.žijeme v období bailoutov, kvantitatívneho uvoľňovania, prehlbujúcich sa regulácii. Ako sa cíti obhajca slobodného trhu v takomto svete?
Nečakajú nás dobré roky. Zažili sme široké spektrum vládnych zásahov, od extrémne nízkych úrokových sadzieb Fedu cez zámerné ovplyvňovanie realitného trhu až po medzinárodné regulácie bánk, ktoré ich podporili v nákupe hypotékami krytých aktív, čo vyvrcholilo vo finančnej kríze. A ľudia dnes vravia – potrebujeme viac štátnych zásahov. Nemnohým zíde na um, že možno to boli práve vládne manipulácie trhu z minulosti, ktoré spôsobili krízu. .zjavne vás to hnevá.
Je veľmi frustrujúce vidieť mnohých špičkových ekonómov, ako na jednej strane správne opísali toxín, na druhej strane ten istý jed znova predpisujú vládam. Ešte viac frustrujúce je vidieť, ako republikáni aj demokrati veľmi ľahko opustili fundamentálne ekonomické vedomosti a začali znárodňovať priemysel a motivovať ľudí na ešte väčšie zadlžovanie. Akoby to bolo riešením dlhovej krízy. Čaká nás teda obdobie návratu k základom, keď treba ľuďom vysvetliť, že 1+1 je 2, a nie 11. .túto otázku dostali v ostatných rokoch asi všetci ekonómovia sveta: akú budúcnosť predpovedáte svetovej ekonomike, a hlavne USA a doláru?
Ak vám ľudia dajú exaktnú odpoveď na túto otázku, určite nebude správna, inak by ju využili pre seba. Takže ani ja vám nedám presnú odpoveď. Ale myslím, že už dnes vidíme dôsledky cenovej inflácie, takzvaného kvantitatívneho uvoľňovania a predchádzajúcich infúzií toho, čomu oni hovoria likvidita – teda kopy nových peňazí. .napríklad v podobe rastu cien potravín?
Niektorí ľudia sú prekvapení z aktuálneho prudkého rastu cien potravín, ako by to bol dáky záhadný fenomén. Ale skutočný ekonóm v tom má jasno – ak zvýšite zásobu peňazí v ekonomike, niekde sa to ukáže. Teraz sa to ukázalo hlavne v zdražení potravín. Obávam sa, že ak americká vláda nedostane svoju posadnutosť míňať pod kontrolu, musíme čakať ďalší rast cien. Keďže Amerika má vďaka doláru ako rezervnej mene možnosť externalizovať vlastné proinflačné kroky, tie sa následne prejavia po celom svete. Otázkou bude, kedy si držitelia amerického dlhu povedia dosť. Novú rezervnú menu – či už euro, jüan, alebo rubeľ – pokladám za málo pravdepodobnú, ale je to zdravá diskusia. .témy ako budúcnosť dolára alebo americký dlh sú v Európe dobre známe a dookola preberané. Ale ako je to na druhej strane Atlantiku – všíma si americká verejnosť problémy eura a dlhovú krízu v Európe?
Ani nie. Problém amerického dlhu je taký obrovský a akútny, že zaberá všetku pozornosť verejnosti. Dobrou správou je, že veľká časť Američanov to začína brať vážne. Voľby do kongresu to ukázali. Hnutie Tea Party z dlhu urobilo hlavnú tému. Poukazovalo nato, že pre USA onedlho nemusí byť už cesta späť a mali veľký úspech. Nie som republikán ani demokrat, ale bolo príjemné vidieť tento myšlienkový posun v zákonodarnom zbore. Ďalším krokom je udržať vernosť nových členov kongresu podstúpeným sľubom. Ich voliči nie sú až takí oddaní republikáni, a ak ich kandidáti svoje sľuby nesplnia, nebudú váhať ich z kongresu zase vykopnúť. .niekedy vás média označujú za „túlavého libertariána". Pritom vaše cestovateľské začiatky boli vo východnej Európe.
