Energetická závislosť Izraela nie je len ekonomickým, ale aj geopolitickým a bezpečnostným problémom. Hoci leží v regióne, kde o nerastné suroviny nie je núdza, nemôže ich pre známe skutočnosti dovážať z okolitých krajín.
Všetko však môže byť inak. Izrael objavil vo vodách obklopujúcich jeho územie zásoby zemného plynu a ropy, ktoré z neho môžu urobiť sebestačnú krajinu, a dokonca aj exportéra na pomerne dlhý čas. Nezabúdajme však, že sme na Blízkom východe, kde nie je nič isté. Ani hranice.
Hoci Izraelčania a ich vláda považujú objavenie ložísk za takmer biblický zázrak (niektorí dokonca citujú verše zo Starého zákona, podľa ktorých Boh nepožehnal Izraelu len z nebies, ale aj z veľkej hĺbky), viacerí analytici sa obávajú, že príliš silný pocit istoty zabrzdí izraelské inovácie. Izraelské firmy, ktoré pracujú na alternatívnych formách energie, patria k svetovej špičke. A nie náhodou je človek, ktorý sa asi najviac zaslúžil o popularizáciu elektrických automobilov, Izraelčan Šai Agassi. .komplikácie
Na zlenivenie majú ešte izraelské zelené hlavy čas. S ťažbou ropy a zemného plynu z hlbín Stredozemného mora sa začne až o niekoľko rokov. A hrozia aj komplikácie. Podmorské ložiská zemného plynu a ropy, ktoré sú jedným z najväčších objavov ťažobného priemyslu za desaťročia, totiž ležia na území, na ktoré si robí nárok aj Libanon. S touto krajinou je Izrael teoreticky vo vojnovom stave a silné slovo tam má hnutie Hizballáh, ktoré sa netají ambíciami zničiť Izrael. Hizballáh sa netají ani spojenectvom s úhlavným nepriateľom židovského štátu Iránom. A do sporu o jasnú morskú hranicu medzi Izraelom a Libanonom by niektorí chceli zainteresovať OSN, ktorá však v tejto časti sveta tradične robí viac škody ako úžitku. Navyše, rozhodovanie môže trvať roky. A ako tu už býva zvykom, každá strana prezentuje úplne odlišné mapy toho istého územia.
O bohatstvo spod mora má, prirodzene, záujem nielen Izrael, ale aj ekonomicky slabučký Libanon, ktorý má jeden z najväčších štátnych dlhov na svete. Ropa a zemný plyn by to mohli zmeniť. V časopise Time nedávno viacerí bezpečnostní experti pripomínali, že Hizballáh cvičí svojich ľudí na podmorské sabotáže a má arzenál, s ktorým vie zasiahnuť lode či tankery prakticky na celom pobreží Izraela. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu označuje podmorské náleziská za izraelské strategické a národné záujmy a z toho vyplýva, že ich bude pekne ostro chrániť. A tak z nerastného bohatstva, z ktorého by pri troche pragmatizmu a dobrej vôle mohli ťažiť obe krajiny, môže byť len ďalší politický problém a vojna na spadnutie.
Nemenovaný libanonský diplomat Time povedal, že ekonomické záujmy sú silnejšie ako staré nepriateľstvá. Diplomat však pravdepodobne nie je členom hnutia Hizballáh. .sebestačnosť
Ložiská, ktoré objavili neďaleko Haify, by Izraelu mali stačiť minimálne na polstoročie a ešte by aj mohol niečo vyvážať. Americký energetický expert Jim Fink porovnal izraelské ložiská so zásobami Spojených štátov. Izrael by mal mať asi desatinu amerických zásob zemného plynu a takmer dvadsať percent z amerických zásob ropy. Izrael má pritom veľkosť New Jersey a menej obyvateľov ako New York. Zásoby v Stredozemnom mori by z neho mohli urobiť jednu z najbohatších krajín na svete. Izrael, ktorý na pokrytie energetických potrieb spotrebuje až päť percent zo svojho hrubého domáceho produktu, je závislý od ropy a zemného plynu z Ruska, Kazachstanu a Azerbajdžanu, ako aj od uhlia z Juhoafrickej republiky. Dováža aj plyn z Egypta a počas posledných protivládnych protestov, keď rebeli zastavili prevádzku plynovodu, mal čo robiť, aby vykryl straty. Takéto situácie Izrael len znervózňujú a ešte viac ho tlačia do pokusov dosiahnuť energetickú sebestačnosť.
