka Al Gora, so svojou jedenásťročnou dcérou počúvala pieseň Darling Nikki z albumu Purple Rain o nymfomanke („Stretol som ju na hotelovej recepcii, masturbovala tam s časopisom“) inšpirovalo ju to na založenie organizácie Parents Music Resource Center, ktorá zaviedla používanie varovných nálepiek na kontroverzných hudobných nosičoch.
U Princea však nájdeme aj duchovné témy, napríklad v skladbe The Cross: „Neplačte, lebo On prichádza / neumierajte, kým všetci nespoznáte Kríž.“ Prince pochádza z rodiny Adventistov siedmeho dňa, v posledných rokoch sa však hlási k Jehovovým svedkom. Síce uňho pribudli náboženské motívy, ale imidž nijako zásadne nezmenil. Paradox, ako ide toto nové vierovyznanie dokopy s divou pódiovou šou, sa naposledy riešil, keď vo februári vystúpil v Miami na Super Bowl.
Najväčším paradoxom je však Princeov talent. Na jednej strane povesť génia, „Mozarta 20. storočia“, na druhej strane nedostatok prísneho výberu, ba až mrhanie nápadmi.
Prince mal dve sprievodné kapely: v 80. rokoch The Revolution a od konca 80. rokov až dodnes New Power Generation. Na nahrávkach však často robí všetko sám a už na prvom albume stálo: „Produkoval, zaranžoval, zložil a nahral Prince.“ Navyše pôsobí ako sivá eminencia v mnohých vedľajších projektoch – niekde pod vlastným menom, niekde pod pseudonymami. Medzi týmito projektmi je napríklad funková kapela The Time, inštrumentálna džezová skupina Madhouse alebo dievčenské vokálne triá Vanity 6 a Apollonia 6. A Prince píše aj pre iných interpretov. Zložil napríklad veľký hit 80. rokov Manic Monday, ktorý nahrala skupina The Bangles, alebo jednu z najznámejších ľúbostných balád Nothing Compares 2 U, ktorú preslávila Sinéad O’Connor.
Medzi hudobníkmi, s ktorými Prince spolupracoval, má významné miesto napríklad bubeníčka a speváčka Sheila E či saxofonista Maceo Parker, ktorý hrával s Jamesom Brownom. Plánovalo sa nahrávanie s Milesom Davisom, ktorý Princea vyhlásil za „Duka Ellingtona svojej doby“, ale plány prekazila Davisova smrť.
.umelec pôvodne známy ako Prince
Princeova produktivita bola aj jednou z príčin slávneho sporu s vydavateľstvom Warner Bros, ktorý prepukol v roku 1993. Prince mal pocit, že ho vydavateľstvo obmedzuje, lebo chce znížiť frekvenciu vydávania jeho nahrávok. V tom období sa objavoval na verejnosti s nápisom „otrok“ na líci a tým, čo napokon vymyslel, tromfol všetky dovtedajšie výstrednosti. Namiesto mena začal používať nevysloviteľný symbol a v médiách sa zaužívalo označenie The Artist Formerly Known As Prince – „Umelec pôvodne známy ako Prince“. Takto vystupoval až do roku 2000, kým nevypršali zmluvné vzťahy s vydavateľstvom. V ťažšom období udržiaval kontakt s fanúšikmi prostredníctvom internetu a niektoré nahrávky boli dostupné len cez jeho fanclub.
A potom prišiel rok 2004 a s ním perfektne rozfázovaný comeback: Prince najprv zažiaril na slávnostnom odovzdávaní Grammy, vzápätí vstúpil do Rockandrollovej siene slávy, vydal nový album a absolvoval najúspešnejšie turné roka. Comeback trvá dodnes a jeho súčasťou je aj aktuálny album Planet Earth. Najrevolučnejšia a najoriginálnejšia je na ňom spomínaná „prílohová“ distribúcia vo Veľkej Británii. Ale ak už hudobnú revolučnosť a originálnosť nutne nehľadáme, je tu všetko, čo má byť: rezký funk, clivá džezová balada s krásnou trúbkou, rap, rocková gitara a tak ďalej... Jednoducho, ďalší pestrý album nadproduktívneho bláznivého génia, bez ktorého by bola planéta Zem nudnejšia.