Presťahoval som sa do Rakúska, pretože som bol presvedčený, skôr ako mnohí iní ľudia, že komunizmus sa rúca. Začal som pomáhať pašovať knihy, kopírky, faxy, dokonca aj obyčajný papier, aby som pomohol obnoviť myšlienky o slobodných inštitúciách, trhu a spoločnosti. Komunizmus padal, ale nebolo isté, čo ho nahradí. Ponúkali sa aj rôzne strašidelné varianty – extrémny nacionalizmus, antisemitizmus a podobne. Bolo dôležité, aby za oponou bolo dosť ľudí, ktorí budú oboznámení s ideami o malom štáte, vláde práva a trhovej ekonomike. Cítil som to ako svoje poslanie. Neskôr som sa presunul do arabského sveta a na stredný východ všeobecne. Dnes pracujem s kolegami z celého sveta z takmer 400 inštitúcií. Cestovaniu venujem veľa času – na Slovensko som prišiel z Ruska, presnejšie zo Sibíri, bol som na Ukrajine, pred pár mesiacmi v Nepále, Bangladéši, Indii, Afganistane, Kirgizsku, Severnej Kórei, Čine... Cestujem skutočne veľa. .prednášali ste v Severnej Kórei?
V tejto otázke som radšej veľmi diskrétny. Povedal by som, že som mal veľmi zaujímavú návštevu tejto krajiny. Človek dúfa, že dokonca aj tam môžu byť myšlienky o slobode pochopené a prijaté. .rozprávajme sa teda o inej exotickej krajine –Afganistane. Ako sú myšlienky o voľnom trhu prijímané v takomto štáte?
V Afganistane sú ľudia, ktorí dúfajú v normálny život bez útlaku diktátorov a neustáleho vydierania vládnou mocou. To, či sa im to podarí, je čiastočne otázka ich odvahy a čiastočne šťastia. Bol som nedávno v Herate na západe krajiny, kde som mal veľmi zaujímavé stretnutia s náboženskými vodcami. Nikdy nestretli cudzinca inak ako v tanku, a viedol som s nimi veľa poučných diskusii. .čo ste si z toho stretnutia odniesli?
Obraz imáma, ako člena al-Káidy alebo Talibanu, je veľmi zavádzajúci, pretože aj väčšina moslimských ľudí chce žiť v mieri normálny život. Je zlé, že sa automaticky spájajú v mysliach mnohých s extrémizmom a násilím. Moji priatelia v Afganistane tvrdo pracujú na šírení myšlienok slobody a tolerancie v extrémne náročných podmienkach. Snažím sa im pomáhať ako viem a beriem ich zároveň ako inšpiráciu. Ak sa oni nikdy nevzdávajú nádeje, ako ja môžem byť zúfalý z krokov Busha či Obamu? .otázka z trocha iného súdka. Niekoľko mesiacov dozadu sme na Slovensku zažili prvý prípad šialeného strelca, ktorý spustil veľkú diskusiu o nosení zbraní. Ste známym obhajcom práva nosiť zbraň, zúčastnili ste sa úspešnej žaloby za právo nosiť zbraň, dokonca máte osobnú skúsenosť, keď ste sa museli brániť strelnou zbraňou.
Nosím strelnú zbraň na osobnú obranu a vďaka tomu tu dnes som, hoci som z nej v tej kľúčovej chvíli nemusel našťastie ani vystreliť. Som zástancom nosenia zbraní obyvateľmi. Je však veľmi dôležité, aby ľudia boli naučení so zbraňou zachádzať s rozvahou. Keď moja neter dostala prvé auto, pomohol som jej kúpiť zbraň a spoločne s mamou išla trénovať na strelnicu, keďže mladá slečna sama na cestách mi robila starosť. A môžem s radosťou povedať, že všetky ženy v mojej rodine sú lepšie strelkyne ako ja. .lenže nespôsobuje veľa zbraní v obehu eskaláciu násilia?
Nie je žiadna jednoznačná štatistická korelácia medzi vlastníctvom zbraní a násilím v spoločnosti. Švajčiari vlastnia veľké množstvo zbraní, pritom násilie je tam zriedkavé. Tí, ktorí si myslia, že sú to zbrane, čo chodia po uliciach a strieľajú do ľudí, sa mýlia. Treba si uvedomiť štatistiku a nenechať sa strhnúť niekoľkými ojedinelými prípadmi. Nie je žiadny dôvod veriť, že zbrane v rukách obyvateľov vedú k násiliu. .príklad USA nasvedčuje niečomu inému.