Izraelských inovátorov, ktorí už naštartovali hi-tech priemysel, teraz vláda vyzýva, aby sa púšťali do „čistých technológií". V posledných rokoch v Izraeli prudko vzrástol počet firiem, ktoré sa zaoberajú technológiami pre alternatívnu energetiku, ako aj firiem, ktoré ju rovno využívajú. Veď v Izraeli slnko praží takmer nepretržite a solárna energia je tu veľmi in. Predpokladá sa, že do štyroch rokov budú polovicu izraelských áut tvoriť hybridy a už teraz pohľad na miestny vozový park dáva tušiť, že to nie je len naivná vízia.
Izrael vyprodukoval aj veľa patentov pre čisté technológie, osem jeho firiem je zaradených v rebríčku 100 top firiem, ktoré sa zaoberajú alternatívnymi technológiami. Toľko ich tam nemajú ani Briti, ani Američania. A to pred necelými siedmimi rokmi v Izraeli ani nechyrovali, že takýto rebríček existuje.
Predseda izraelskej Národnej ekonomickej rady Eugene Kandell agentúre AP vysvetlil, že tak ako Izrael k prielomu v hi tech priemysle pritlačila núdza a nedostatok iných príležitostí, je to aj s alternatívnymi energiami.
„Izrael je už teraz inkubátorom inovácií alternatívnych technológií," hovorí energetický konzultant Alex Klein. Aj on sa však obáva, že keď Izrael začne využívať svoje čerstvo objavené nerastné bohatstvo, podpora alternatívnych technológií už nebude takou prioritou. Vystríha, že Izrael sa môže dať zlákať arabskou ekonomickou cestou, v zmysle, že stačí ropa a je to. .kreativita nad ropu
Samotní Izraelčania takí pesimisti nie sú. Veď to, čo našli, vydrží asi na polstoročie, a to zase nie je až taký dlhý čas. Napokon, bol to súčasný premiér Benjamin Netanjahu, kto hovorí – podobne ako kedysi bývalý americký prezident George Bush – o potrebe Západu rýchlo sa zbaviť závislosti od ropy, lebo z nej plynie veľa ekonomických, diplomatických a ekologických problémov.
Je však pravda, že Netanjahuova a všetky nasledujúce vlády celkom dobre zarobia na predaji ťažobných licencií a ešte si budú môcť znížiť náklady za import ropy a plynu z cudziny. Hovoríme o miliardách dolárov. Energetických expertov zaujíma, či sa tieto peniaze použijú aj na ďalší rozvoj ekologických projektov, na podporu čistých technológií aj na udržanie kreatívnych ľudí v Izraeli. Lebo hoci Izrael ropu a zemný plyn po desaťročiach suchoty získal, neznamená to, že inde vo svete sa nezaujímajú o to, ako to robiť bez drahej, špinavej a problematickej ropy. Židovský štát uspel aj preto, že jeho ľudia vedeli z ničoho urobiť veľa a ponúknuť svetu netradičné riešenia. Jeho ekonomika aj spoločnosť na rozdiel od okolitých, na ropu bohatých štátov, rozkvitá.
Určite nehrozí, že Izrael objavom nerastných surovín padne na úroveň ropných diktatúr. Je však v takej pozícii, že si nemôže dovoliť ani malé zaváhanie a rezignáciu na vytváranie nových vecí. Lebo stagnácia ho ohrozuje. Ekonomicky aj bezpečnostne. Práve na to totiž čakajú tí, čo sedia na rope. Autorka je novinárka, žije v Izraeli.