.vladislav Gális
Prince najnovšie rozvíril hladinu šoubiznisu albumom Planet Earth. Presnejšie, jeho distribúciou. Vo Veľkej Británii totiž nový album vyšiel ako príloha nedeľníka Mail on Sunday. Vydavateľstvo Sony BMG, ktoré vlastní práva na celosvetovú distribúciu Princeovej novej nahrávky, od jej šírenia v Británii odstúpilo. „Bolo by smiešne ísť na trh v Británii, keď sú tu teraz zadarmo k dispozícii dva milióny albumov,“ komentoval situáciu hovorca Sony BMG.
Princeovo rozhodnutie kritizovala aj firma HMV, vlastník najväčšej siete obchodov s hudobnými nosičmi v Británii. Napokon sa však rozhodla zaradiť vydanie najčítanejšieho nedeľníka s Princeovým cédečkom do svojho sortimentu. „Je to jediný spôsob, ako dostať Princeov album k našim zákazníkom,“ vyjadril sa hovorca HMV. „HMV neschvaľuje využívanie príloh časopisov ako hlavného kanála na distribúciu hudby a filmu... V tejto situácii sa však pokúsime prilákať niečo z vyše dvoch miliónov čitateľov do hudobných obchodov, kde možno realizujú ďalšie nákupy, a nenecháme všetok zisk novinovým stánkom a supermarketom.“ Do diskusie sa zapojil aj konkurent HMV, firma Virgin Megastore, ktorá HMV obvinila z prevracania kabátov...
.revolučný a bláznivý
Kým hudobné vydavateľstvá a predajne s hudobnými nosičmi uvažujú, či tento precedens ovplyvní biznis podobne ako sťahovanie nahrávok cez internet, Prince si môže mädliť ruky. Planet Earth sa hneď zaradil medzi najkontroverznejšie albumy roka. Geniálny marketingový ťah? Samozrejme. Rozhodne však nejde o zúfalé zachraňovanie kariéry. Prince je na tom od veľkého comebacku v roku 2004 stále dobre – a revolučné aj bláznivé nápady mával odjakživa.
Revolučná a bláznivá je aj celá jeho hudobná tvorba. Štýl, ktorý Prince na prelome 70. a 80. rokov vytvoril, sa označoval ako „minneapolský zvuk“ – v podstate šlo o zmes funku, rocku, popu a novej vlny, kde dychovú sekciu nahradili výrazné syntezátory. Prince však neskôr prerástol aj vlastnú hudobnú škatuľku. Medzi muzikantmi, ktorí ho ovplyvnili, by sme našli mená ako Sly & The Family Stone, James Brown, Jimi Hendrix alebo Miles Davis. V jeho hudbe je takmer všetko, na čo si človek spomenie: funk, RnB, soul, disco, pop, rock, art rock, hard rock, psychedélia, džez, blues, hip-hop...
Bláznivým prekračovaním hraníc sa vyznačuje aj Princeova prezentácia. Prince je už na prvý pohľad neprehliadnuteľný zjav. Nápadne nízka postava, exotické, akoby rasovo nezaraditeľné črty tváre, a najmä výstredný imidž: divoké účesy, mejkap, fičúrske fúziky, pestré kostýmy – kombinézy, čipky, pseudohistorické uniformy... Ako v jeho hudbe, aj tu sa všetko zlieva a človek spočiatku netuší, či sa díva na narcistického seladóna, transvestitu alebo ženu prezlečenú za muža. Vrcholom Princeových kostýmových kreácií sú nohavice na sedacej časti tela s výstrihom, ktorý nič neponecháva predstavivosti.
.erotika a spiritualita
Nemenej explicitné sú mnohé Princeove texty. Skladby ako Soft And Wet, Head, Do It All Night alebo Jack U Off sa otvorene venujú erotike a rôznym sexuálnym praktikám. Keď raz Tipper Gore, manželka Al Gora, so svojou jedenásťročnou dcérou počúvala pieseň Darling Nikki z albumu Purple Rain o nymfomanke („Stretol som ju na hotelovej recepcii, masturbovala tam s časopisom“) inšpirovalo ju to na založenie organizácie Parents Music Resource Center, ktorá zaviedla používanie varovných nálepiek na kontroverzných hudobných nosičoch.