V skutočnosti štáty USA s najprísnejšími zákonmi držania zbraní majú najvyššie miery násilia. Je otázne, čo je príčinou čoho, ale neozbrojení občania vždy predstavujú pre zločincov ľahšie ciele. Najrozsiahlejšia štúdia uvádza, že keď štát povolil nosenie zbraní, počet znásilnení a ozbrojených útokov klesol. Naopak, počet vlámaní do áut stúpol, čo nasvedčuje tomu, že zločinci sa správajú racionálne, a radšej sa vlámu do áut, ktoré na nich nemôžu vystreliť. Ozbrojení obyvatelia majú jednoducho na zločincov odstrašujúci účinok. Verím v právo na obranu, ale nie som žiadny blázon do zbraní, nemám žiadny fetiš, len si myslím, že by sme mali mať právo brániť sa. .toto je vaša prvá návšteva Slovenska, ale zďaleka nie prvá návšteva východnej Európy. Môžete porovnať 80. roky a dnešok?
Povedal by som, že niekedy sa mi chce až plakať od dojatia, keď vidím, akú mieru slobody a prosperity si ľudia v tomto regióne vybojovali. Odohral sa tu súboj rôznych politických vízii. Videli sme niekoľko veľmi úspešných príbehov a Slovensku patrí jeden z nich. Rovná daň, penzijná reforma či otvorenie ekonomiky priniesli veľmi dobré výsledky. .je tu už sloboda vybojovaná?
Nemyslím si, že to bude bezstarostná plavba. Stačí sa pozrieť na Maďarsko. Počas krízy zaviedli niekoľko veľmi zlých opatrení a pod vládou Viktora Orbána sa obávam ďalšieho rastu veľmi nepekného nacionalizmu a etatizmu. Extrémny nacionalizmus, znárodnenie súkromných dôchodkov, mediálny zákon, ktorý má oklieštiť slobodu slova – to všetko ukazuje, že zisky slobody nie sú automaticky garantované a môžu sa rýchlo stratiť. Bojím sa, že práve to sa v Maďarsku môže stať. Ľudia, ktorí ctia slobodu, musia byt ustavične pripravení ju brániť, pretože praktiky starých časov zďaleka nie sú mŕtve. Tom Palmer navštívil Slovensko v rámci Seminára Rakúskej ekonomickej školy usporiadaného think tankom INESS.
Nečakajú nás dobré roky. Zažili sme široké spektrum vládnych zásahov, od extrémne nízkych úrokových sadzieb Fedu cez zámerné ovplyvňovanie realitného trhu až po medzinárodné regulácie bánk, ktoré ich podporili v nákupe hypotékami krytých aktív, čo vyvrcholilo vo finančnej kríze. A ľudia dnes vravia – potrebujeme viac štátnych zásahov. Nemnohým zíde na um, že možno to boli práve vládne manipulácie trhu z minulosti, ktoré spôsobili krízu. .zjavne vás to hnevá.
Je veľmi frustrujúce vidieť mnohých špičkových ekonómov, ako na jednej strane správne opísali toxín, na druhej strane ten istý jed znova predpisujú vládam. Ešte viac frustrujúce je vidieť, ako republikáni aj demokrati veľmi ľahko opustili fundamentálne ekonomické vedomosti a začali znárodňovať priemysel a motivovať ľudí na ešte väčšie zadlžovanie. Akoby to bolo riešením dlhovej krízy. Čaká nás teda obdobie návratu k základom, keď treba ľuďom vysvetliť, že 1+1 je 2, a nie 11. .túto otázku dostali v ostatných rokoch asi všetci ekonómovia sveta: akú budúcnosť predpovedáte svetovej ekonomike, a hlavne USA a doláru?
Ak vám ľudia dajú exaktnú odpoveď na túto otázku, určite nebude správna, inak by ju využili pre seba. Takže ani ja vám nedám presnú odpoveď. Ale myslím, že už dnes vidíme dôsledky cenovej inflácie, takzvaného kvantitatívneho uvoľňovania a predchádzajúcich infúzií toho, čomu oni hovoria likvidita – teda kopy nových peňazí. .napríklad v podobe rastu cien potravín?