Všetko však môže byť inak. Izrael objavil vo vodách obklopujúcich jeho územie zásoby zemného plynu a ropy, ktoré z neho môžu urobiť sebestačnú krajinu, a dokonca aj exportéra na pomerne dlhý čas. Nezabúdajme však, že sme na Blízkom východe, kde nie je nič isté. Ani hranice.
Hoci Izraelčania a ich vláda považujú objavenie ložísk za takmer biblický zázrak (niektorí dokonca citujú verše zo Starého zákona, podľa ktorých Boh nepožehnal Izraelu len z nebies, ale aj z veľkej hĺbky), viacerí analytici sa obávajú, že príliš silný pocit istoty zabrzdí izraelské inovácie. Izraelské firmy, ktoré pracujú na alternatívnych formách energie, patria k svetovej špičke. A nie náhodou je človek, ktorý sa asi najviac zaslúžil o popularizáciu elektrických automobilov, Izraelčan Šai Agassi. .komplikácie
Na zlenivenie majú ešte izraelské zelené hlavy čas. S ťažbou ropy a zemného plynu z hlbín Stredozemného mora sa začne až o niekoľko rokov. A hrozia aj komplikácie. Podmorské ložiská zemného plynu a ropy, ktoré sú jedným z najväčších objavov ťažobného priemyslu za desaťročia, totiž ležia na území, na ktoré si robí nárok aj Libanon. S touto krajinou je Izrael teoreticky vo vojnovom stave a silné slovo tam má hnutie Hizballáh, ktoré sa netají ambíciami zničiť Izrael. Hizballáh sa netají ani spojenectvom s úhlavným nepriateľom židovského štátu Iránom. A do sporu o jasnú morskú hranicu medzi Izraelom a Libanonom by niektorí chceli zainteresovať OSN, ktorá však v tejto časti sveta tradične robí viac škody ako úžitku. Navyše, rozhodovanie môže trvať roky. A ako tu už býva zvykom, každá strana prezentuje úplne odlišné mapy toho istého územia.
O bohatstvo spod mora má, prirodzene, záujem nielen Izrael, ale aj ekonomicky slabučký Libanon, ktorý má jeden z najväčších štátnych dlhov na svete. Ropa a zemný plyn by to mohli zmeniť. V časopise Time nedávno viacerí bezpečnostní experti pripomínali, že Hizballáh cvičí svojich ľudí na podmorské sabotáže a má arzenál, s ktorým vie zasiahnuť lode či tankery prakticky na celom pobreží Izraela. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu označuje podmorské náleziská za izraelské strategické a národné záujmy a z toho vyplýva, že ich bude pekne ostro chrániť. A tak z nerastného bohatstva, z ktorého by pri troche pragmatizmu a dobrej vôle mohli ťažiť obe krajiny, môže byť len ďalší politický problém a vojna na spadnutie.
Nemenovaný libanonský diplomat Time povedal, že ekonomické záujmy sú silnejšie ako staré nepriateľstvá. Diplomat však pravdepodobne nie je členom hnutia Hizballáh. .sebestačnosť
Ložiská, ktoré objavili neďaleko Haify, by Izraelu mali stačiť minimálne na polstoročie a ešte by aj mohol niečo vyvážať. Americký energetický expert Jim Fink porovnal izraelské ložiská so zásobami Spojených štátov. Izrael by mal mať asi desatinu amerických zásob zemného plynu a takmer dvadsať percent z amerických zásob ropy. Izrael má pritom veľkosť New Jersey a menej obyvateľov ako New York. Zásoby v Stredozemnom mori by z neho mohli urobiť jednu z najbohatších krajín na svete. Izrael, ktorý na pokrytie energetických potrieb spotrebuje až päť percent zo svojho hrubého domáceho produktu, je závislý od ropy a zemného plynu z Ruska, Kazachstanu a Azerbajdžanu, ako aj od uhlia z Juhoafrickej republiky. Dováža aj plyn z Egypta a počas posledných protivládnych protestov, keď rebeli zastavili prevádzku plynovodu, mal čo robiť, aby vykryl straty. Takéto situácie Izrael len znervózňujú a ešte viac ho tlačia do pokusov dosiahnuť energetickú sebestačnosť.