U Princea však nájdeme aj duchovné témy, napríklad v skladbe The Cross: „Neplačte, lebo On prichádza / neumierajte, kým všetci nespoznáte Kríž.“ Prince pochádza z rodiny Adventistov siedmeho dňa, v posledných rokoch sa však hlási k Jehovovým svedkom. Síce uňho pribudli náboženské motívy, ale imidž nijako zásadne nezmenil. Paradox, ako ide toto nové vierovyznanie dokopy s divou pódiovou šou, sa naposledy riešil, keď vo februári vystúpil v Miami na Super Bowl.
Najväčším paradoxom je však Princeov talent. Na jednej strane povesť génia, „Mozarta 20. storočia“, na druhej strane nedostatok prísneho výberu, ba až mrhanie nápadmi.
Prince mal dve sprievodné kapely: v 80. rokoch The Revolution a od konca 80. rokov až dodnes New Power Generation. Na nahrávkach však často robí všetko sám a už na prvom albume stálo: „Produkoval, zaranžoval, zložil a nahral Prince.“ Navyše pôsobí ako sivá eminencia v mnohých vedľajších projektoch – niekde pod vlastným menom, niekde pod pseudonymami. Medzi týmito projektmi je napríklad funková kapela The Time, inštrumentálna džezová skupina Madhouse alebo dievčenské vokálne triá Vanity 6 a Apollonia 6. A Prince píše aj pre iných interpretov. Zložil napríklad veľký hit 80. rokov Manic Monday, ktorý nahrala skupina The Bangles, alebo jednu z najznámejších ľúbostných balád Nothing Compares 2 U, ktorú preslávila Sinéad O’Connor.
Medzi hudobníkmi, s ktorými Prince spolupracoval, má významné miesto napríklad bubeníčka a speváčka Sheila E či saxofonista Maceo Parker, ktorý hrával s Jamesom Brownom. Plánovalo sa nahrávanie s Milesom Davisom, ktorý Princea vyhlásil za „Duka Ellingtona svojej doby“, ale plány prekazila Davisova smrť.
| Prince / Prince Rogers Nelson sa narodil roku 1958 v Minneapolise v štáte Minnesota v rodine hudobníka a speváčky. Začínal v skupine 94 East, prvý sólový album For You vydal v roku 1978. Prelomová bola jeho piata nahrávka, dvojalbum s názvom 1999 (1982). Obrovským hitom sa stal nasledujúci album Purple Rain (1984), z ktorého sa na celom svete predalo takmer 20 miliónov kusov. Prince vydal niekoľko desiatok albumov, niektoré pod vlastným menom, niektoré pod hlavičkou rôznych vedľajších projektov. Od roku 2004 vydal comebackové nahrávky Musicology a 3121. V lete mu vyšiel nový album Planet Earth. |
.umelec pôvodne známy ako Prince
Princeova produktivita bola aj jednou z príčin slávneho sporu s vydavateľstvom Warner Bros, ktorý prepukol v roku 1993. Prince mal pocit, že ho vydavateľstvo obmedzuje, lebo chce znížiť frekvenciu vydávania jeho nahrávok. V tom období sa objavoval na verejnosti s nápisom „otrok“ na líci a tým, čo napokon vymyslel, tromfol všetky dovtedajšie výstrednosti. Namiesto mena začal používať nevysloviteľný symbol a v médiách sa zaužívalo označenie The Artist Formerly Known As Prince – „Umelec pôvodne známy ako Prince“. Takto vystupoval až do roku 2000, kým nevypršali zmluvné vzťahy s vydavateľstvom. V ťažšom období udržiaval kontakt s fanúšikmi prostredníctvom internetu a niektoré nahrávky boli dostupné len cez jeho fanclub.
A potom prišiel rok 2004 a s ním perfektne rozfázovaný comeback: Prince najprv zažiaril na slávnostnom odovzdávaní Grammy, vzápätí vstúpil do Rockandrollovej siene slávy, vydal nový album a absolvoval najúspešnejšie turné roka. Comeback trvá dodnes a jeho súčasťou je aj aktuálny album Planet Earth. Najrevolučnejšia a najoriginálnejšia je na ňom spomínaná „prílohová“ distribúcia vo Veľkej Británii. Ale ak už hudobnú revolučnosť a originálnosť nutne nehľadáme, je tu všetko, čo má byť: rezký funk, clivá džezová balada s krásnou trúbkou, rap, rocková gitara a tak ďalej... Jednoducho, ďalší pestrý album nadproduktívneho bláznivého génia, bez ktorého by bola planéta Zem nudnejšia.
.vladislav Gális
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.