Niektorí ľudia sú prekvapení z aktuálneho prudkého rastu cien potravín, ako by to bol dáky záhadný fenomén. Ale skutočný ekonóm v tom má jasno – ak zvýšite zásobu peňazí v ekonomike, niekde sa to ukáže. Teraz sa to ukázalo hlavne v zdražení potravín. Obávam sa, že ak americká vláda nedostane svoju posadnutosť míňať pod kontrolu, musíme čakať ďalší rast cien. Keďže Amerika má vďaka doláru ako rezervnej mene možnosť externalizovať vlastné proinflačné kroky, tie sa následne prejavia po celom svete. Otázkou bude, kedy si držitelia amerického dlhu povedia dosť. Novú rezervnú menu – či už euro, jüan, alebo rubeľ – pokladám za málo pravdepodobnú, ale je to zdravá diskusia. .témy ako budúcnosť dolára alebo americký dlh sú v Európe dobre známe a dookola preberané. Ale ako je to na druhej strane Atlantiku – všíma si americká verejnosť problémy eura a dlhovú krízu v Európe?
Ani nie. Problém amerického dlhu je taký obrovský a akútny, že zaberá všetku pozornosť verejnosti. Dobrou správou je, že veľká časť Američanov to začína brať vážne. Voľby do kongresu to ukázali. Hnutie Tea Party z dlhu urobilo hlavnú tému. Poukazovalo nato, že pre USA onedlho nemusí byť už cesta späť a mali veľký úspech. Nie som republikán ani demokrat, ale bolo príjemné vidieť tento myšlienkový posun v zákonodarnom zbore. Ďalším krokom je udržať vernosť nových členov kongresu podstúpeným sľubom. Ich voliči nie sú až takí oddaní republikáni, a ak ich kandidáti svoje sľuby nesplnia, nebudú váhať ich z kongresu zase vykopnúť. .niekedy vás média označujú za „túlavého libertariána". Pritom vaše cestovateľské začiatky boli vo východnej Európe.
Presťahoval som sa do Rakúska, pretože som bol presvedčený, skôr ako mnohí iní ľudia, že komunizmus sa rúca. Začal som pomáhať pašovať knihy, kopírky, faxy, dokonca aj obyčajný papier, aby som pomohol obnoviť myšlienky o slobodných inštitúciách, trhu a spoločnosti. Komunizmus padal, ale nebolo isté, čo ho nahradí. Ponúkali sa aj rôzne strašidelné varianty – extrémny nacionalizmus, antisemitizmus a podobne. Bolo dôležité, aby za oponou bolo dosť ľudí, ktorí budú oboznámení s ideami o malom štáte, vláde práva a trhovej ekonomike. Cítil som to ako svoje poslanie. Neskôr som sa presunul do arabského sveta a na stredný východ všeobecne. Dnes pracujem s kolegami z celého sveta z takmer 400 inštitúcií. Cestovaniu venujem veľa času – na Slovensko som prišiel z Ruska, presnejšie zo Sibíri, bol som na Ukrajine, pred pár mesiacmi v Nepále, Bangladéši, Indii, Afganistane, Kirgizsku, Severnej Kórei, Čine... Cestujem skutočne veľa. .prednášali ste v Severnej Kórei?
V tejto otázke som radšej veľmi diskrétny. Povedal by som, že som mal veľmi zaujímavú návštevu tejto krajiny. Človek dúfa, že dokonca aj tam môžu byť myšlienky o slobode pochopené a prijaté. .rozprávajme sa teda o inej exotickej krajine –Afganistane. Ako sú myšlienky o voľnom trhu prijímané v takomto štáte?
V Afganistane sú ľudia, ktorí dúfajú v normálny život bez útlaku diktátorov a neustáleho vydierania vládnou mocou. To, či sa im to podarí, je čiastočne otázka ich odvahy a čiastočne šťastia. Bol som nedávno v Herate na západe krajiny, kde som mal veľmi zaujímavé stretnutia s náboženskými vodcami. Nikdy nestretli cudzinca inak ako v tanku, a viedol som s nimi veľa poučných diskusii. .čo ste si z toho stretnutia odniesli?