Izraelských inovátorov, ktorí už naštartovali hi-tech priemysel, teraz vláda vyzýva, aby sa púšťali do „čistých technológií". V posledných rokoch v Izraeli prudko vzrástol počet firiem, ktoré sa zaoberajú technológiami pre alternatívnu energetiku, ako aj firiem, ktoré ju rovno využívajú. Veď v Izraeli slnko praží takmer nepretržite a solárna energia je tu veľmi in. Predpokladá sa, že do štyroch rokov budú polovicu izraelských áut tvoriť hybridy a už teraz pohľad na miestny vozový park dáva tušiť, že to nie je len naivná vízia.
Izrael vyprodukoval aj veľa patentov pre čisté technológie, osem jeho firiem je zaradených v rebríčku 100 top firiem, ktoré sa zaoberajú alternatívnymi technológiami. Toľko ich tam nemajú ani Briti, ani Američania. A to pred necelými siedmimi rokmi v Izraeli ani nechyrovali, že takýto rebríček existuje.
Predseda izraelskej Národnej ekonomickej rady Eugene Kandell agentúre AP vysvetlil, že tak ako Izrael k prielomu v hi tech priemysle pritlačila núdza a nedostatok iných príležitostí, je to aj s alternatívnymi energiami.
„Izrael je už teraz inkubátorom inovácií alternatívnych technológií," hovorí energetický konzultant Alex Klein. Aj on sa však obáva, že keď Izrael začne využívať svoje čerstvo objavené nerastné bohatstvo, podpora alternatívnych technológií už nebude takou prioritou. Vystríha, že Izrael sa môže dať zlákať arabskou ekonomickou cestou, v zmysle, že stačí ropa a je to. .kreativita nad ropu
Samotní Izraelčania takí pesimisti nie sú. Veď to, čo našli, vydrží asi na polstoročie, a to zase nie je až taký dlhý čas. Napokon, bol to súčasný premiér Benjamin Netanjahu, kto hovorí – podobne ako kedysi bývalý americký prezident George Bush – o potrebe Západu rýchlo sa zbaviť závislosti od ropy, lebo z nej plynie veľa ekonomických, diplomatických a ekologických problémov.
Je však pravda, že Netanjahuova a všetky nasledujúce vlády celkom dobre zarobia na predaji ťažobných licencií a ešte si budú môcť znížiť náklady za import ropy a plynu z cudziny. Hovoríme o miliardách dolárov. Energetických expertov zaujíma, či sa tieto peniaze použijú aj na ďalší rozvoj ekologických projektov, na podporu čistých technológií aj na udržanie kreatívnych ľudí v Izraeli. Lebo hoci Izrael ropu a zemný plyn po desaťročiach suchoty získal, neznamená to, že inde vo svete sa nezaujímajú o to, ako to robiť bez drahej, špinavej a problematickej ropy. Židovský štát uspel aj preto, že jeho ľudia vedeli z ničoho urobiť veľa a ponúknuť svetu netradičné riešenia. Jeho ekonomika aj spoločnosť na rozdiel od okolitých, na ropu bohatých štátov, rozkvitá.
Určite nehrozí, že Izrael objavom nerastných surovín padne na úroveň ropných diktatúr. Je však v takej pozícii, že si nemôže dovoliť ani malé zaváhanie a rezignáciu na vytváranie nových vecí. Lebo stagnácia ho ohrozuje. Ekonomicky aj bezpečnostne. Práve na to totiž čakajú tí, čo sedia na rope. Autorka je novinárka, žije v Izraeli.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.