Obraz imáma, ako člena al-Káidy alebo Talibanu, je veľmi zavádzajúci, pretože aj väčšina moslimských ľudí chce žiť v mieri normálny život. Je zlé, že sa automaticky spájajú v mysliach mnohých s extrémizmom a násilím. Moji priatelia v Afganistane tvrdo pracujú na šírení myšlienok slobody a tolerancie v extrémne náročných podmienkach. Snažím sa im pomáhať ako viem a beriem ich zároveň ako inšpiráciu. Ak sa oni nikdy nevzdávajú nádeje, ako ja môžem byť zúfalý z krokov Busha či Obamu? .otázka z trocha iného súdka. Niekoľko mesiacov dozadu sme na Slovensku zažili prvý prípad šialeného strelca, ktorý spustil veľkú diskusiu o nosení zbraní. Ste známym obhajcom práva nosiť zbraň, zúčastnili ste sa úspešnej žaloby za právo nosiť zbraň, dokonca máte osobnú skúsenosť, keď ste sa museli brániť strelnou zbraňou.
Nosím strelnú zbraň na osobnú obranu a vďaka tomu tu dnes som, hoci som z nej v tej kľúčovej chvíli nemusel našťastie ani vystreliť. Som zástancom nosenia zbraní obyvateľmi. Je však veľmi dôležité, aby ľudia boli naučení so zbraňou zachádzať s rozvahou. Keď moja neter dostala prvé auto, pomohol som jej kúpiť zbraň a spoločne s mamou išla trénovať na strelnicu, keďže mladá slečna sama na cestách mi robila starosť. A môžem s radosťou povedať, že všetky ženy v mojej rodine sú lepšie strelkyne ako ja. .lenže nespôsobuje veľa zbraní v obehu eskaláciu násilia?
Nie je žiadna jednoznačná štatistická korelácia medzi vlastníctvom zbraní a násilím v spoločnosti. Švajčiari vlastnia veľké množstvo zbraní, pritom násilie je tam zriedkavé. Tí, ktorí si myslia, že sú to zbrane, čo chodia po uliciach a strieľajú do ľudí, sa mýlia. Treba si uvedomiť štatistiku a nenechať sa strhnúť niekoľkými ojedinelými prípadmi. Nie je žiadny dôvod veriť, že zbrane v rukách obyvateľov vedú k násiliu. .príklad USA nasvedčuje niečomu inému.
V skutočnosti štáty USA s najprísnejšími zákonmi držania zbraní majú najvyššie miery násilia. Je otázne, čo je príčinou čoho, ale neozbrojení občania vždy predstavujú pre zločincov ľahšie ciele. Najrozsiahlejšia štúdia uvádza, že keď štát povolil nosenie zbraní, počet znásilnení a ozbrojených útokov klesol. Naopak, počet vlámaní do áut stúpol, čo nasvedčuje tomu, že zločinci sa správajú racionálne, a radšej sa vlámu do áut, ktoré na nich nemôžu vystreliť. Ozbrojení obyvatelia majú jednoducho na zločincov odstrašujúci účinok. Verím v právo na obranu, ale nie som žiadny blázon do zbraní, nemám žiadny fetiš, len si myslím, že by sme mali mať právo brániť sa. .toto je vaša prvá návšteva Slovenska, ale zďaleka nie prvá návšteva východnej Európy. Môžete porovnať 80. roky a dnešok?
Povedal by som, že niekedy sa mi chce až plakať od dojatia, keď vidím, akú mieru slobody a prosperity si ľudia v tomto regióne vybojovali. Odohral sa tu súboj rôznych politických vízii. Videli sme niekoľko veľmi úspešných príbehov a Slovensku patrí jeden z nich. Rovná daň, penzijná reforma či otvorenie ekonomiky priniesli veľmi dobré výsledky. .je tu už sloboda vybojovaná?
Nemyslím si, že to bude bezstarostná plavba. Stačí sa pozrieť na Maďarsko. Počas krízy zaviedli niekoľko veľmi zlých opatrení a pod vládou Viktora Orbána sa obávam ďalšieho rastu veľmi nepekného nacionalizmu a etatizmu. Extrémny nacionalizmus, znárodnenie súkromných dôchodkov, mediálny zákon, ktorý má oklieštiť slobodu slova – to všetko ukazuje, že zisky slobody nie sú automaticky garantované a môžu sa rýchlo stratiť. Bojím sa, že práve to sa v Maďarsku môže stať. Ľudia, ktorí ctia slobodu, musia byt ustavične pripravení ju brániť, pretože praktiky starých časov zďaleka nie sú mŕtve. Tom Palmer navštívil Slovensko v rámci Seminára Rakúskej ekonomickej školy usporiadaného think tankom INESS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.